V dejinách kinematografie sa nikomu nepodaril taký husársky kúsok, aký vyviedol Orson Welles v roku 1941. Hoci bol jeho Občan Kane komerčným prepadákom (po prvom roku prerobil 150 000 dolárov), neupadol do zabudnutia a už v čase vzniku bol široko prediskutovávaný a odsudzovaný filmovými kritikmi z každej možnej strany. Niektorí z nich dokonca Wellesa vyhlásili za blázna. Význam filmu a jeho prínos do svetovej kinematografie bol plne docenený až po rokoch. Dalo by sa teda vlastne trochu nadnesene povedať, že ide o najlepší prepadák všetkých čias. Jeho publicitu navyše negatívne ovplyvnilo aj rozhorčenie mediálneho magnáta Williama Randolpha Hearsta, ktorý sa domnieval, že dej filmu je o ňom. Začal preto štvavú kampaň s cieľom film i jeho autora čo najviac v očiach verejnosti poškodiť. Táto križiacka výprava proti filmu tak mohla priniesť vytúžené ovocie v podobe iba jednej premenenej oscarovej nominácie (za scenár) z deviatich. Len pre zaujímavosť, Občan Kane bol prvým filmom, pre ktorý hudbu zložil slávny skladateľ Bernard Herrmann, a hneď bol za ňu aj nominovaný.
Autor tejto nesmrteľnej záležitosti skrátka nezostal nič dlžný svojej povesti umelca, ktorý šokuje, a ikony novátorstva. Veď už predtým, ako začal pracovať na tomto projekte, sa preslávil rozhlasovou hrou, ktorou sa mu úspešne podarilo vydesiť celý New York a ľudia si už pomaly začínali vyťahovať z pivníc a skríň všetky možné zbrane na boj s inváziou mimozemšťanov. Tento rozhlasový program v jeho réžii sa venoval spracovaniu sci-fi románu od H. G. Wellsa Vojna svetov.
Občan Kane – tajomná a v mystériu zahalená bytosť
Režijná prvotina mladého režiséra Orsona Wellesa je v každom ohľade ojedinelé filmové dielo, ktoré na svojej hodnote vekom nestráca, skôr naopak. Jednou z príčin je určite i zaujímavo koncipovaný príbeh, ktorý v tej dobe priniesol nový vietor do plachiet hollywoodskej produkcie, aj keď to tak zo začiatku podľa mnohých kritikov nevyzeralo. Dejová linka sa vyznačuje mnohoznakosťou, ktorá sa postupne, ako dej plynie, čoraz viac komplikuje. Dalo by sa vlastne povedať, že ide o akúsi netradičnú detektívku, ktorá postupne odhaľuje pozadie života jedného osamelého egocentrického mediálneho magnáta. Príbeh je koncipovaný štýlom skladačky (puzzle), ktorá v sebe kombinuje rôzne naratívne štýly na základe rozmanitých pomôcok, ktoré majú pomôcť pri odhaľovaní osudu tajomného Charlesa Fostera Kanea (novinové správy, záznamy z denníka, rozhovory svedkov...). Pátrania sa na príkaz svojho šéfa z jedného filmového týždenníka ujme reportér Jerry Thompson (William Alland). Jeho jediným východiskovým bodom sa pritom stane iba jedno nevinné a posledné slovíčko umierajúceho mediálneho magnáta - „rosebud“ (ružový púčik). Začne rozhovormi s piatimi ľuďmi, ktorí Kanea poznali osobne. Pomôžu mu však nájsť odpoveď na otázku, kým Kane v skutočnosti bol? Postupne si v súvislosti s osobnosťou Kanea začína uvedomovať, že nie je všetko zlato, čo sa blyští, a že mať peniaze ešte neznamená byť i šťastným...
Len jedna pevná indícia, ktorá vedie k pointe
Okrem už zmieneného ružového púčika divák na pochopenie pointy filmu a vyskladanie finálnej mozaiky príbehu nedostane zhola nič. Z tohto pohľadu ide o naozaj náročnú záležitosť, kde sme odkázaní jedine na svoju šikovnosť a schopnosť dedukcie. Podprahových informácií a indícií, ktoré treba zaznamenať, je tu však naozaj dosť, a to nehovorím o obrazovej symbolike, ktorá celú mozaikovitosť záhady okolo občana Kanea pekne dopĺňa. V kontexte týchto vyjadrovacích prostriedkov išlo vtedy o čistú novinku, čo do určitej miery môže vysvetľovať chladnejšie prijatie filmu a nie veľmi lichotivú kritiku. Divák tých čias bol zhýčkaný jednoduchou naráciou a tak nečudo, že Občan Kane spôsobil taký rozruch, a že tento projekt divákov nadchol až neskôr.
Revolúcia vo filmovaní
Zážitok z filmu prehlbuje zavedenie revolučných filmárskych postupov. Predovšetkým ide o používanie dlhých nezostrihaných záberov, prácu so svetlom a tieňom, pričom sa Welles pri natáčaní nebál použiť ani takzvanú žabiu perspektívu (pohľad zdola). Dokonale dokázal využiť každý jeden predmet v scéne, z ktorých mnohé (hlavne zrkadlá) sa stávajú dôležitou súčasťou príbehu a ich registrovanie je zároveň i nutnou podmienkou na pochopenie myšlienky filmu. Niečo podobné robil vo filmoch napríklad Stanley Kubrick, zo súčasných režisérov potom hlavne David Lynch. Tieto filmárske nástroje a novátorské postupy tak potom dali do rúk režiséra možnosť hrania si s divákom, čo bolo taktiež predtým vo filmovej brandži niečo nevídané. Napríklad tak, že aj napriek tomu, že tu režisér zasype diváka hŕbou informácií o osobe a živote občana Kanea, vlastne mu nepovie nič konkrétne. Divák si skladá výsledný obraz iba z jednotlivých indícií, ktoré si dohromady musí už každý pozliepať sám. Či to však niekto dokáže, to je už druhá otázka. A ak áno, výsledok bude aj tak stále nejednoznačný. V celom príbehu totižto okrem toho ružového púčika nie je nič pevne dané, takže aj možných interpretácií a vysvetlení je tu veľmi veľa. Záleží len od konkrétneho diváka, čo si z toho vyberie alebo čo mu jeho fantázia dovolí vybrať. A v neposlednom rade mňa osobne veľmi oslovila aj zvláštna atmosféra filmu – ustavičné striedanie pochmúrnych scén s tými komickejšími malo svoje osobité čaro.
Puzzle na obrazovke
V každom prípade tento najznámejší filmový prepadák a zároveň i najlepší filmový režisérsky debut ponúkne divákovi množstvo podnetov na zamyslenie, ktoré sa usadia v hlave ako taký chrobák. A tam po záverečnej scéne ešte aj poriadne dlho zostanú. Zároveň sa tento film stal aj akýmsi otcom všetkých ďalších filmových projektov, ktorých základ tvorí mozaikovitý príbeh. Ten si už musí každý vyskladať sám, presne ako keby ste si doma skladali puzzle. To je ďalší dôvod, prečo sa tento filmový projekt zapísal zlatými písmenami do dejín svetovej kinematografie a dostal sa do povedomia diváckej obce ako najlepší film, aký bol kedy natočený (aspoň podľa mnohých kritikov).
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Občan Kane Citizen Kane
- Spojené štáty, 1941, 119 min.
- Žáner: Mysteriózny, Dráma
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!