Neviem, ako ste na tom vy, ale ja som vyrástla na hraných rozprávkach. Bola som zaľúbená do Jakuba z Perinbaby, chcela som byť odvážna ako Fantaghiró a za kamošku by som v rozprávkovom svete určite mala Elišku z Princeznej ze mlejna (prepáčte, ale slovenský názov mi, žiaľ, nikdy neprirástol k srdcu).
Aby sme si na začiatok ozrejmili, že čo je to taký hraný film, tak si to ozrejmime. Hraný film je, veľmi prekvapivo: film, v ktorom sa hrá. Normálne naozaj. Hovoríme tým pádom o filme, v ktorom sú živí herci, žiadne animované náhrady. Ozajstní ľudia, sem-tam divnobytosti, sem-tam zvieratá. No a hraná rozprávka, to je vám špecifický druh filmu, v ktorom sú tí ozajstní živí herci veľmi striktne rozdelení na dobrých a zlých, a tí dobrí zvíťazia. A ešte vám aj odovzdajú nejaké to malé morálne posolstvo ako darček, a preto je veľmi žiadúce, aby takéto filmy sledovali najmä deti. I keď, povedzme si pravdu, nie každú Dobšinského rozprávku by som natáčala pre detského diváka. Takže sú aj výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo.
Momentálne do kín prichádza Láska na vlásku a ja sa na ňu neskutočne teším. Nie, žeby mi nejako rezalo herecké obsadenie, nepoznám herecké kvality Celeste Buckingham (a som na ne úprimne celkom zvedavá), ale po dlhom čase sa na Slovensku natočila hraná rozprávka. A to je super, lebo povedzme si pravdu, slovenské (a české a československé) hrané rozprávky sú rozprávkové! Možno som naozaj ovplyvnená závanom nostalgie, ale netvrďte mi, že nemáte radi Popolvára, Soľ nad zlato či Kráľa Drozdiu bradu. Takmer by som zabudla, ešte Pehavý Max a strašidlá! Samé kultovky, ktoré keď ste nevideli, akoby ste nežili.
Často sa stretávam s názorom, že slovenské rozprávky nestoja za veľa. Vraj slovenskí autori nie sú takí kreatívni a ak hej, tak sú údajne veľmi ovplyvnení vlastným kultúrnym kontextom a dobou. Ja neviem, ale to je taký argument, z ktorého nejednému človeku príde smutno alebo nevoľno. Veď mi, prosím vás, povedzte, vari nie každý človek/autor- neautor je ovplyvnený vlastným kultúrnym kontextom? Vari nie je vždy nejaká doba? A kreatívnych autorov tu máme a vždy sme mali. Navyše, okrem kreatívnych autorov disponujeme obrovským kultúrnym dedičstvom a ľudovými rozprávkami, ktoré keď vás nechytia za srdce, tak neviem, z akého nerastu srdce máte.
Celým týmto článkom som vám vlastne chcela povedať jediné: pozrite si nejakú svoju obľúbenú rozprávku! Nezostaňte len pri vianočnej popoluškovskej klasike. A pozrite si aj Lásku na vlásku! Ja si ju trebárs pozriem už len kvôli zvedavosti a atmosfére. Kvôli nostalgii. A ešte by ma potešilo, keby ste si tiež zaspomínali na svoje obľúbené hrané rozprávky. A spokojne mi ich sem i napíšte, možno si zaspomínam s vami.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
