Be2Can2 & Macbeth - exkluzívne predpremiéry v Brne a Košiciach

Čas bol v dnešnej dobe správny aj s ohľadom na hlavnú tému – chamtivosť a jej dôsledky, a Jack Reynor, ktorý hrá Malcolma, vraví: „Chamtivosť je hrozná vec, ktorá dokáž korumpovať vo veľkom meradle, a dokáže ničiť ľudské životy. Takže príbeh Macbetha je osobitne pálčivý, ak vezmete do úvahy ekonomickú situáciu ostatných rokov.“

Filmári cítili, že globalizovaná podstata dnešného sveta ponúka príležitosť rozšíriť podobu príbehu na veľké plátno, a dať mu modernú podobu. Producent Iain Canning: „V tejto adaptácii je silný zmysel komunity a širšieho sveta, ktorý existuje okolo jej postáv. Rozvinuli sme myšlienku, že Macbeth a Lady Macbeth žijú vo svete, že sú jeho produktom, a ich skutky ho ovplyvňujú. Objavujeme príbeh z oveľa modernejšieho, filmového pohľadu.“

Podľa Canninga bolo pre tvorcov vždy kľúčové zachovať aj Shakespearov jazyk: „Nakrúcali by ste dosť odlišný film, keby ste nedodržiavali pravidlá verša a dialógu. Bolo pre nás výzvou viesť hru správnym smerom, a získať tých správnych filmárov, aby ľudia zabudli, že počujú niečo jemne neobvyklé či klasické.“

Predstaviteľ Macbetha Michael Fassbender vraví: „Pristupovali sme k tomu s jednoduchosťou, nikdy sme sa nepokúšali ísť proti veršu či ho ignorovať, ale držali sme veci jednoduché a jasné, a chceli sme si byť s textom oveľa bližší, a zostať mu verní. Ako pri každom scenári nechcete sabotovať tie úžasné texty, ale pracujete s nimi a pretvárate si ich.“

Režisér Justin Kurzel dodáva: „Keď prichádzate s veršami do kina, je iné pracovať s nimi s hereckým kolegom vo filme, ako pred publikom v divadle. Niečo sa stane, keď máte pred sebou druhého herca, a kamera je veľmi blízka a intímna. Zabudnete na divadelný prejav, a namiesto toho hráte intímnejšie.“

Francúzska herečka Marion Cotillardová, stvárňujúca Lady Macbeth, vraví: „Museli sme na tom naozaj pracovať, lebo Shakespearovi môžu niekedy ťažko rozumieť aj Angličania, ale vytváralo to energiu, ktorá nás poháňala ďalej.

Jack Reynor vraví: „Bolo to odstrašujúce, ale je to jedna z tých vecí, ktorá keby nebola ťažká, tak by nestála za to, a ja som si tú výzvu užíval. Bolo úžasné tieto verše opäť oživiť s hercami, ktorí nemajú formálny shakespearovský tréning.“

Čo však verše ponúkajú, a čím bol Shakespeare vždy známy, je použitie jazyka ako manipulácie, a v Macbethovi je manipulácia jadrom príbehu. Režisér Kurzel vraví: „Vidíte scénu  Michaela s Marion, či Michaela s Paddym, a je to ako scéna z „Mafiánov“, kde všetci navzájom manipulujú tých druhých veľmi šikovným, prefíkaným spôsobom. Je tam nevypovedaný podtext, a v Macbethovi je zaujímavé, že cítite tú tajomnosť a napätie, ktoré sa vytvára konverzačne, a nie umelo.“

Kým autori pracovali na adaptovaní príbehu na veľké plátno, producenti sa najskôr sústredili na obsadenie Macbetha samotného, o ktorom vedeli, že bude tvoriť chrbtovú kosť celej produkcie.  Iain Canning: „Po filme „Shame“ sme veľmi opäť spolupracovať s Michaelom Fassbenderom. Pracovali sme na Macbethovi a vraveli si, že ho oslovíme, ale čím viac sme o tom rozmýšľali, tým viac sme si uvedomovali, že nám nenapadá nikto iný, schopný priniesť taký jedinečný herecký potenciál, aký sme hľadali.“

Michael Fassbender, ktorý sa rýchlo stal jedným z najuznávanejších a najobľúbenejších hercov na svete, okamžite uvidel silu tejto novej adaptácie: „Bolo to strhujúce. Je to úžasné dielo, a dostanete len jednu šancu hrať v ňom, tak som sa snažil byť čo najlepšie pripravený, aby som prevrátil každý kameň, a aby som nemal pocit, že som niečo nedotiahol.“

Iain Canning: „Michael zasadil svoju postavu do kontextu pravej ľudskosti. Nie je to teatrálne stvárnenie, naozaj vniknete do mysle tohto muža. Je úžasné sledovať, ako sa šialenstvo rozvíja, viete, že nemáte nad ním kontrolu, a že mu nemožno pomôcť, tak sledujete vývoj udalostí, čo je prekvapivé u hry, ktorú všetci relatívne dobre poznajú. Stále je v nej dosť emocionálnych prekvapení.“

Potom prišiel na rad výber režiséra. Premietanie filmu „Snowtown“ bolo tým, čo presvedčilo producentov poslať scenár Justinovi Kurzelovi. Tento austrálsky rodák má za sebou bohatú režisérsku kariéru v divadle v domovskej krajine, a jeho režisérsky filmový debut vyhral ceny na festivaloch po celom svete. Producent Canning vraví: „Boli sme šťastní, že zareagoval na ponuku. Snowtown je o tom, ako vražda, či séria vrážd, dokáže ovplyvniť celú komunitu, a ako ju ovplyvňuje samotný vrah. V dnešnej spoločnosti je to bohužiaľ rovnako aktuálne, ako keď svoje zločiny páchal Macbeth. Justin oživil svet, ktorý spája jeho divadelnú minulosť s pohľadom na pravdivú tvár života v stredoveku, ale taktiež obsahuje aj prvky života nahrane, ako vo westerne. Odohráva sa v drsnej krajine, kde sa ľudia snažia žiť a prežiť, a podľa mňa si Macbeth zvolil hraničný čin vraždy, aby si zlepšil život v drsnom svete.“

Pre režiséra Kurzela bol skutočný drsný stredoveký svet odrazovým mostíkom: „Aká to bola doba, a aká bola brutálna? Dosť mi to pripomínalo western, tú krajinu a atmosféru, oveľa nebezpečnejšiu, ako som doteraz videl v adaptáciách Macbetha. Ale lákala ma najmä možnosť stvárniť Macbetha ako bojovníka. Tieň vojny, a možnosť stvárniť ho vo filme, to ako Macbeth reaguje na vojnu, či je jej produktom, a ako to hrá do jeho karát ohľadne jeho ambícií stať sa kráľom, to bolo pre mňa veľmi zaujímavé, a tiež vytvoriť postavu nielen sužovanú traumami, výčitkami a ľútosťou, ale hnanú kráľovskými ambíciami.“

A účasť Michaela Fassbendera bola pre Kurzela zásadná: „Bez Michaela by som to nerobil. Stretol som ho po dokončení môjho prvého filmu, a on je jeden z najlepších hercov svojej generácie, bol to úžasný umelec, s ktorým som chcel pracovať. Akonáhle som sa dopočul, že Michael má hrať Macbetha, povedal som áno.“

Vlastne už po tom, ako Fassbender videl Kurzelov film Snowtown – ešte predtým, ako skrsla myšlienka ponúknuť mu réžiu Macbetha – herec poprosil svojho agenta, aby mu s ním dohodol stretnutie: „Cítil som, že s ním chcem pracovať. A podľa toho, aký je to človek a našich rozhovorov som vedel, že môžeme spolu pracovať. Potom sa to rozvíjalo, a mám ho rád ako človeka, a rešpektujem spôsob jeho práce.“

Jack Reynor: „Justin vytvára na scéne pocit kamarátstva, a všetci sme mu úplne dôverovali. Pracuje sa s ním veľmi príjemne, a myslím, že všetci tvorcovia mu ako režisérovi bezvýhradne dôverovali.“

To platilo hlavne o Marion Cotillardovej, ktorá prijala úlohu Lady Macbeth, hoci angličtina je až jej druhý jazyk: „Cítila som, že raz budem hrať Lady Macbeth. Ale myslela som si, že to bude vo francúzštine, a v divadle. Keď som dostala túto ponuku, bola som mierne povedané prekvapená.

Keďže postava je pôvodom Škótka, jej obsadenie dodáva filmu ďalší rozmer. Canning: „Umožnilo nám to umiestniť do centra príbehu postavu, ktorá má istú inakosť. Lady Macbeth je tak trochu oddelená, žije vo svojej komunite, avšak má svoje vlastné zámery, odlišné od ostatných žien v jej okolí. Dodáva to jej postave komplexnosť, a myslím, že spolu s jej vynikajúcim hereckým výkonom to bude úplne nový pohľad na Lady Macbeth.“

Jack Reynor súhlasí: „Má zmysel, že si uchovala svoj vlastný prízvuk, a dodáva to príbehu ďalšiu úroveň. Je neuveriteľne silná, a v niektorých chvíľach filmu úplne ovláda scénu. Bolo mi cťou s ňou pracovať.“

Režisér Kurzel vraví, že Marion Cotillardová tvrdo pracovala, aby sa naučila shakespearovský jazyk napriek jazykovej bariére: „Bolo to pre ňu náročné v tom, aký je pre ňu ten cudzí verš cudzí. Keď som ju oslovil, a všetci sme boli nadšení predstavou, že by v našom filme mohla hrať, nemyslela, ž niekedy bude mať šancu niečo podobné, takže myslím, že pre ňu to bolo niečo, čo nemohla odmietnuť.“

Marion Cotillardová: „Nemohla som odmietnuť možnosť hrať túto postavu v angličtine. Všetci sme na jazyku pracovali s Neilom Swainom, nielen dialógovým, ale aj shakespearovským expertom. Našou úlohou bolo nielen preniknúť hlboko do Shakespearovho sveta, a šlo o viac než len nájsť správny prízvuk, rytmus a energiu. Občas sa s niekým stretnete a máte pocit, že sa poznáte celý život. Taký pocit som mala s Michaelom, je tvorivý a nápaditý, ale jeho nápaditosť nikdy nejde do cesty jednoduchosti. Prekvapuje ma každý deň.“

Po obsadení hlavných postáv prišlo na rad obsadenie postáv okolo Macbetha. Canning: „Chceli sme obsadiť mužov v jeho okolí z toho istého bojovníckeho sveta. Sean Harris a Paddy Considine úžasne dokázali stelesniť svet vojakov, a myslím, že sme dokázali obsadiť postavy Macduffa a Banqua tak, ako to dynamika divadla nedokáže. Výkony ich oboch pomohli svet tohto príbehu priviesť k životu.“

Paddy Considine: „Banquo je drsný, a verný chlap. Je zdanlivo neotrasiteľný a prežíva veľký morálny konflikt, keď vidí, čo sa s jeho priateľom deje. Proroctvo ho trápi menej ako Macbetha, ale keď vidí, ako sa jeho priateľ mení, začne uvažovať o jeho motívoch.“

Úlohy Malcolma sa zhostil Jack Reynor: „Je to mladý muž, ktorý sa snaží stať mužom, a prevziať jeho zodpovednosť. Bolo zaujímavé hrať sa s myšlienkou, že keď jeho otec zomrie, môže sa zrútiť, vrátiť sa späť k tomu chlapčenstvu a byť veľmi zraniteľným, ale zároveň sa držať, a postaviť sa osudu ako dospelý muž, a prevziať svoje povinnosti.“

Do úlohy Duncana tvorcovia obsadili uznávaného herca Davida Thewlisa. Canning vraví: „Panuje tendencia obsadzovať do úlohy Duncana dosť starších hercov, ako je Macbeth, my sme chceli herca, ktorý by bol pre neho fyzickou i duševnou výzvou ako jeho vrstovník. Do úlohy Duncana bol David ideálny, pretože vnáša kombináciu sila a zraniteľnosti do postavy, ktorá má skutočnú hĺbku, čo sa nie vždy úplne ukazuje. David ho hrá ako nesmelého a nerozhodného kráľa, súcítite s ním, vaše srdce pre neho krváca, pretože jeho jediným zločinom je, že nie je taký silný, ako bol jeho otec.“

Film sa nakrúcal vyše sedem týždňov, 36 natáčacích dní na skutočných reálnych miestach, a len šesť dní sa nenakrúcalo aj v exteriéri. Producent Canning: „Justin chcel vytvoriť svet, ktorý bude úplne uveriteľný, a hovoril o ňom ako o westerne. Drsnosť Macbethovho sveta robila z prostredia ďalšiu postavu filmu, preto bolo dôležité pracovať v krajine.“

Režisér Justin Kurzel vraví: „Bolo vedomé rozhodnutie nakrúcať všetko vonku, a prinieslo to veľa výziev, ale dáva to príbehu skutočnú reálnosť, a ukazuje prepojenie krajiny s postavami a príbehom. Dodáva mu to zemitosť, čo je podľa mňa dôležité pre dialógy a rozprávanie.“

Hlavnou výzvou bolo nakrúcanie počas zimných mesiacov. Iain Canning vraví: „Občas sme sa cítili, že nás súdi samotný Shakespeare. Niekedy nám pomáhal, aby sme mali správne počasie na búrkové scény, a to sme nakrúcali vtedy, keď Británia zažívala najhoršie počasie, inokedy akoby nás chcel úplne zastaviť. Macbeth je však aj príbeh počasia, búrky dokresľujú to, čo sa deje v príbehu, a my sme to chceli zachytiť. Najskôr sme si však mysleli, že to budeme musieť urobiť pomocou špeciálnych efektov, a nie prirodzenou cestou.“

Akýmsi vodcom hercov bol odhodlaný a fyzicky zdatný Michael Fassbender, ale všetci herci zvládali nároky počasia bez sťažností. Marion Cotillardová musela nakrúcať niekoľko scén bosá a v silnom daždi, ale zvládla to ako profesionálka: „Keď vám pomáha energia výborného režiséra a príbehu, tak áno, občas je zima a je to náročné, ale keď všetko do seba zapadne a cítite to čaro, nájdete energiu urobiť to. Justin je umelec, a ako umelca vás nesmie odradiť ani sila škótskych živlov. Tie miesta majú akési mystično a ducha, cítite to vždy, keď na tú krajinu hľadíte. Je v nej viac, ako vidí ľudské oko.“

Vo filme je aj bojová scéna, ktorá zaberá v scenári celých desať strán. Canning: „Toto bola možnosť, ktorú ponúka film, a divadlo nie. O tejto bitke obvykle Banquo iba rozpráva, ale nie je stvárnená, a bolo veľmi dôležité ukázať naše postavy na bojovom poli, a potom ich sledovať domov a zistiť, ako žijú, a ako ich ovplyvňuje aj potom.“

Režisér Kurzel sa rozhodol sústrediť na pohľad na bitku očami hlavnej postavy, a aj na scénu s vedmami na začiatku príbehu. Scénu bitky nakrúcali medzi prvými. Kurzel vraví: „Sústredili sme sa skôr na ideu, nie samotný priebeh bitky, je to skôr o Macbethovom pohľade na ňu, a ako ho ovplyvnila.“

Nakrúcania tejto scény sa zúčastnila doslova armáda kaskadérov a nadšencov historických bojov, ktorí napomohli jej presvedčivosti. Michael Fassbender so smiechom vraví: „Myslím, že zo všetkých to neprežili len dvaja. Mnohí pobehovali bez košieľ, a bolo to drsné, neviete si predstaviť, aká bola zima – bol koniec januára, a husto pršalo a boli záplavy. Boli to úžasní chlapíci.“

Pre režiséra bol v tomto ohľade dôležitý motív posttraumatickej stresovej poruchy, a čo bitka urobila s Macbethovou mysľou. Fassbender vraví: „Justin prišiel na to, že Macbeth trpel posttraumatickou stresovu poruchou, a aj preto mal halucinácie a rozvíjala sa u neho psychóza, čo sa ukáže napríklad v scéne na hostine. Zrejme ju mal už aj pred udalosťami príbehu, a pomohlo mi to nájsť kľúč k jeho stvárneniu, jeho pocitov, a čo sa deje v jeho hlave.“

Režisér Kurzel vraví: „Macbeth je vyčerpaný vojak, trpiaci traumou, a prežil v živote ťažké straty. To bolo zaujímavé aj s ohľadom na proroctvo a vraždu kráľa, ktorá obe hlavné postavy oslobodila, aby mohli ísť ďalej ako pár. Páčilo sa nám objavovať, ako Lady Macbeth zisťuje, ako žiť s manželom, ktorý sa z vojny vrátil ako zlomený tieň muža, ktorého do boja vyprevadila. Zážitky na bojisku ho zmenili, a to vytvára ďalšiu vrstvu vzťahu medzi nimi dvomi.“

Pre tvorcov bolo veľmi dôležité, aby vizuálna podoba filmu zodpovedala jej dobovej a tematickej realite. Dizajnérka Fiona Crombieová vraví: „Našou úlohou bolo vytvoriť miesta, ktoré by pôsobili ako reálne miesta v reálnom čase, aby ten svet bol zabývaný, a bol známy aj modernému publiku napriek dobovému zasadeniu. Snažili sme sa čo najlepšie pochopiť Škótsko jedenásteho storočia, ale nepreháňať to. Mnohé z tej doby sme už poznali, ale niečo nás aj prekvapilo, a myslím, že naša podoba Inverness nie je vzdialená tomu, ako vyzeralo vtedy, a boli sme veľmi radi, že ako hrad Dunsinane sme vo filme mohli využiť Elyskú katedrálu.“