Mnohí z vás určite obľubujú hororový žáner podobne ako ja, i keď pravda je, že lepšie sa mi pozerá doma ako v kine, kde z plátna sála do hľadiska strach. Aspoň nik nevidí ako sa bojím. Tak ako ja sa možno mnohí z vás báli, pretože siahať na klasiku a klasiku takú ako je žáner giallo, to sa proste nerobí. Tento pojem, v doslovnom preklade „žltý“ má korene v šestákovej, rozumej brakovej talianskej krimi literatúre. Koncom 60. rokov 20. storčia sa tento žáner natoľko spopularizoval, že tvoril veľkú časť talianskej tvorby a režiséri, čo nevideli svoju budúcnosť v špagety westernoch naň presedlali. Medzi inými aj Dario Argento, ktorý vlastne žáner „giallo all'italiana“ dostal na špicu európskej produkcie. Ide vlastne o mysterióznu kriminálku z prvkami detektívky, parapsychológie, nadprirodzena, hoc vrah je zväčša psychicky labilný človek. Taktiež hlavnou hrdinkou je vždy, až na niektoré výnimky (mladá) žena, prenasledovaná týmto psychopatickým vrahom (vrahyňou, vrahmi).
Argentov štýl však nikdy nestál na silnom scenári a veľmi rýchlo skĺzol do akejsi „rutiny“ postavenej na audiovizuále. Teda silnej až povedzme ambientnej hudbe, pestrofarebných obrazoch (farebných filtroch kamery) a úžasných exteriéroch aj interiéroch. Suspiria konkrétne bol prvý diel trilógie o bosorkách a bosoráctve, ale v skutočnosti bol o 3 architektonických dielach (domoch). A práve tie hrali „hlavnú postavu“, vytvárali strašidelnú atmosféru, ktorá kompenzovala slabý scenár (asi až na výnimku tretieho, posledného tv filmu Matka sĺz). Dnes, niežeby žáner bol opotrebovaný, ale horor by mal byť vystavaný inak, hoc americký slasher, ktorý vychádza práve z gialla sa nám snaží nahovoriť niečo iné. Giallo podľa podobných postupov vzniká dodnes, ale niektorý režiséri sa do neho snažia prinášať inovatívne prvky. Takto sa k tomu postavil sicílčan Luca Guadagnino, ktorý znova prerozprával príbeh americkej študentky baletu Susie, stvárnenej Dakotou Johnson (Fifty Shades of Grey), ktorá bola priam predurčená na jeho štúdiu v prestížnej Berlínskej tanečnej škole. Píše sa rok 1977, v Berlíne vyčíňajú teroristi- RAF, avšak nekazia jej študácky život. Postupne však zisťuje, že čosi nie je s kostolným poriadkom a v podstate sa dostala do čarodejníckeho covenu, kde momentálne prebieha boj o moc. Nová vlna čarodejníc na čele s hlavnou choreografkou Tildou Swinton (The Chronicles of Narnia) chce skoncovať s brutálnymi vraždiacimi rituálmi a „Vymeniť“ staré vedenie, prastarú čarodejnicu „Matku vzdychov“. O týchto „matkách“ (Mater Tenebrarum, Mater Lachrymarum, and Mater Suspiriorum), triumviráte „zla“, Argentova pôvodná trilógia vlastne je, ale v dobových filmoch sa vyskytovali úplne minimálne, keďže dôraz bol kladený na audiovizuál a estetiku krutých vrážd (tzv. estetiku „noža na krku“).
Okrem toho, že režisér Guadagnino postupne stavia ťažkú atmosféru na prepísanom a veľmi dobrom scenári zo stopážou 152(!) minút, podladzuje farebné filtre (volá sa to „color wash“, lež je to mierne kompenzované výbuchmi toxických farieb v snových pasážach), čo ešte viac podčiarkuje plíživé zlo. Okrem Dakoty sleduje ďalšie 2 študentky a profesorský zbor, čo je zatiahnutý do hororu mocenských intríg. Samozrejme divák nadržiava dobrej Tilde a Dakote a je ochotný prepáčiť aj nezvykle kruté scény baletných „vrážd“, ktorých sú „vinníčkami“ (to sa nedá povedať bez spoileru, treba to vidieť). Je všeobecne známe, že balet je náročný šport, ale že zabíja (a dokonca tak makabrózne), to by asi nepovedal nikto a že sa z toho vykľuje subžáner „body horror“, to by som nečakal ani ja. Ale nebojte sa neprídete ani o riadne twisty a koncovú prekrvavenú „gorno“ 20 minútovku.
Nikto by nepovedal, že Argento samotný sa tejto reinterpetácii postaví chrbtom a doslova ju odsúdi. Bodaj by nie... „remake“ jeho diela je naozaj OVEĽA lepší film a povedal by som, že by sa ani nemusel volať Suspiria. Guadagnino nielenže zhutnil predlohu do neskutočnej atmosféry, on vybral lepší soundtrack (od Thoma Yorka z Radiohead), uveriteľné herečky (99% dokonca aj mužské role tu hrajú herečky), pochopil, že pravý horor nie je postavený na vyvražďovaní a psychadelicko-žiarivej palete farieb...On dokonca zaviedol aj nový tróp ale o tom už hovorí samotný scenárista Kajganich: „ Susie je úplne nový druh „final girl“ pretože je sila vychádza z vnútra a častokrát ona sama je zdrojom hrôzy vo filme“. Ako to scenárista a režisér vlastne mysleli si už musíte pozrieť vo filme samotnom.
Odporúčam Vám ho úplne úprimne a dúfam ,že sa na ňom budete baviť tak bosorácky ako ja. A to sa mi pri takom dlho filme veľmi dlhoooo nestalo. Inak by som si asi odstrihol chlp z bradavice, zobral mačku na plece a zametal... :J
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Suspiria Suspiria
- Taliansko, Spojené štáty, 2018, 152 min.
- Žáner: Mysteriózny, Horor, Fantasy, Thriller
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Chľast, prostitútky a búchačky... Prepáčte to je iný Miller- Frank. Tim Miller nám prináša Lásku, smrť a roboty. (Love, Death & Robots, Netflix, 2019) 09. apr 2019
- Príbeh, ktorý stojí za to vyrozprávať odznova 17. jan 2019
- Známy režisér JURAJ JAKUBISKO pripravuje návrat kultovej PERINBABY! 14. nov 2018
- Ako dopadlo filmové spracovanie života legendárneho Freddieho Mercuryho? (Bohemian Rhapsody, 2018) 25. okt 2018