Poznáte ju napríklad z televíznych seriálov Dr. Ema, alebo Mesto Tieňov. Viete ale o tom, že sa objaví v hlavnej roli nového slovenského filmu Agáva? S Katkou Šafaříkovou sme sa okrem Agávy rozprávali aj o údele herca a takisto aj o tom, prečo tak neznášame, keď počujeme vlastný hlas na nahrávke.
Katarína Šafaříková
1. Už koncom jari ťa môžeme vidieť v hlavnej úlohe v novom slovenskom filme Agáva. Prezradíš nám o čo ide?
Agáva je nový slovenský film scenáristu a režiséra Ondreja Šulaja. Predlohou k filmu je úžasný román Ladislava Balleka Agáty. Je to príbeh z roku 1947, cítiť v ňom vzduch povojnovej Československej republiky, atmosféru „posledného leta“ pred udalosťami roku 1948. Predovšetkým je však o ľuďoch a ľudských dušiach. Keď som sa pred pár dňami stretla s režisérom Ondrom Šulajom pri zvukovej postprodukcii, povedal, že verí, že Agáva bude krásny ľúbostný príbeh. Bude.
Okrem toho uvidia diváci vynikajúcich slovenských (i českých) hercov v nádherných prostrediach. Za jedno zo svojich najväčších šťastí v súvislosti s Agávou (ale azda aj v živote) považujem to, že som mala možnosť zahrať si takými veľkými hercami ako Milan Lasica, Milan Kňažko, Marek Geišberg, Diana Mórová, Mirko Noga, Éva Bandor, Attila Mokos, Lucia Vráblicová a s mnohými ďalšími z divadla Astorka aj iných divadiel...
2. Ako si sa zžila s postavou Nadi Hamplovej? Čím je pre teba zaujímavá?
Naďa Hamplová má štýl. Naďa Hamplová je dosť vznešená pre svojho starnúceho muža a dosť vášnivá pre mladého učiteľa. Naďa Hamplová má šialenú túžbu aj rozumný pokoj, hrdý nadhľad aj tichú úzkosť. Naďa Hamplová vie byť vďačná za to, čo od života dostala, hoci ju to zničí. Naďa Hamplová nosí úchvatné klobúky... Všetka moja úcta k postave a všetka moja snaha k jej stvárneniu...
©Michaela Hošková
3. Agáva bude pre teba prvým hraným filmom, dovtedy si hrala len v televíznych seriáloch. Aký je teda hlavný rozdiel medzi nakrúcaním seriálu a nakrúcaním hraného filmu?
Nuž, to nie je celkom pravda, pred pár rokmi som hrala v televíznom filme Ľúbi – neľúbi v réžii Roba Švedu v rámci série Nesmrteľní, ktorú vysielala RTVS, predtým som takisto filmovú výrobu „okúsila“ v maličkých postavách. Je logické, že film, keďže je určený na plátna kín, s perspektívou mnohých repríz, je dielo omnoho náročnejšie na prípravu, čas, priestor a tým, pochopiteľne, aj na financie. Film neznáša švindle, časovú tieseň, pracovné provizórium, „autopilota“... Film si vyžaduje absolútny súlad vo víziách tvorcov, neuveriteľné sústredenie všetkých výrobných zložiek, všeobecnú ochotu pracovať často v extrémnych časoch a podmienkach – nie kvôli platu či sláve, ale z lásky. Z lásky k filmu.
A hoci aj medzi „seriálom“ a „seriálom“ vie byť značný rozdiel, povedzme výroba denného seriálu je snaha všetkých zložiek priniesť v čo najkratšom čase čo najkvalitnejšie dielo s čo najmenším finančným zaťažením. Vždy sa snažíme robiť veci najlepšie, ako vieme a ako môžeme. Ale predsa len – seriál je práca (a vďakabohu za ňu!) a film dostávame za odmenu...
4. Ondrej Šulaj sa dostal do povedomia ľudí hlavne ako scenárista. Ako na teba pôsobí ako režisér?
Mám pocit, že „kumulovaná funkcia“ režisér – scenárista môže byť veľakrát dobrá voľba (ale Woody Allen ti k tomu povie viac). Ondrej Šulaj je pre mňa predovšetkým režisér pripravený. Ak sa nemýlim, na scenári k Agáve začal pracovať už približne pred desiatimi rokmi. Je teda jasné, že bol s filmom „zrastený“ v najvyššej miere a to sa prejavilo aj na výrobe. Je povznášajúce pracovať s človekom, ktorý má pre svoje dielo nehynúcu vášeň. Môj obdiv a vďaka má však viac úrovní – predovšetkým som vďačná, že ma do úlohy oslovil (uznáš sám, že mal z čoho vyberať...) a že potom pracoval a komunikoval spôsobom, ktorý ma nesmierne motivoval, inšpiroval a zároveň upokojoval. Predsa len, nie som žiadna ostrieľaná harcovnica, takýto veľký projekt vo mne prirodzene vyvolal veľkú dávku stresu a obáv, nehovoriac o mnohých náročných scénach. A práve v takej chvíli bolo pre mňa neoceniteľne dôležité, že som sa mohla v osobe režiséra spoľahnúť na vyrovnaného, konštruktívneho a empatického človeka. A aj keby by sa mi už nepodarilo natočiť žiadny ďalší film, som veľmi rada a veľmi vďačná, že som mohla pracovať práve na Agáve a práve s Ondrom Šulajom.
©Michaela Hošková
5. Okrem hereckej kariéry takisto vyučuješ budúcich hercov na Divadelnej fakulte VŠMU. Čo sa u teba naučia, a prečo je to pre nich dôležité?
Na Divadelnej fakulte na Katedre herectva učím predmety Technika javiskovej reči a Umelecký prednes. Lepšie povedané – učím sa učiť. S kolegom Michalom Režným, ktorý učí Techniku hlasu, patríme medzi najmladších pedagógov katedry a s týmto „mladíckym nadšením“ sa snažíme po hlasovo – rečovej stránke komplexne pripraviť študentov na povolanie herca. Ja hľadám podľa možnosti tú najzábavnejšiu a najmenej bolestivú cestu k odstráneniu chýb vo výslovnosti a zvládnutiu slovenčiny po ortoepickej stránke. Poslucháči by sa teda u mňa mali naučiť správne vyslovovať kombinácie hlások a pochopiť, že aj zvuková podoba jazyka (podobne ako pravopis v písanej forme) má určitú normu. Cítim, ako okolo mňa v tejto chvíli zavanul naftalín, ale stále patrím medzi ľudí presvedčených o tom, že najmä vo verejnom priestore by si mal jazyk zachovávať „vysokú kultúru“. A Umelecký prednes – ach, áno, interpretácia poézie je moja veľká pasia...
6. Aký je rozdiel medzi rečovým prejavom laika a herca? V čom je herec výnimočný?
Začul si niekedy nevdojak na nejakej nahrávke svoj hlas? Väčšina ľudí vlastný hlas ani nespozná a v momente, keď ho počujú, zdá sa im surový, prejav katastrofálny, ale nevedia, v čom je chyba. Veľmi málo sa ako neprofesionáli po tejto stránke poznáme. Herci svoj hlas a svoju reč používajú ako pracovný nástroj. Preto ho musia poznať, vedieť s ním narábať, vycibriť ho, vládnuť ním. Vieš, všetci zvládneme orezávačom rozdrapiť lepiacu pásku na škatuli, ale so skalpelom to tomu chirurgovi ide predsa len lepšie...
©Michaela Hošková
7. Prezradíš nám, akých najčastejších chýb sa tvoji študenti dopúšťajú?
Teraz by som mala „nažalovať“, ako „hrozne“ vyslovujú určité veci. Ale veď to sa deje. S vodičákom a so zvládnutou ortoepickou normou sa nikto nenarodí... Za najčastejšiu chybu považujem, že niekedy „prepočujú“, keď im bez prestávky opakujem, aby pri tréningu zapájali mozog, aby viac uvažovali nad tým, čo robia, prečo cvičia... Iba vedomou (hoci kreatívnou – ale vedomou!) prácou môžeme dosiahnuť, čo potrebujeme. Reagovať na pokyny učíme psíkov, ľudí treba nabádať k mysleniu.
8. Čo by si odporučila mladým začínajúcim hercom? Čo robí herca jedinečným?
Jejda, ak ti na túto otázku niekedy niekto odpovie, bezodkladne daj vedieť! Veď ja sa tiež ešte považujem za mladú a začínajúcu... Ale za tých pár rokov, o ktoré mám viac ako napríklad moji študenti som to ešte nevzdala... To sa hádam oplatí skúsiť. A herca nerobí výnimočným nič. Nie herci sú výnimoční, ľudské bytosti bývajú výnimočné!
©Michaela Hošková
9. Ktorý je tvoj obľúbeným film, a prečo?
Neprestajne „fungujem“ na starých českých komédiách, tie vždy potešia. Na jeden absolútne najobľúbenejší film by som však odpoveď zúžiť nechcela, každý rok si spravím akýsi rebríček toho, čo ma v kine mimoriadne oslovilo. Pre tento rok je to určite argentínsky film Relatos Salvajes (Divoké historky) aj nový film Paola Sorrentina Youth (Mladosť). Zo slovenských filmov ma veľmi dojal film Marka Škopa Eva Nová.
10. Čo by si odkázala čitateľom Moviesite.sk ?
Čitatelia sú isto filmovými fanúšikmi, to je výborná správa aj pre slovenský film. Rada by som ich teda pozvala koncom jari do kina na náš film Agáva, verím, že budú mať intenzívny zážitok a opäť radosť zo slovenskej filmovej tvorby.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nenáročná zábava s náročným rozpočtom (Kong: Ostrov lebiek, 2017) 26. mar 2017
- Fanservis pre náročných (T2 Trainspotting, 2017) 24. feb 2017
- Keď sa príliš tlačí na pílu (Divoké vlny 2, 2017) 11. feb 2017
- The Lord of the Rings – to najlepšie, čo sa na internete urodilo 18. jan 2017
- Magická tragédia v cukríkovom balení 23. dec 2016