"Vyzerá to tak, že aj také zlo, akým vojna bezpochyby je, v sebe skrýva niečo pozitívne. Napríklad niektorým zadubencom dokáže otvoriť oči a zmeniť ich k lepšiemu, aby sa tak na svet mohli pozrieť novým, ľudskejším pohľadom. A nakoniec ktohovie, možno práve vďaka vojne sa v niektorých aspektoch mení aj celá ľudská spoločnosť k lepšiemu, v prípade rasizmu určite...."
Štyri nominácie na Oscara. Dve nominácie na Zlatý Glóbus, nakoniec sa však nepremenila ani jedna. Zdá sa, akoby okolnosti tomuto filmu nepriali získanie väčšieho úspechu, čo ma trochu mrzí, pretože si podľa môjho názoru väčšie ocenenie zaslúži. A to nielen preto, že ide o výborne formálne a technicky zvládnutý projekt, ale aj vďaka obsahovej náplni a myšlienkovému presahu, ktorý film ponúkne divákovi. Zaujímavosťou pritom je, že jednu z nominácií na Oscara (najlepšia kamera) získala Rachel Morrison, v tejto kategórii vôbec ako prvá nominovaná žena v dejinách kinematografie.
Rodinná sága plávajúca v bahne ľudskej obmedzenosti
Mudbound je vo svojom jadre rodinnou ságou, ktorá je zasadená do obdobia krátko po vojne na odľahlú farmu v Mississippi. Len pre lepšiu predstavu prostredia, v ktorom sa príbeh odohráva, po celý čas sledovania filmu ma neodbytne prenasledovala myšlienka, že ako je vlastne možné, že si niekto dobrovoľne zvolí život v takých podmienkach. Stačilo, aby trocha zapršalo a celá oblasť sa premenila na jedno veľké mazľavé blato, pričom v lete sa k tomu pridali ešte aj komáre... Farmu vlastní rodina McAllanovcov, ktorá časť svojich rozľahlých pozemkov prenajíma černošskej rodine Hapa Jacksona (Rob Morgan). A pretože vo svete práve zúri vojna, z oboch rodín odíde najmladší syn bojovať za oceán. Obaja vojnu nakoniec prežijú a ako skutoční hrdinovia sa s veľkými ranami na duši vracajú domov. Návrat však nie je ani pre jedného z nich ľahký. Jamieho McAllana (Garrett Hedlund) trápia nočné mory a ťaživé spomienky, čo rieši pitím alkoholu. Ronsel Jackson (Jason Mitchell), zase s ľútosťou zisťuje, že zatiaľ čo vo vojne farba jeho kože Európanom nevadila, tu v Amerike je tmavá pokožka stále veľký problém a na každom kroku sa stretáva s apartheidom. Ako jediný mu rozumie iba Jamie McAllan, ktorý sa tak stáva jeho najlepším priateľom. Ich kamarátstvo sa však nepozdáva miestnym bielym starousadlíkom, vrátane vlastnej McAllanovej rodiny...
Pomalší rozbeh, ktorý má jasný cieľ
Do prvej tretiny stopáže som mal síce pocit, akoby sa film stále len rozbiehal, no bez očakávaného úspechu, avšak našťastie ma tieto prvé minúty ani nenudili, pretože tu nie je núdza o zaujímavé situácie. Hlavne počiatočné interakcie oboch rodín vzhľadom na ďalší vývoj príbehu boli z tohto pohľadu dôležité. Toto lenivé tempo, aj keď trocha otravné, má preto svoj význam, pretože do určitej miery participuje na utváraní dejovej linky, čo sa prejaví hlavne v druhej polovici. Divák má aspoň dostatok času priblížiť sa postavám. S príchodom oboch hrdinov z frontu sa však film radikálne presúva na vyššiu kvalitatívnu úroveň, pričom sa zrýchľuje i tempo príbehu, takže počiatočné rozpačité pocity ihneď miznú. Niekde v týchto miestach príbehu som si uvedomil, že takto to asi predsa len malo byť – pomalší rozbeh, ktorý je predvojom a prípravou na niečo oveľa dramatickejšie.
Téma rasizmu v inom prevedení
Čo sa týka ostatných postáv, možno si niekto povie, že je ich tu až zbytočne veľa, no i napriek tomu, že ide prevažne o menej známe a neopozerané tváre (až na Carey Mulligan a Jasona Clarkea), ani jedna z nich po hereckej stránke nesklamala. Aj vďaka nim celá tá južanská obmedzenosť dostala ďalší rozmer, čo sa prejavilo predovšetkým na uhrančivej, podmanivej atmosfére, z ktorej priam sálali smútok, depresia a bezmocnosť. Vnímavejší divák tiež ľahko pochopí, že nejde len tak o obyčajné rozobratie témy rasizmu vo filme, ale že si tento film ide svojou vlastnou cestou, pričom v súčasnosti už pomerne dosť otrepaný námet sociálnej nerovnosti a rasizmu dokázala režisérka vyjaviť bez zvyčajnej nátlakovej sentimentality a všeobecnej černošskej „uplakanosti“ nad nespravodlivosťou bielych. Všetko to bahno okolo týchto tém skrátka k divákovi vyviera veľmi prirodzene a nenútene, čo má v konečnom dôsledku aj silný emotívny dopad, najmä v závere. Film nesúdi, nie je na žiadnej strane a na nikoho netlačí, len sprostredkováva informácie a záverečné posúdenie necháva výhradne na divákovi, čo mne osobne bolo veľmi sympatické.
Sľubná budúcnosť autorskej dvojice
Duo réžie v podaní Dee Rees a kamery, za ktorou stála už zmienená talentovaná Rachel Morrison, rozhodne príjemne prekvapilo. Ani by ma len nenapadlo, že sa tieto dve ženy budú tak skvele dopĺňať a že spolu dokážu navodiť tak jedinečnú atmosféru. Avšak Mudbound neponúkne divákovi iba vynikajúcu technickú úroveň, dokáže zaujať aj nenúteným a prirodzeným podaním v súčasnosti už pomerne otrepaných tém.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Mudbound Mudbound
- Spojené štáty, 2017, 134 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Dee Rees
- Scénar: Dee Rees, Virgil Williams
- Kamera: Rachel Morrison
- Hudba: Tamar-Kali Brown
- Obsadenie: Garrett Hedlund, Carey Mulligan, Jason Mitchell, Kerry Cahill, Jonathan Banks, Jason Clarke, Mary J. Blige, David Jensen, Jason Kirkpatrick
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Kto je dobrý a kto je zlý? Pravdepodobne nikto alebo všetci... (Good Omens, Amazon Prime, 2019) 26. júl 2019
- Dokolečka dokola... Tak to dopadne, keď dostanú moc hlupáci (Hlava 22, HBO, 2019) 13. júl 2019
- Kombinácia konštrukčných chýb a ľudskej arogancie, ktorej následky si nesieme dodnes (Černobyľ, HBO, 2019) 24. jún 2019
- Bonnie a Clyde, dajte si pozor. Nebezpeční rangeri sú vám v pätách (The Highwaymen, Netflix, 2019) 05. jún 2019
- Strata blízkeho človeka veľmi bolí, no introverta to bolí ešte viac (Paddleton, Netflix, 2019) 20. máj 2019