Prichádza Godzilla. Nie naozaj, mesto sa nechveje, nehrozia liahnuce sa godzillčatá, len diváci na plátnach kín uvidia nové spracovanie trileru o obludnom tvorovi.
Priznám sa, nikdy som tak celkom neobľubovala filmy o prerastených monštrách, ktoré vo voľnom čase radi ničia mestá a len tak rekreačne občas zabijú okoloidúcich. Celé moje nechápanie pochádza z detstva, kedy som videla Emmerichovu Godzillu z '98. Obrovský tvor vo mne nevzbudzoval hrôzu či strach, žiadnu emóciu, skrátka nepriniesol moment, vďaka ktorému by som si povedala, že toto bol fakt dobrý film a stálo by za to, si ho pozrieť znova.
Oblúkom som sa teda takýmto filmom vyhýbala. V prvom rade ma nebavili a v druhom rade som bola presvedčená, že oblúd máme dosť aj v reálnom živote, ba možno ešte väčších než je Godzilla, zlomyseľnejších a chtiac-nechtiac s nimi prichádzame do styku každý deň.
Nie som však filmový barbar a rozhodla som sa dať Godzille druhú šancu. Tentoraz som si pozrela klasickú Gojiru z '54, ktorú natočil Iširó Honda. Po nej som si pozrela aj Emmerichovu verziu a rozdiel bol jasný.
Japonská Godzilla totiž dáva zmysel a pre mňa osobne je každý ďalší pokus natočiť o nej film z veľkej miery len komerčný ťah. Pri Emmerichovej Godzille má divák väčšinu času pocit, že film je o prerastenej jašterici a slabom deji, ktorý je vo filme len tak, aby sa nepovedalo. I minutáž je trochu prehnaná.
Musím však uznať, že japonská príšera ničiaca všetko, čo jej príde do cesty z '54 je jednoznačným zosobnením hrôz tej doby. O to viac, že tento príbeh rozpráva jadrovými zbraňami poznačené Japonsko. Celé dielo je jasnou a čitateľnou alegóriou na obrovskú skazu, ktorá postihla svet. Ba čo viac, dejom sa nesie motív malého boja proti zneužitiu zbraní s krásnym aktom sebaobetovania za mier.
Je pochopiteľné, že dnešnému divákovi môže pripadať Emmerichova verzia zaujímavejšia. Predovšetkým trikmi a technikou, o ktorých tvorcovia v päťdesiatych rokoch nesnívali. I napriek tomu však dokázali diváka uchvátiť a k stvárneniu obrovského monštra sa postavili inšpiratívne. Som presvedčená, že Japoncom sa svojho času podarilo vytvoriť nadčasovú kinematografickú lahôdku s dejom, myšlienkou aj inovatívnym prístupom.
Som zvedavá, čo prinesie Godzilla Garetha Edwardsa v dohľadnej dobe. Lebo, povedzme si pravdu, nestáva sa tá jadrová hrozba zase o čosi aktuálnejšou...?
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Radka Komžíková Redaktorka, Editorka
Ďalšie články od tohto autora
- Muzikály od nás 02. máj 2015
- Erotika vo filme 03. mar 2015
- Tri piliere životopisného filmu 03. jan 2015
- Fantasy kulty 06. dec 2014
- Bombové mokré sny vo vašom živote 06. dec 2014