Skutočný príbeh zrodu Hitlerovho monštra (Heydrich: Muž so železným srdcom)

Režisér CÉDRIZ JIMENEZ natočil film HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM o jednom z najnebezpečnejších predstaviteľov nacistického režimu a statočných mužoch i ženách československého odboja, ktorí sa postarali o jeho zničenie. Meteorický vzostup Reinharda Heydricha medzi najvyššie postavených nacistických dôstojníkov bol rovnako neúprosný a neľútostný ako hrôzy, ktoré spôsobil obyvateľom Európy v období pred 2. svetovou vojnou aj počas nej. S nacistickou ideológiou ho zoznámila manželka Lina, aristokratka, ktorá mu počas vzostupu k moci stála verne po boku. Heydrich sa stal hlavným strojcom "Konečného riešenia" a zastaviť ho sa zdalo nemožné. Lenže malá skupinka bojovníkov odboja vycvičená v Británii a riadená exilovou vládou Československa sa s tým nechcela len tak zmieriť. Parašutisti vedení Jozefom Gabčíkom a Jánom Kubišom odvážne zaútočili na Heydrichove auto prechádzajúce ulicami Prahy a smrteľne ho zranili. Vďaka ich akcii sa Reinhard Heydrich stal najvyššie postaveným nacistickým dôstojníkom zabitým počas 2. svetovej vojny.

SLOVÁ REŽISÉRA O FILME

HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM je adaptáciou románu HHhH spisovateľa Laurenta Bineta, ktorý v roku 2012 získal cenu Goncourt za najlepšiu prvotinu a bol nadšene prijatý vo všetkých 25 krajinách, kde vyšiel v preklade. Rovnako ako román aj film opisuje hon na Reinharda Heydricha, strojcu "Konečného riešenia" a jediného vysoko postaveného nacistického dôstojníka zabitého počas druhej svetovej vojny - táto udalosť sa zapísala do dejín ako prvý krok ku konečnému kolapsu Tretej ríše. HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM je postavený na myšlienkach "odboja" a odvahy, ktoré boli potrebné, aby sa skupinka mladých Čechoslovákov rozhodla vykonať niečo nepredstaviteľné. Ján a Jozef, hrdinovia tohto epického príbehu, si boli dobre vedomí rizika a vedeli, že možno budú musieť obetovať vlastné životy. Napriek tomu do toho išli naplno s vedomím, že môžu uspieť len s maximálnym odhodlaním a osobnou statočnosťou. Záujem spoločnosti nadradili vlastnému bezpečiu a nikdy sa nevzdali svojho presvedčenia.

Vrcholné okamihy histórie sa rodia vďaka výrazným postavám, či už to sú hrdinovia alebo zlosynovia. Ján a Jozef sú dvaja vlastenci plní života, ktorí sa odmietajú zmieriť s barbarskými praktikami. Ich priateľstvo je pilierom tohto príbehu. Bojujú bok po boku tvárou v tvár mizerným vyhliadkam. Počas misie sa zoznamujú s dvoma mladými ženami, vďaka ktorým sa v nich naposledy rozhoria vášnivé plamene lásky. Vášeň medzi Jánom a Annou je rovnako divoká ako ich mladosť, sú pohľadní a neskrotní. Milujú sa, a napriek tomu sú ochotní obetovať v mene spoločnej veci všetko, čo majú. V príbehu sa týči zlovestná, hrozivá postava Heydricha. HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM sledujeme z dvoch uhlov pohľadu. Najskôr sa staneme svedkami vzostupu Heydricha, bývalého vojenského dôstojníka, ktorý sa pridá k nacistickej strane a stáva sa najhorším zo všetkých. Po jeho boku je manželka Lina, padnutá nemecká šľachtičná, ktorá usiluje o pomstu a je príčinou všetkého. Heydrichov vplyv postupne rastie a československý odboj sa ocitá v čoraz väčšom riziku. Zároveň silnie pocit dôležitosti a nevyhnutnosti misie parašutistov: je potrebné, aby niekto všetkými silami Pražského mäsiara zastavil.

Jedinečný scenár umožnil preniknúť hlboko do osudov týchto troch hlavných postáv. Zároveň sme sa mohli pohrať s očakávaniami historického žánru. Film je tým pádom originálnou a modernou kaleidoskopickou víziou jedného rozhodujúceho momentu dejín.

Réžia je prirodzená a blízka srdciam postáv, ktoré slúžia ako emocionálny "motor" príbehu a poháňajú dej dopredu. Mojou ambíciou bolo, aby sa diváci nechali úplne pohltiť dejom a na vlastnej koži pocítili nutkanie a presvedčenie mužov a žien tej doby. Natáčali sme na 35mm film, aby bol obraz čo najživší a lepšie zachytil éru, v ktorej sa príbeh odohráva.

-- Cédric Jimenez

O NATÁČANÍ – režisér o téme a vzniku filmu

"Na príbehu ma najviac zaujal historický význam vzostupu mocného, vysoko postaveného nacistického dôstojníka a čo z toho vyplýva v tomto storočí" hovorí režisér Cédric Jimenez. "Ako sa to mohlo stať? Ako mohlo dôjsť k niečomu tak šialenému a chorobomyselnému? Ako sa mohli ľudia natoľko pomýliť v ideológii a presvedčení? Na 2. svetovú vojnu pozeráme ako na nočnú moru, ale skutočnou nočnou morou bolo práve toto. Na tieto otázky by každý z nás rád našiel odpovede, ale nikto to nedokáže."

Cédric Jimenez si prečítal knihu Laurenta Bineta HHhH počas nakrúcania svojho predchádzajúceho filmu. Okamžite ho oslovila. Kniha vyšla vo Francúzsku v roku 2010 a získala prestížnu cenu Prix Goncourt du Premier Roman pre začínajúcich autorov. Jej názov je skratkou slovného spojenia "Himmler's Hirn heißt Heydrich", čo v preklade znamená "Himmlerov mozog sa volá Heydrich" a je odkazom na bonmot, ktorý vo svojej dobe koloval po celom Nemecku. Heydrich bol v nacistickom Nemecku kľúčovým strojcom "Konečného riešenia", ktoré malo zbaviť Európu Židov. Jimenez čítal knihu kvôli vlastnému záujmu a pôvodne ju nemal v úmysle filmovo spracovať. Koniec koncov to bol bestseller ocenený cenou New York Times pre Významnú knihu roka, a tak predpokladal, že práva na sfilmovanie už sú dávno vyhradené.

V slovenskom vydavateľstve Marenčin PT vychádza koncom mája pri príležitosti slávnostnej premiéry tohto filmu a 75. výročia od atentátu na Heydricha druhé vydanie tejto knihy s rovnomerným názvom. Nemýlil sa. Vyhradil si ich Alain Goldman, prezident spoločnosti LEGENDE, ktorá čisto náhodou produkovala Jimenézov film „The Connection“. "Boli sme na festivale v Toronte kvôli premiére filmu The Connection," spomína Jimenez, "a Alain mi povedal: Mám na tú knihu práva a už mám hotový scenár. Chcel by si si ho prečítať? Samozrejme, že som odpovedal, že veľmi rád."

Sila knihy spočíva v tom, že rozdelila príbeh na časť o vzostupe Heydricha k moci a časť o pozadí skupiny bojovníkov československého odboja, ktorí znamenali jeho koniec. "Srdcom príbehu je téma obete, ktorú títo bojovníci musia podstúpiť. Každý z nich rozumie tomu, čo je potrebné, ale nie každý si dokáže povedať: „Myslím si, že môj život nie je tak dôležitý ako životy tých druhých." Jimenez pokračuje: "Tieto dve strany príbehu sú pre mňa obzvlášť dôležité, pretože popisujú, ako sa niečo môže vyvinúť buď vyložene zle, alebo vyložene dobre. Je to tiež príbeh o túžbe zmeniť svet. Nacisti chceli zmeniť svet k svojmu obrazu, zatiaľ čo odboj chcel zmeniť svet, aby bolo možné dať ho znova doporiadku."

Príbeh o Reinhardovi Heydrichovi sa dočkal už niekoľkých spracovaní, rovnako ako väčšina ostatných príbehov z 2. svetovej vojny. Heydrichovo meno napriek tomu nie je všeobecne známe. Jimenez je presvedčený, že je to tým, pretože Heydrich bol zabitý v roku 1942, zatiaľ čo takí ako Hitler a Goebbels sa dožili konca vojny. Vďaka úspešnému atentátu na Heydricha však došlo k destabilizácii nacistického režimu. Nie nadarmo Hitler prezýval Heydricha "Muž sa železným srdcom" - a chápal to vo svojej chorej mysli ako srdečnú, dobre mienenú prezývku.

Heydrich bol známy tiež ako "Pražský mäsiar" a mal na svedomí niektoré z najhorších zverstiev spáchaných v mene nacistického Nemecka. Pomáhal zorganizovať „Krištáľovú noc“ - rad koordinovaných útokov na nemeckých Židov, ktoré predchádzali Holokaustu. Bol priamo zodpovedný za vznik špeciálnych úderných jednotiek Einsatzgruppen. Tie postupovali v pätách nemeckej armády a vyvraždili viac ako dva milióny ľudí.

O NATÁČANÍ - Jason Clarke, Rosamund Pike, Jack Reynor o príbehu a svojich postavách

Odpoveď nacistov na zabitie Heydricha bola vyložene brutálna: mestá Lidice a Ležáky sa stali terčom na základe slabých dôkazov, že sa v nich ukrývali kľúčové postavy Odboja. Obe boli zrovnané so zemou a ich obyvatelia boli zabití alebo odvlečení do koncentračných táborov. "Heydrich bol symbolom nacizmu," hovorí Jason Clarke, ktorý ho hrá. "Stal sa stelesnením toho, čoho sa Hitler a jemu blízki snažili dosiahnuť. Mal toho veľa na svedomí."

Heydrich vstúpil do nacistickej strany, až keď ho niekoľko dní pred tým, než sa nacisti zmocnili moci, vyhodili z nemeckej armády. Bol vojakom skrz naskrz, a preto je Jimenez presvedčený, že vďaka prepusteniu z armády došlo ku stvoreniu monštra. "Zobrali mu niečo, do čoho vložil kus seba samého. V nacizmu potom videl ďalšiu možnosť, ako popustiť uzdu svojmu hnevu. Nemal sa stať tým, čím sa nakoniec stal. Možno, že keby bol stále vojakom, keby zostal v armáde, nikdy by na to nedošlo. Predstavte si, koľko ľudí by mohlo prežiť nebyť Heydricha. Jediná udalosť v živote jedného človeka môže zmeniť celý svet."

Jediného herca s patričnými schopnosťami a vzhľadom schopného stvárniť Heydricha videl Jimenez v Jasonovi Clarkovi. "Vždy, keď sa objaví na plátne, má takú silnú osobnosť", hovorí režisér. "Dokáže byť desivý, ale zároveň charizmatický. Je neprehliadnuteľný. To všetko bolo pre postavu Heydricha nesmierne dôležité." Jimenez pokračuje: "Najdôležitejšie bolo prísť na to, ako veľmi inteligentný a sčítaný človek musí byť, aby bol schopný prijať, že hrá skutočného zlosyna. Nechcel som odpúšťať ani zabúdať žiadne zverstvá, ktoré Heydrich spáchal. Toto nie je žiadny pokus o jeho poľudštenie. Ale snažil som sa preniknúť o niečo hlbšie do všetkého, čo o tomto mužovi vieme, aby sme mu mohli lepšie porozumieť." 

Preto bolo dôležité, aby sa Clarke zameral tiež na Heydrichove záujmy, ktoré sa netýkali nacizmu, a ako mu jeho schopnosti a postoje pomohli získať moc. "Bol milovníkom klasickej hudby," hovorí herec. "Jeho otec bol skladateľom a on sám bol veľmi dobrým huslistom. Bol schopným šermiarom a v nacistickej strane mal privilegované postavenie. Vyvolával v ľuďoch strach, nech išlo o Nemcov, armádne dôstojníkov alebo miestne obyvateľstvo."

Jimeneza presvedčilo osobné stretnutie s Clarkom, že práve on je tým pravým pre túto úlohu. Clarka historická téma okamžite zaujala. "Cédric hovoril, že nemá v najmenšom úmysle snažiť sa zachrániť Heydrichovu tvár, ale že sa chce zahryznúť do všetkých slabých stránok jeho osobnosti, aby ho stvárnil ako čo najzložitejšiu postavu. Nechcel, aby sa zabúdalo, že to bol obyčajný človek. Nešlo o nejakého záporáka z filmov od Marvelu, ale o muža, ktorý existoval, mal rodičov a súrodencov a v hrudi mu bilo skutočné ľudské srdce. Zajtra by ste mohli prejsť okolo úplne rovnakého chlapa na ulici a ani by ste si to nevšimli."

"Na začiatku si musíte uvedomiť, že sa jedná o trojrozmernú postavu," hovorí Clarke o tom, aké je hrať niekoho, kto je na papieri úplným monštrom. "Reinhard Heydrich bol skutočný muž, ktorý spáchal jedny z najhnusnejších činov v dejinách ľudstva. Pre to, čo urobil, musí existovať nejaký dôvod." Clarke sa ponoril do príprav na úlohu. "Jason je pracant," hovorí Jimenez. "Na pľaci prichádza prevtelený do svojej postavy. O všetkom má prehľad, snaží sa byť čo najdôslednejší a nikdy si to nechce nejako uľahčiť. Svojej postave nesmierne rozumel. V kombinácii s jeho talentom to bolo viac, ako som od neho pôvodne čakal."

Jimenez pokračuje: "Najviac ma na tom zaujalo, že sa všetky intrigy odohrávajú priamo pred našimi očami. Ako sa z Heydricha stal muž, ktorým bol. Prečo chcel spáchať činy, ktoré spáchal. Vďaka tomu získate povedomie o situácii, v akej sa niečo také mohlo stať." Pre Clarka je prenikanie do vnútra postavy jednou z najobľúbenejších činností celého procesu. "Prípravu na rolu mám hrozne rád. Najradšej si čítam všetko, čo sa dá prečítať, či už to nakoniec použijem alebo nie. A potom nastane chvíľa, kedy to musíte vypustiť von, kedy už ste na pľaci a snažíte sa navodiť atmosféru strachu a nekonečnej agresie. Pohybovať sa okolo mňa tentoraz nebolo veľmi príjemné. Nie, že by som sa zámerne správal nepriateľsky, ale do takého rozpoloženia sa nedostanete len tak uprostred scény. Existuje len tenká hranica medzi tým, kedy ste na pľaci, keď sa chcete dostať do úlohy a držíte to v sebe, a kedy to pustíte von. Bolo mi jasné, že sa producírujem v nacistickej uniforme."

Jimenez súhlasí: "Nemôžete čakať, že budete v jeho situácii, oblečení v takej uniforme, a že to neovplyvní vaše pocity. Keď je Jason na pľaci, ocitá sa v ohrození - dáva do toho všetko. A to sa na ňom samozrejme veľa podpíše. Bolo od neho statočné, že prijal takú postavu za svoju, pretože sa stal niekým, koho neznáša. Pre herca je veľa ťažké byť niekým, koho všetci ostatní nenávidia."

Kľúčom k prerozprávaniu príbehu o Heydrichovi je vplyv, ktorý mala naň ho jeho manželka Lina. "Nebol žiadnym veľkým antisemitom," hovorí Jimenez. "Veril jedine v to, že Nemecko by malo byť znovu skvelou krajinou. Lina mu umožnila, aby sa z neho stalo monštrum. To ona verila v budúcnosť nacistickej strany a venovala sa politike."

Jimenez obsadil do úlohy Liny herečku Rosamund Pike. "Rosamund je pozoruhodná žena a úžasná herečka," hovorí Jimenez. "Keď sme sa prvýkrát stretli, spýtala sa ma na jedinú vec: „Naozaj chcete natočiť tento film? Prečo?“ „Bolo to príjemné - väčšinou som to ja, kto sa na niečo pýta. Chcela vysvetliť, prečo je pre mňa tento film dôležitý. "

"Kladiem takéto otázky, pretože občas sa prekvapivo stane, že na nich ľudia nedokážu poriadne odpovedať," vysvetľuje Rosamund Pike. "Vyzvedala som, prečo chce ako svoj prvý anglicky hovorený film natočiť práve tento príbeh. Naozaj ho to tak strašne veľmi zaujíma, alebo je to v skutočnosti len projekt, na ktorý má práve čas a na ktorý si ho niekto najal? Ale on ma spoľahlivo presvedčil, že to je príbeh, ktorý potrebuje povedať svetu."

„CHERCHEZ LA FEMME“ - ZA VŠETKÝM HĽADAJ ŽENU...

Rosamund Pike na filme zaujalo hlavne to, že Heydrichova manželka Lina je silnou postavou. "Ako sa ľudia postupne dozvedali o natáčaní, začali sa ma pýtať: „Vedela jeho manželka, čo sa deje? Alebo bola iba obyčajnou ženou v domácnosti, ktorá poriadne nerozumela tomu, že jej manžel stúpa v nacistickej strane čoraz vyššie?“ Zdalo sa mi zaujímavé, že to v skutočnosti bola práve ona, kto zariadil jeho postup. Reinhard Heydrich by sa nikdy nestal tým, kým sa stal, nebyť Liny Von Osten, jej falošného pocitu nadradenosti a túžby po moci."

Rosamund Pike pokračuje: "Lina bola niekým, kto chcel moc pre seba, ale pretože bola ženou, v tej dobe to nebolo dosť možné. Svojím spôsobom si to musela prežiť prostredníctvom manžela. Podľa mňa sa ho zmocnila a videla v ňom niečo, s čím sa dalo manipulovať. Vzala si ho a urobila si z neho svoju bábku."

"Reinhard bol typom muža, ktorý dokázal uspieť vo všetkom, na čo siahol," hovorí Clarke, "myslím si, že si to Lina všimla. Mal disciplínu. Je jasné, že medzi nimi vznikol vzťah, ale je to muž, ktorý bude schopný urobiť, čo je potrebné. 'Keď si prečítate Mein Kampf, pochopíte, čo je Hitler zač. Reinhard bol presne takým typom muža. Lina ho potom postrkovala do nacistickej strany až do chvíle, kedy sa konečne rozbehol a stal sa tou neprehliadnuteľnou postavou moci."

Jimenez upozorňuje na to, že Jason Clarke a Rosamund Pike zdieľajú rovnaký, detailne zameraný prístup k práci. To sa tiež odrazilo na tom, ako sa ich postavy prvýkrát stretávajú vo filme. "Na začiatku filmu je ona asi o niečo silnejšou postavou," hovorí režisér. "Potom sú na rovnakej úrovni a neskôr má Heydrich väčšiu moc. Lina stvorila monštrum. A keď stvoríte monštrum, dočkáte sa toho, že sa vám to vypomstí, pretože tak už to v živote býva. Lina dostala to, čo chcela. Pre mňa sa stala zosobnením všetkých chýb, ktorých sa dopustili ľudia, čo si mysleli, že riešením problémov je nacizmus."

Jedna z prvých vecí, na ktoré Rosamund Pike narazila, keď sa pripravovala na svoju rolu, bol rozhovor so zostarnutou Linou. "V rozhovore spomína, že to boli nádherné časy,“ opisuje herečka Linine spomienky na vojnu. "Ohromila ma to, a zároveň ma fascinovalo, ako pritom úplne žiarila a úplne popierala realitu. Pomyslela som si:, Tak fajn, myslím, že už viem, čo si zač."

"Spoluprácu s Rosamund som si zamiloval," hovorí Clarke. "Plánovali sme to už nejakú dobu. Rosamund je typom herečky, ktorá vie, čo robí, a je v tom veľmi dobrá. Vznikol medzi nami bezstarostný vzťah, na ktorom sme mohli s chuťou stavať."

Tiež Rosamund Pike pochopila, že vo svete zla je dôležité nájsť pravdu. "Máme tu do činenia so skutočným zlom," hovorí, "preto bolo veľmi dôležité neurobiť z nich obyčajné monštrá. Na takých ľuďoch je najhroznejšie, že môžu byť medzi nami. Čím sú ľudskejší, tým je to desivejšie. Všetky činy v živote vychádzajú z toho, čo nás ovplyvňuje, doba, do ktorej sa narodíme, miesto, kam sa narodíme, veciam, ktorým sme vystavení. To všetko spolu súvisí."

Pokračuje: "Samozrejme, že počas prvej svetovej vojny bola Lina ešte len malým dievčaťom. Nemecko bolo na konci tohto konfliktu zničené. Všetci v Nemecku sa hanbili za to, že sú Nemci. Videli svoju krajinu zvrhnutú do hlbokej jamy ekonomickej krízy. Myslím, že keď sa na scéne objavil Hitler, stal sa pre nich akýmsi prísľubom cesty z toho všetkého von. Pre ľudí to bolo strašne opojné, pretože každý sa chcel oslobodiť od bremena hanby."

Pokiaľ ide o druhú stranu Heydrichového príbehu, Jimenez si bol dobre vedomý toho, že je dôležité patrične odlíšiť bojovníkov československého odboja od Heydricha a Liny. Tu nešlo o žiadnych vzdelaných mužov a ženy z vyšších miest, ale o obyčajných ľudí, ktorí sa vzopreli moci, pretože verili, že je to potrebné.

"Boli to mladí, veľmi, veľmi mladí vojaci," hovorí Jimenez. "Niektorí z nich mali 16 alebo 17 rokov a obetovali životy, pretože nechápali, aké to má dôsledky. Vedeli, že niečo je zle, boli presvedčení, že sa to musí zmeniť, a neuvedomovali si, aké podstupujú riziko."
Jimenez obsadil do úloh Jána Kubiša a Jozefa Gabčíka veľmi talentovaných mladých hercov Jacka O'Connella a Jacka Reynora. "Na pľaci nám to vôbec nepomohlo," smeje sa. "Oboch som oslovoval rovnako, a tak bol jeden Jack a druhý Jacko."

Jimenez pokračuje: "Jack O'Connell je vyložene inštinktívny typ herca. Nad ničím dlho nerozmýšľa. Proste to rovno zahrá. A presne to som pre rolu Jána Kubiša chcel. Toto majú spoločné: nerozmýšľa sa nad tým, čo sa stane, jednoducho vie, že do toho musí ísť."

Jacka Reynora, ktorý hrá Jozefa Gabčíka, zaujal scenár hneď po prvom prečítaní. A rovnako ako O'Connell sa aj on pri hraní spoliehal hlavne na inštinkt. "O Jánovi a Jozefovi existuje len málo historických prameňov," vysvetľuje Reynor. "Bolo dôležité vtlačiť postavám čo najvernejšiu podstatu toho, o čo sa snažili. Poľudštiť, čo sa dá a nechať sa viesť. To bolo oveľa dôležitejšie a lepšie, než sa snažiť zistiť, čo sa asi raňajkovalo v štyridsiatich rokoch minulého storočia."

Pokračuje: "To, čo urobili, samozrejme muselo vzísť zo silného citu pre spravodlivosť a faktu, že človek sa nemôže len tak nečinne prizerať, keď sú jeho krajania takým spôsobom perzekuovaní. Základom týchto postáv sa pre mňa stal prirodzený ľudský inštinkt konať dobro a pomáhať ostatným." 

Reynor hovorí, že mladí herci v úlohách bojovníkov odboja sa rýchlo zblížili. "Čoskoro sa z nás stala nerozlučná dvojica. Naše spoločné scény väčšinou zachytávajú zmysel pre jednotu a bratstvo. Dokonca, aj keď sa blíži koniec v krypte. Je vidieť, že bratstvo je určite jedným z hlavných tém filmu."

Mia Wasikowska hrá Annu, ktorá podporuje odboj a zamiluje sa do Jána Kubiša. "Zbehne sa to s nimi veľmi rýchlo," hovorí Jimenez. "V odboji vedeli, že každý deň môže byť posledný. Preto sa snažili žiť prítomnosťou. Ich láska bola taká silná, pretože počas jediného týždňa mohla skončiť."

Reynor súhlasí: "Očividne to boli ľudia naplnení určitou úzkosťou a neblahými predtuchami. Ale zároveň všetko prežívali naplno a vo filme uvidíte, že vzťahy pre nich znamenali veľmi veľa. Vzťahy posúvajú dej dopredu a sú pre hrdinov určitou nádejou, vďaka ktorej môžu ísť a vykonať to, čo je potrebné."

Jimenez vtipkuje, že "žobral", aby Mia Wasikowska tak malú, ale dôležitú úlohu prijala. "Povedal som, že keď do toho Mia nepôjde, celú postavu úplne zmením. Povedal som jej: „Musíš to vziať. Nepýtam sa ťa, či chceš. Musíš!" Jeho prosby zapôsobili. "Mia je vo filme úplne skvelá a dala do úlohy čosi rýdzeho."

V zákulisí nakrúcania filmu HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM sa Jimenez znovu zišiel so svojimi obvyklými spolupracovníkmi. Jedným z nich je aj kameraman Laurent Tangy.

"Než začalo natáčanie, každý presne vedel, čo budeme robiť," hovorí Jimenez. "Chceli sme mať dostatok času na hľadanie lokácií, takže len to nám zabralo skoro štyri mesiace. Pozreli sme sa do Prahy aj do Nemecka a nakoniec sme sa rozhodli pre Budapešť, pretože tá sa od štyridsiatych rokov toľko nezmenila. Prípravy na natáčanie filmu zabrali takmer osem mesiacov práce."

Pretože sa jedná o historický film, hlavné bolo, aby Heydrich: Muž so železným srdcom vtiahol divákov do deja. "Chcel som, aby ľudia mali pocit, že sa naozaj dostali do roku 1942. Nie, že sledujú niekoho, kto sa na to hrá. Chcel som, aby cítili to isté, čo hrdinovia."

Prvá scéna, ktorú O'Connell a Reynor natáčali, bol rovno atentát na Heydricha. "Hodili nás rovno do vody," smeje sa Reynor. "Asi týždeň sme točili scénu, v ktorej Heydrich prichádza autom, ja sa mu postavím do cesty so samopalom a Jack po ňom hodí granátom. Celú sekvenciu. Pamätám si, že ma prekvapilo, ako to všetko vyzerá autenticky. Naozaj som mal pocit akoby som bol v roku 1942. Kamkoľvek ste sa pozreli, nikde nebol ani náznak súčasnosti."

Pretože mal k dispozícii Laurenta Tangyho, Jimenez sa rozhodol, že sa bude natáčať predovšetkým ručnou kamerou. Počas chvíl, kedy sa príbeh prenesie do Heydrichového sveta vyššej vrstvy, si vyhradil epické zábery. "Občas som chcel, aby atmosféra pôsobila neskutočným dojmom, pretože to, čo sa vo filme deje, je zároveň neskutočné a skutočné," hovorí Jimenez. "Postavy zašli tak ďaleko, až to bolo niekedy neskutočné."

Clarke si nemôže Jimeneza a Tangyho vynachváliť. "Nakrúcali takým spôsobom, že sme si mohli scénu skutočne vychutnať. Kým kamera bežala, mohli sme sa do toho vcítiť. Keď sa herci cítia prirodzene, nemôže sa nič pokaziť. To sú najlepšie chvíle, ktoré môžete zažiť."

Naopak, keď kamera sleduje bojovníkov odboja, film má skoro atmosféru dokumentu. "Vybral som si realistický spôsob natáčania, pretože som chcel, aby to vyzeralo akoby to bolo naživo - ako že sa to práve teraz deje. Snažil som sa vyhnúť zbytočným strihom."

Vo svete, v ktorom všetci prechádzajú na digitálne kamery, si Jimenez a Tangy vybrali 35mm film. "Chcel som 35-tku kvôli organickej textúre," vysvetľuje Jimenez. "Nezdalo sa mi správne natáčať dobový film na digitál."

"O podobe filmu vždy rozhoduje režisér a Cédric to zvláda perfektne," hovorí Clarke. "Naozaj dobrý režisér určí tón filmu, bez toho aby ste si to uvedomili; proste to tam je. Produkcia tohto filmu je vo všetkých ohľadoch vynikajúca, pretože každému práca dobre sadla, čo je jednoducho skvelý pocit."

Jimenez verí, že keď ľudia uvidia jeho film, pochopia, že vyzdvihuje dôležitosť ideí a neochoty zmieriť sa s ťažkou situáciou. "Je to o odmietnutí brutality a barbarstva, o neochote zmieriť sa s tým, že život je ťažký. Dúfam, že to na vás natoľko zapôsobí, až si uvedomíte, že niektoré pomery v spoločnosti nie je možné ignorovať."

Film „HEYDRICH: MUŽ SO ŽELEZNÝM SRDCOM“ si budú môcť diváci pozrieť v slovenských kinách od 15. 6. 2017.

Zdroj: Bonton Film