Pri tom množstve akčných filmov, či už superhrdinských alebo klasických, ktoré Hollywood vyprodukuje za rok, sme už zvyknutí na určité stereotypy. Jeden z nich sa týka hlavného hrdinu, od ktorého máme isté očakávania. Nielenže sa postará o odstránenie väčšej či menšej skupiny zlých protivníkov, ale popri pri tom navyše prednesie prejav o morálke alebo aspoň povie niečo drsné či cool. Veľmi zriedka býva ticho. Presne takýmto mĺkvym hrdinom je Christian Wolff – a nie je to ani zďaleka jediná vec, ktorá je na ňom netradičná. Zaujať nás ním skúša režisér Gavin O'Connor v svojom novom filme Účtovník. Podarilo sa mu to?
Christian Wolff (Ben Affleck) sa navonok javí ako bežný účtovník, ktorý vlastní firmu v malom meste a vynikajúco sa vyzná v matematike. Kontakt s ľuďmi mu ale robí oveľa väčší problém ako zložité číselné operácie – má totiž formu autizmu. Jeho práca je však len zástierkou, v skutočnosti pracuje ako účtovník pre oveľa nebezpečnejších medzinárodných klientov. Keď sa o neho začne zaujímať ministerstvo financií, na chvíľu zmení zameranie a prijme zákazku od poctivej technologickej firmy, v ktorej ale mladá účtovníčka (Anna Kendrick) našla nezrovnalosť v podobe chýbajúcich peňazí. Po tom, ako začne na prípade pracovať však nečakané udalosti narušia jeho zabehnutý spôsob života.
A je to presne hlavná postava, ktorá je na filme tou najzaujímavejšou časťou – jej vykreslenie a taktiež aj herecké stvárnenie v podaní Bena Afflecka. Dosť pozornosti je venovanej samotnej diagnóze Christiana a jej príznakom, ktoré sú v detaile zobrazené v detstve aj v dospelosti. K pochopeniu divákom výdatne pomáhajú početné flashbacky, ktoré dokresľujú a vysvetľujú udalosti, ktoré vidíme vo filmovej prítomnosti. Veľmi efektne sú zobrazené aj Wolffove rituály, ktoré vďaka neustálemu opakovaniu vytvárajú vo filme pocit kontinuity. Istým spôsobom sa pri sledovaní naučíme predvídať Christianovo správanie a vytvoríme si k nemu vzťah. Nie je však postavou, ktorá nutne vyvoláva u diváka sympatie a pozitívne emócie – jeho snaha prekonať sám seba a svoj problém vyvoláva súcit, no jeho chladnokrvnosť trochu desí. Čo sa hrania mimikou týka, v mnohých momentoch Affleck takpovediac nemá čo robiť – Christianova emocionálna nedostupnosť mu na tvári vytvára masku. Herec sa však výborne predviedol vo vypätejších scénach, ktorých bolo vo filme dostatok – jeho prejav v nich bol veľmi intenzívny.
Herecké obsadenie hrá vo filme celkovo prím, pretože v ňom niet hluchého miesta. Veľmi šarmantná je Anna Kendrick, ktorá tvorí presný opak Christianovho charakteru. Tým pádom je však bohužiaľ vývoj jej postavy predvídateľný. S podobným problémom sa stretáva aj Jon Bernthal, ktorý je síce v úlohe vodcu zabijakov desivý a zábavný zároveň, musí ale trochu bojovať so stereotypnými replikami v scenári. Obaja sa však s týmito scenáristickými podpásovkami zdatne popasovali. Naopak, veľmi zaujímavým charakterom bol vedúci ministerstva financií Ray – J.K. Simmons zo svojho hereckého štandardu nastaveného predošlými filmami nezľavuje ani o percento.
Príbeh postavám tak trochu nedá nadýchnuť. Do prítomnosti, ktorú tvoria tri paralelné línie spájajúce sa v závere zasahuje vo veľkom množstve aj minulosť v podobe flashbackov. Línie sa striedajú dosť rýchlo a každá z nich je natoľko bohatá na udalosti a dejové odbočky, až sa stopáž natiahnutá na slušných 128 minút zdá neprimerane krátka. Kladom striedajúcich sa dejových línií je ale to, že udržujú film vo svižnom tempe a pri tom nespôsobujú divákom takmer žiadne problémy v orientácií. Problém nastáva pri ekonomických princípoch, kde sa očakáva aspoň základná znalosť problematiky. Ak ju obecenstvo nemá, je ľahké sa v množstve pojmov a vysvetlení stratiť. Záver filmu mierne dopláca na prekombinovaný príbeh, keďže sa trochu silene snaží prepojiť každého, ktorý sa kedy vo filme vyskytol. Pri prvých dvoch odhaleniach je ešte možné sa uznanlivo usmiať a uznať tvorcom, že nás dokázali prekvapiť, odhalenie číslo tri v samom závere už žiadne nadšenie nevzbudí. Keby záverečnú scénu z filmu v strižni odstránili, nebola by to žiadna strata.
Všetky príbehové prešľapy však po celé trvanie filmu vyvažuje perfektná kamera, ktorá volí prekvapivé uhly a zábery. Je vynikajúcou spolupracovníčkou scenára, keď bez slov, len s pomocou tieňov či neúplných záberov skrýva to, čo ešte scenárista divákovi nechce odhaliť. Ak by na Účtovníkovi bolo možné vypichnúť len jednu pozitívnu vec, bola by to práve vizuálna stránka. Vytvára to menší paradox – chladnokrvný, znepokojujúci film, navyše s ekonomickou témou, v ktorom dochádza k nečakanému množstvu zabíjania, je jednoducho pekný. Práve tento paradox a mnoho iných kontrastov, ktoré film ponúka – akcia verzus matematika, prepracované bojové scény verzus pokoj, ktorý z filmu vyžaruje – ho prenášajú na vyššiu úroveň. Každý si v ňom nájde niečo pre seba a rozhodne sa ho oplatí vidieť.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Účtovník The Accountant
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Pas, peniaze a prdiaci prášok (Jo Nesbø: Časovaňa doktora Proktora, 2015) 03. feb 2018
- Vitajte v džungli (Stratený v Džungli, 2017) 06. jan 2018
- Obohraná pieseň (Ladíme 3, 2017) 31. dec 2017
- Muži či samota? To je otázka (Ktorý je ten pravý?, 2017) 24. sep 2017
- Star Wars: Epizóda IX má nového režiséra a dátum premiéry 14. sep 2017