„Hviezdu nikto neopúšťa. Tak sa hviezda pozná. Joe! Joe! Hviezdy nestarnú, však?" (Norma Desmond)
Nedávno som si pozrel film What Ever Happened to Baby Jane? (1962), ktorý režíroval Robert Aldrich, a ten mi prostredníctvom svojej hlavnej postavy Jane okamžite pripomenul Normu Desmond ako starnúcu a upadajúcu hviezdu nemého filmu, ktorú stvárnila Gloria Swanson v legendárnom a nezabudnuteľnom Sunset Boulevard od Billyho Wildera.
Dve veci sú v súvislosti s týmto filmom pritom jasné. Prvá je, že Billy Wilder možno ani len netušil, aký nesmrteľný účinok u divákov tento film zanechá, a tá druhá je, že Greta Garbo mohla až do svojej smrti ľutovať, že odmietla hlavnú úlohu v tomto projekte. Mňa by to teda na jej mieste riadne škrelo. Myslím, že rok 1951 právom patril Billymu Wilderovi.
Slovenského a českého diváka pri slovíčku bulvár aj napriek tomu, že v origináli to znamená niečo iné, ihneď napadne rôzna mediálna špina, hlavne v spojitosti so showbiznisom. V tomto kontexte nám hrá slovenská, resp. česká interpretácia tohto pojmu celkom do karát, pretože práve to sa stalo jednou z hlavných tém tohto filmu. Mnohé vtedajšie hollywoodske hviezdy sa v ňom v rôznych narážkach a medzi riadkami spoznali a veru že nie všetci boli s takýmto účinkovaním spokojní. Napríklad aj už spomenutá Greta Garbo mala určité výhrady, keď sa vo filme zmienilo jej meno. Avšak nech sa vtedajšie hviezdy hnevali, koľko chceli, veľmi si nepomohli. Dokonca mnohí práve v tomto vidia jeden z prínosov a pozitív tohto filmu – reflektovanie a otvorená kritika na vtedajšie zákulisie slávneho Hollywoodu, kde úspech a sláva išli odjakživa ruka v ruke s morálnym úpadkom, klamstvami, prospechárstvom a spoločenskou frivolnosťou.
Temná retrospektíva
Ako je u filmov žánru film-noir pomerne časté, príbeh je retrospektívne štruktúrovaný. Rozprávačom je práve zastrelený scenárista Joe Gillis (William Holden), ktorého si najala jedna z najobdivovanejších herečiek nemej filmovej éry Norma Desmond (Gloria Swanson). Zadlžený autor má zredigovať jej scenár, od ktorého si dávno zabudnutá ješitná hviezda žijúca vo svojom vlastnom svete sľubuje veľkolepý návrat na strieborné plátno. Stane sa však niečo, s čím nerátala – zaľúbi sa. Mladého scenáristu si začne vydržiavať a prakticky si z neho urobí gigola. Čo je však horšie, časom začne žiarliť a byť ním majetnícky posadnutá. Snaží sa ho preto väzniť vo svojom príznačnom paláci na Sunset Bulvár ako vtáka v zlatej klietke. Spoločnosť mu tu okrem kráľovnej domu robí už len Normin verný sluha Max (Erich von Stroheim)...
Reflektovanie pravej tváre Hollywoodu
Zaujímavosťou je, že vlastne celý príbeh funguje bez kladných postáv. Morálkou a etickými princípmi totiž neoplýva ani Joe, ktorému úloha gigola spočiatku náramne vyhovuje a vidí za tým tučný zisk, či už vo forme majetku, alebo budúcej kariéry. Z Norminho sluhu Maxa sa zas vykľuje jej bývalý manžel a zároveň aj jej prvý režisér. Mohli by sme síce polemizovať o sympatickej jazykovej lektorke Betty (Nancy Olson), ale tej sa tu veľa priestoru nedostávalo. Čo je však dôležitejšie a čo filmu dáva prípadne ešte i ďalší rozmer, je skutočnosť, že jednotlivé postavy sú poňaté osobne - herci akoby vo filme hrali samých seba. Napríklad herečka Gloria Swanson bola naozaj kráľovnou nemého filmu a svojho času najlepšie platenou herečkou Hollywoodu, no keď prišiel zvuk, už hrávala iba sporadicky. Postavu sluhu Maxa – bývalého slávneho režiséra, ktorý Normu objavil – si zase zahral Erich von Stroheim, ktorý bol aj v skutočnosti slávny režisér nemej éry. Vo filme dokonca vystupuje nemenej slávny režisér Cecil B. DeMille, ktorý si tu už rovno zahral samého seba. Nostalgickú atmosféru za dobou dávno minulou ešte napríklad dopĺňajú také herecké legendy ako Buster Keaton a Hedda Hopperová. Všetci spomenutí účinkujúci si vraj natáčanie užívali, čo sa samozrejme prejavilo aj na plátne. Dá sa teda vlastne povedať, že Sunset Boulevard je zároveň aj akousi mučivou, nostalgickou sebaparódiou, v ktorej sa herci neboja ukázať svetu aj svoje vlastné temné stránky a ešte sa pritom aj dobre baviť.
Buldočia vytrvalosť režiséra priniesla svoje ovocie
Niekedy k dokonalému príbehu naozaj stačí málo. Treba len dobre napísané postavy, zaujímavý nápad, chuť zariskovať a vôľu realizovať svoje predstavy. Presne ako to urobil Wilder s týmto filmom. Mňa osobne, okrem pochmúrnej a bezvýchodiskovej atmosféry, veľmi oslovil aj samotný retrospektívne prerozprávaný príbeh, ktorý ako čerešnička na torte zdobia cynické komentáre nešťastníka Joea. Je to inteligentný spôsob, ako v divákovi s približujúcim sa koncom postupne dávkovať stále väčšiu a väčšiu bezútešnosť. Nemôžem zabudnúť ani na občasné Normine hlášky, ktoré odľahčeným, humornejším prístupom poukazujú na celkovú tragiku tejto postavy. Režisérovi sa majstrovským spôsobom a veľmi pútavo podarilo odkryť masku skorumpovanosti a krutej pragmatickosti filmového priemyslu – márnivosť hereckých hviezd, producentskú svojvôľu pri presadzovaní svojich nápadov do scenára a predovšetkým ochotu ľudí zapredať aj svoju dušu diablovi, len aby sa do tohto márnivého kolotoča filmovej brandže plného peňazí a slávy dostali. No zároveň však aj napriek spomenutým temným stránkam showbiznisu, ktoré sa stali hlavnou náplňou príbehu, toto kultové filmové dielo vyznieva aj ako pocta a vyjadrenie obdivu k velikánom nemej éry filmu. Ide vlastne o také sprostredkovanie a vyjavenie krásy zasadenej do temného sveta plného nepekných vecí. Plným právom je preto tento film mnohými považovaný za jeden z najlepších, aký bol kedy natočený.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Sunset Boulevard Sunset Boulevard
- Spojené štáty, 1950, 110 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Billy Wilder
- Scénar: Charles Brackett, Billy Wilder
- Kamera: John F. Seitz
- Hudba: Franz Waxman
- Obsadenie: William Holden, Gloria Swanson, Erich von Stroheim, Nancy Olson, Fred Clark, Franklyn Farnum
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!