Napriek tomu, že hororový subžáner foundfootage podľa môjho názoru upadá, je snímok českého režiséra Patra Jákla ml. (Kajínek 2010) solídna porcia strachu a konečne séria poriadnych ľakačiek. Táto česko-slovensko-ukrajinská kolaborácia jednoducho funguje. Ako je uvedené na plagáte, jedná sa o temný thriller, ktorý sleduje partiu filmárov. Netušia však, že ich osudy sa skrížia s mŕtvym kanibalom Andrejom Čikatilom. Ako tento temný thriller dopadol?
Ghoul sa zo začiatku javil ako nenápadný hororový snímok, ktorý zapadne do stereotypov subžánru found footage. To znamená, že od filmu môžeme očakávať trasľavú kameru, ktorá zachytáva akési šmuhy a kazí zážitok filmu, neoriginalitu vzhľadom na podobné existujúce snímky (napríklad Černobyľské denníky 2012) a nemastný neslaný nudný príbeh zaklincovaný nepochopiteľným koncom. Na moje potešenie však Ghoul tieto aspekty nespĺňal úplne do bodky. Trasľavá síce k found footage patrí, ale nejednalo sa o šialené zaháňanie s kamerou ako napríklad v Záhade hory mŕtvych (2013). Príbeh síce bol trošku neoriginálny a opozeraný, ale kompenzoval si to originalitou prostredia. Ukrajina už od začiatku vyzerala, že tam nie je niečo v poriadku, čo je v hororových filmoch plusom. Tretí aspekt film určite nespĺňa, keďže si myslím, že vo filme sa toho udialo pomerne dosť a na nudu nebol jednoducho čas. Nielen herecké výkony ťahali film, ale aj scenár, ktorý bol napísaný v štýle menej kecaj, viac sa boj.
Príbeh je založený na historickom podtexte hladomoru, ktorý sa odohrával v Ukrajine v rokoch 1932 – 1933. Práve vtedy sa rozmohol v Ukrajine kanibalizmus, ktorý neskôr praktizoval sériový vrah Andrej Čikatilo. Partia filmárov sa teda vydáva na miesto činu do komplexu domov v strede lesa, kde sa skutočné tajomstvo pomaly odkrýva.
Čo sa týka psychológie postáv, myslím si, že sa jedná o vcelku uveriteľné jednanie, ktoré sa riadia podľa výborného, jednoduchého scenáru (Petr Bok, Petr Jákl ml.). Proste málo rečí, veľa skutkov a dovolím si tvrdiť, že takto nejak by mohol byť v budúcnosti kreovaný subžáner foundfootage. Aj toto je dôkaz toho, že stále existujú výnimky, ktoré dokážu byť strašidelné, dokážu mať solídne herecké výkony, scenár a aj trasľavosť kamery sa dá obmedziť. Na čom ale Ghoul trpí, je nevyužiteľnosť prostredia a niekedy by bolo vhodné ukázať aj viac ako je tieň rozbehnutej postavy, alebo prízrak cez blikanie svetla. Chata, alebo komplex domov, kde sa dej odohrával by si zaslúžil viacej pozornosti aj cez deň, kde by sa dalo využiť krásne, ale strašidelné prostredie lesa. Príkladom toho, že strach je možné vyvolať u diváka aj počas denného slnka je film V zajatí démonov (2013).
Podľa môjho názoru by mal poriadny horor obsahovať viac ako len 2 scény, kde sa zľaknete. Musím priznať, že už dávno sa mi nestalo, aby som sa počas hororu vytrhol viac ako osemkrát. Ghoulovi sa ľakačky podarilo využiť efektívne a nečakane. U niektorých divákov dokonca padol názor - ešte raz a odchádzam. Nečudujem sa im, keďže scény, kde ste sa zľakli boli fakt nepríjemné. Hlavnú zásluhu na tom nesú zvukové efekty. Boli spracované strašidelne, nepríjemne a poriadne nahlas. Dokonca boli originálne, podobné zvuky som vo foundfootage hororoch ešte asi ani nepočul. Narážam hlavne na sekvencie naháňačiek – vyvolávali teror, chaos a úzkosť. Karel Havlíček odviedol fakt dobrú prácu.
Musím pochváliť aj to, že tvorcovia sa nenechali zlákať globálnou politikou v hororových snímkach. Využili námet surovo, nejednalo sa o všeobecne prijateľný horor pre všetkých aj napriek tomu, že film bol nevhodný pre divákov do 15 rokov. Niektoré scény boli naozaj ťažko stráviteľné a nechutné, ale na druhú stranu ich vo filme nebolo veľa. Čo je možno aj na škodu, niekedy by Ghoul mohol pritvrdiť, hlavne čo sa týkalo mena Andrej Čikatilo –napríklad zobraziť niektoré jeho ohavné zločiny. Čo ale filmu musím vytknúť, je 3D projekcia, úplne by stačilo 2D. Niekedy som si myslel, že sa vôbec na 3D nepozerám.
V konečnom dôsledku je Ghoul oveľa lepším foundfootage hororom, ako väčšina jemu podobných. Vzhľadom k tomu, že tento film ma „príjemne" prekvapil svojimi nepríjemnými a strašidelnými prvkami, môžem vám ho len odporučiť a slabým náturám, ktoré ho chcú aj tak vidieť, odporúčam pozerať cez prsty, veď aj strach je v určitom slova zmysle zábava. V súčasnosti asi nenatrafíte na lepší foundfootage, možno aj na horor ako taký a to hlavne v kinách. Odporúčam aj návštevu kina, už len kvôli zvukovým efektom.
Informácie o filme
Réžia: Petr Jákl ml.
Scénar: Petr Bok, Petr Jákl ml.
Kamera: Jan Šuster
Hudba: Karel Havlíček
Obsadenie: Jennifer Armour, Jeremy Isabella, Paul S. Tracey, Debra Garza, Alina Golovlyova
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Viac trhlín než len jedna (Trhlina, 2019) 05. mar 2019
- Nadľudia sú medzi nami (Glass, 2019) 27. jan 2019
- Symbióza čierneho humoru (Venom, 2018) 08. okt 2018
- Pravda je niekedy vrtkavá (Pátranie, 2018) 30. sep 2018
- Z Fantastického pána Foxa na Psí ostrov 22. apr 2018