Kinematografia je úžasné umenie. Prináša neuveriteľný pôžitok, prináša nové svety, vizualizuje sny, reflektuje obrovské množstvo tém, charakterov a situácií. Je úžasným spojením všetkých ostatných druhov umenia v dychberúci výsledný efekt.
Iba, žeby nie. Na každej lúke sa nájde aj burina a za dobu existencie filmu už stihli vzniknúť zaujímavé počiny. V negatívnejšom zmysle slova. Keďže témou mesiaca je vzbura proti ľudstvu, poďte sa so mnou pozrieť, ktoré filmy sú skutočnou kinematografickou vzburou! *
Troll 2 (Troll II, 1990)
Detský horor o goblinoch sa už dlho drží v mnohých rebríčkoch najhorších filmov na popredných miestach. Nečudo. Naozaj tragické kostýmy a ešte tragickejšie herecké výkony nútia diváka položiť si otázku, či to režisér myslel vážne. Lebo, priznajme si, niekoľko minút na začiatku môžete mať pocit, že sa to zlepší, že toto je len nejaký divný rozbeh. V polovici si uvedomíte, že niekto naozaj vymyslel takýto skvost (a zamyslíte sa, čo tým chcel autor povedať a prečo vás takto trýzni) a po skončení zistíte, že ste premrhali hodinu a pol zo svojho života. Ale ak máte radi nevšedné zážitky, do toho, možno sa vám Troll 2 bude páčiť.
Pes futbalista - a všetky jemu podobné (Soccer Dog: European Cup, 2004)
Patrí do generácie, ktorá počas skorých víkendových rán sledovala pútavé animované rozprávky. Postupom času začali byť nahrádzané hranými filmami so psími (či inozvieracími hrdinami), ktorých vlastnosti by prekvapili nejedného veterinára. Mnoho detí tieto filmy prakticky donútili prestať ráno sledovať telku, lebo scenáristicky ide o nonsens obludných rozmerov. A to už je teda zaujímavý stupeň dekadencie, keď si (ne)kvalitu snímku uvedomí aj dieťa. Na druhej strane chápem, že deti túžia, aby sa z ich psa stal futbalista, basketbalista či z náhodne objavenej opice hokejista. Ale z týchto filmov sa filmový počin roka rozhodne nestane.
Superstar (Superstar, 1999)
Značne premotivovaná študentka katolíckej školy sa rozhodne prejaviť svoj talent, pričom stretne lásku a nájde samú seba. Ak aj som ochotná odpustiť značnú nestabilnosť kostry dejovej linky, herecké akcie, dialógy ani mikrosituácie sa mi prijať asi nepodarí. Ja, samozrejme, chápem, že tu evidentne existuje istá snaha o paródiu, ale to by musela byť aj dotiahnutá, aby za niečo stála. Film útočí predovšetkým na logiku diváka, ale aj na jeho zmysel pre estetiku, ktorý ani nepotrebuje byť extrémne vyvinutý. Jeden z filmov, pri ktorých človek príde na to, kam siahajú hranice jeho zmyslu pre humor.
Žralokonádo (Sharknado, 2013)
Žraločie tornádo útočí na čokoľvek, čo je filmu sväté. Neviem, naozaj toto potrebuje nejaký komentár, keď ste si už prečítali názov? (A teraz pozor! Má to aj pokračovanie! To už kde sme... )
Plán 9 z vesmíru (Plan 9 from Outer Space, 1959)
Asi najdiskutovanejší film vôbec. Ak máte radi výnimočné zážitky (a nevadí vám, že negatívne), choďte do toho. Ed Wood je známy ako najhorší režisér, ktorého filmy si svoju základňu fanúšikov našli práve vďaka tomu, že sú jednoducho zlé. Woodovi absolútne neprekáža striedanie dňa a noci v jednej scéne (štyrikrát!), nevadia mu ani herecké výkony, kostýmy, dialógy či podivný scenár, ktorého je sám tvorcom. Útočí na divákov vskutku silnými zbraňami. Za zmienku stojí, že o Woodovi natočil film Tim Burton (Ed Wood, 1994). Burtonov film je, pochopiteľne, kvalitatívne lepší a veľa vysvetľuje. Predovšetkým Woodovu nehynúcu vášeň ku kinematografii. Akokoľvek veľmi na film i na divákov útočil, za lásku ku kinematografii má Wood u mnohých veľké plus.
* Neriadim sa žiadnymi konkrétnymi rebríčkami, ide čisto o subjektívny názor, s ktorým sa môžete, no nemusíte stotožňovať.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!