„Čisté svedomie je to jediné, čo má rovnakú cenu ako život sám.“ To platí hlavne pre svet, v ktorom sa všetko riadi v duchu hesla oko za oko, srdce za srdce, a to doslova a za každú cenu.
Lanthimosov jedinečný, bizarný svet
Mnohí Yorgosa Lanthimosa prirovnávajú k Bergmanovi alebo k Tarkovskému, avšak podľa môjho názoru nie je takéto prirovnanie práve najvhodnejšie, teda ak odhliadneme od artovej formy jeho filmov a príslušnosti k nezávislejšej európskej filmovej tvorbe. Na rozdiel od uvedených velikánov filmovej tvorby ponúka Lanthimos predovšetkým akési čudesné, bizarné videnie sveta, čo dokonale premieta do svojich filmov. Je sympatické, že sa tejto formy drží aj tentoraz. Takéto expresívne a surreálne vyjadrenie myšlienky vo filme však nemusí sadnúť každému, no mne osobne to veľmi vyhovuje, pretože ide o niečo iné a nové a to robí tohto režiséra v mojich očiach zaujímavým. Ide skrátka o autora, ktorý pláva výhradne v nezávislých vodách filmového sveta
Antická tragédia v pomalšom tempe
Film už od prvej minúty plynie veľmi pomaly, neponáhľa sa, celkom akoby sa chcel režisér s divákom pohrať a pripraviť ho na prekvapujúci záver - podobne ako v jeho predchádzajúcich filmoch Homár (2015) alebo Kynodontas (2009). Pritom ma zároveň opätovne šokoval svojou jednoduchou priamočiarosťou. Režisér tu vykresľuje príbeh špičkového kardiochirurga Stevena Murphyho (Colin Farrell), ktorý si navonok vedie usporiadaný a pokojný život so svojou ženou Annou (Nicole Kidman) a dvomi deťmi. Jeho rodinu však podivným spôsobom zasiahne šestnásťročný Martin (Barry Keoghan), ktorý má nanešťastie jednu zvláštnu, nadprirodzenú schopnosť a mieni ju i použiť. Život doktora i celej rodiny sa tak zmení na horor a veľkú osobnú tragédiu priam až antických rozmerov. Steven sa bude musieť osudovo rozhodnúť, avšak nech už bude jeho rozhodnutie akékoľvek, zmení to život všetkých raz a navždy...
Čo by na film povedal Euripidés?
Filmom sa po celý čias ťaživo tiahne hrozná dilema, ktorá pomaly a postupne, ako plynú minúty, nadobúda čoraz mrazivejší charakter. Celkom ako v antickej tragédii Ifigénia, len v modernom šate a v bizarnom Lanthimosovom prevedení. Avšak je len na divákovi, či túto bizarne renovovanú antickú hru prijme. Hlavne ak uvážime, že v porovnaní s Ifigéniou sú tu všetky postavy oslobodené od emočného vnímania okolia a navonok na diváka pôsobia ako pacienti s Aspergerovým syndrómom. Na druhú stranu však bolo pre mňa zaujímavé a vťahujúce pozorovať celú tú robotickú mechanickosť konania postavičiek. Podľa môjho názoru sa tým režisér oslobodil od všeobecnej komplikovanosti a zložitosti postáv, čo mu umožnilo ísť si veľmi jednoducho a priamočiaro za svojim cieľom a hlavnou pointou filmu. A najmä bolo potom ľahké sa do celej situácie okolo doktora Murphyho empaticky preniesť. Skrátka, režisér tu vyzdvihol nad všetko ostatné zreteľnosť a priamočiarosť ústredného motívu príbehu, a to aj za cenu bizarného vyznenia a zvláštneho účinku na diváka.
Dilema, ktorá nemá žiadne východisko
Temnú, skľučujúcu atmosféru filmu veľmi šikovne umocňuje predovšetkým výborná kamera. Divák sa doslova cíti, akoby kráčal hneď za postavami, pričom ľahko dokáže sledovať aj najmenšie detaily ich činnosti. To sa stáva ďalším dôvodom, prečo tu je tak uľahčené empatické splynutie s postavami, a to i napriek absencii niektorých formálnych prvkov (miestami neprirodzené ticho). Bezvýchodiskovosť celej situácie okolo nešťastného doktora potom nečakane dostáva aj osobný rozmer a smerom k záveru divák čoraz intenzívnejšie prežíva, spolu s hlavnou postavou, celú jej hrozivú dilemu, ktorá sa tu už od úvodu tiahne ako light motív príbehu. Čo sa týka hereckej stránky, ani v tomto smere nie je čo vytknúť. Niekto by mohol namietnuť, že čo už len môže byť za umenie chodiť celý film ako robot s jedným výrazom na tvári, no ja sa s takýmto tvrdením nie celkom stotožňujem. Veď predsa je veľkým hereckým nadaním vyjadriť myšlienku aj bez slov, čo v tomto prípade bolo zrejmé hlavne v podaní Colina Farrella, ktorý sa pomaly, ale iste stáva dvorným hercom tohto režiséra. Lanthimosove prvé filmy boli totiž odohrané neznámymi domácimi (gréckymi) hercami a vlastne až od Homára možno pozorovať zmenu, kedy prvýkrát do svojho filmu obsadil známych hollywoodskych hercov. Prelomom sa pritom javí film Kynodontas (2009), s ktorým vyhral prvú veľkú filmovú cenu (Cannes, 2009 - Cena Un Certain Regard).
Film, ktorý patrí k tomu najlepšiemu z nezávislých vôd
Ako som už zmienil v úvode, film neosloví každého, no tým, ktorí majú v obľube rôzne bizarné, ba priam až surreálne vyjadrovacie prostriedky vo filme, tento režisér dokáže navodiť pocit niečoho výnimočného a tiež niečoho, čo zostane v hlave ešte dlhý čas po projekcii. Lanthimos vie, ako prinútiť ľudí nad nejakou témou porozmýšľať, a robí to veľmi jasne a priamočiaro. Len treba dať tej jeho bizarnej perspektíve šancu a odmena celkom iste príde. Sám za seba môžem povedať, že sa už neviem dočkať jeho ďalšej bizarnosti.
Zdroj obrázkov: © Film Europe
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Zabitie posvätného jeleňa The Killing of a Sacred Deer
- Írsko, Spojené kráľovstvo, 2017, 109 min.
- Žáner: Mysteriózny, Horor, Thriller, Dráma
- Réžia: Yorgos Lanthimos
- Scénar: Yorgos Lanthimos, Efthymis Filippou
- Kamera: Thimios Bakatakis
- Strih: Yorgos Mavropsaridis
- Obsadenie: Colin Farrell, Nicole Kidman, Raffey Cassidy, Sunny Suljic, Barry Keoghan, Alicia Silverstone, Bill Camp, Anita Farmer Bergman
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019
- Strata blízkeho človeka veľmi bolí, no introverta to bolí ešte viac (Paddleton, Netflix, 2019) 20. máj 2019