Jsou filmy, na které se fanoušci dobré kinematografie jednoduše těší, už jen z principu, protože za nimi stojí osobitý tvůrce. Mexický režisér Alfonso Cuarón jedním z takových výrazných umělců určite je. Jeho aktuální projekt Gravitace, za kterým následuje možná poněkud zbytečně přehlížené sci-fi Potomci lidí, přitahuje zájem diváků už od doby, kdy se do hlavní mužské role počítalo s Robertem Downeym Jr. Od té doby ale snímek ušel dlouhou cestu a téměř všemi opěvovaný dorazil konečně i do české, potažmo slovenské distribuce. Jsou zvěsti o filmové události sezony skutečně pravdivé, nebo se jedná jen o nafouknutou bublinu?

Vladimír (Jiří Schmitzer) zostarol, plný zlosti a pocitu krivdy leží na lôžku a očakáva blízku smrť. Zákerná rakovina napriek poctivému užívaniu liekov neustupuje. Koniec je nezvrátiteľný, otázkou je len, v ktorom momente príde. Môže sa ľudská duša prostredníctvom zmeny k lepšiemu tesne pred odchodom z pozemského sveta očistiť?

Komedie jsou poměrně obtížným materiálem. Vyhladit tu hranici mezi trapností a zábavou je někdy docela tvrdý oříšek a spousta komedií na tomto pohoří. Co se ale stane, když se na tuhle hranici přestane hledět, sejde se několik komediálních hvězd v jednom snímku, kde hrají sami sebe, a místo klasické komediální zápletky se postaví samotné apokalypse? Stane se to, že se do kin dostane jedna z nejšílenějších jízd poslední doby.

Bibo Bergeron se snaží zbořit další mýty o zvířatech. Po Příběhu žraloka (2004), kde byl hlavní hrdina citlivý žralok vegetarián a milovník přírody, nám představuje nový příběh Příšerka v Paříži (2011) o roztomilé a neškodné bleše, která se stane nejlepším věrným přítelem člověka a nepotřebuje k tomu ani psa.

Giuseppe Tornatore je talent. Režisér ověnčený cenami sice nemá za svou kariéru příliš velkou řádku filmů ve své filmografii, ovšem když už s dalším snímkem přijde, stojí to většinou za to. A nejinak je tomu i u snímku Nejvyšší nabídka, se kterým je od 12. září také v českých kinech. Dáte příběhu stárnoucího znalce umění a starožitností šanci?

Riddick je späť. Prvýkrát sme ho mohli vidieť v roku  2000 vo filme Čiernočierna tma. Vtedy ešte ako väzeň spolu s ostatnou posádkou  stroskotal na neznámej nehostinnej planéte a ukázal nám, že nabrúsené očné buľvy, vďaka ktorým môže vidieť v tme, sa niekedy môžu sakramentsky hodiť. Potom nás navštívil znova po pár rokoch. Tvorcovia ale chceli už niečo viac. Komorná vyvražďovačka sa im zdala primálo, žiadalo sa niečo veľkolepejšie, najlepšie niečo na štýl Star Wars. Pochopiteľne, aj s podobným úspechom. Pokus o epické vesmírne dobrodružstvo ale nevyšiel. Na vine bola hlavne veková hranica 12+, ktorá Riddicka zbavila krvavej šťavnatosti a namiesto toho priniesla suchú akciu pre sotva násťročných. Publikum ale chcelo krv. Diváci začali frflať a očakávaný úspech sa nedostavil. Človek by si myslel, že s Riddickom bude na veky vekov koniec, ale opak je pravdou. Prichádza Riddick nový, tretí. 

Steve Jobs, zakladateľ slávnej počítačovej spoločnosti Apple, odišiel z tohto sveta v roku 2011. Zanechal po sebe veľmi schopnú gigantickú firmu, ktorá sa stále snaží o inovácie, presne v duchu svojho tvorcu. Stopu tohto človeka na svete chce pripomenúť aj životopisný film Jobs, mapujúci predovšetkým začiatky budovateľa Apple. Bohužiaľ, film ani zďaleka nepatrí k tým lepším životopisným kúskom.

Svadba by mala byť jedným z najšťastnejších okamihov v ľudskom živote. Presvedčenie, že  človek, ktorého máme po boku v tento deň, chceme mať po boku celý život, je to najdôležitejšie, prečo je tento deň takým výnimočným. Naozaj však vieme, kto je v skutočnosti osoba, s ktorou chceme stráviť zvyšok života? To sa pýta Aňa Geislerová v najnovšom filme Jana Hřebejka.

Filmov, ktoré sa týkajú problematiky koncentračných táborov či samotnej druhej svetovej vojny, sa natočilo mnoho (obzvlášť tých vysoko rozpočtových). Stačilo použiť jednoduchý vzorec. Lietadlá – vylodenia – streľba do hláv – milostný príbeh – občas slza – komíny koncentrákov. Všetko nasnímané tak, aby krutosti vojny či samotné vraždenie vyznelo presvedčivo a diváka vyburcovalo k silným emóciám. Colette je však iná...

Poznáte ten pocit, keď sa na niečo veľmi tešíte a neviete sa dočkať, kedy to už príde? Tak presne tento pocit som zažíval pri sledovaní upútavok na Kick-Ass 2. Pôvodný Kick-Ass bola mimoriadne nekorektná pecka, úžasný svet a postavy, s ktorými je radosť pracovať a rozvíjať ich. Od dvojky som očakával absolútny masaker. A dostal som ho. Lenže nie v takej forme, ako som si predstavoval.