Medzi uvedením prvého teaseru na film Tajný život maznáčikov a jeho premiérou uplynula, aspoň na animovnaý film, nezvyčajne dlhá doba – približne rok a pol. Medzitým si milovníci zvieracích animovaných filmov mohli potešiť oči napríklad na vydarenom Zootropolise (2016) či návrate legendy, sequele Hľadá sa Dory (2016). Iba príbeh o domácich miláčikoch stále neprichádzal. Namiesto toho prichádza uprostred leta, vo vrcholiacej blockbusterovej sezóne a ponúka príležitosť pre rodičov, ktorí zo svojich prázdninujúcich ratolestí už zúfajú. Pravdepodobne ich budú radi aj sprevádzať, pretože už trailer samotný ponúkal zaujímavý a svieži náhľad na to, čo sa deje za našimi dverami, keď odídeme do práce (nezahŕňa to len neporiadok a cikanie na koberec, ako by sa nám mohlo zdať). Otázkou však je, či je to dostatočne silný základ na to, aby sa na ňom dal vybudovať kvalitný celovečerný animák, ktorý obstojí v nevyhnutnom porovnaní s predchodcami.
Príbeh sa sústredí na Katie a Maxa, dvojicu, ktorá si je priam súdená. Majú sa radi a prežívajú spolu rôzne dobrodružstvá – čo na tom, že Katie je človek a Max jej psík? Neskonale ju zbožňuje, a preto ťažko znáša jej každodenné odchody do práce. Ešte ťažšie však prijme fakt, že sa jedného dňa nevráti sama. Prinesie so sebou obrovského huňatého Dukea, ktorý sa má stať Maxovým novým bratom. Maximilián sa však o svoje teritórium deliť nechce. No pri pokuse vyštvať votrelca z domu sa obaja ocitajú v obrovskom nebezpečenstve, a zachrániť ich môžu len Maxovi chlpatí, huňatí a operení kamaráti.
Základná idea filmu – čo vlastne robia naše zvieratká, keď ich nevidíme - je vynikajúca, ale tým, že bol trailer zložený z výlučne kvalitných a nápaditých scénok, film veľmi utrpel. Úvodná desaťminútovka je totiž len minimálnym rozšírením známeho materiálu a slúži ako uvedenie väčšiny postáv, keďže okrem nich už do filmu bude uvedených len niekoľko zvierat, ktoré budú pre dej významné. Scenár teda zlyháva pri rozvádzaní základnej myšlienky, ktorá rozhodne nebola vyčerpaná dostatočne, a namiesto toho smeruje dej k bláznivej dobrodružnej komédii. Línia je jednoduchá: stratí sa hlavný hridna – treba dať dokopy nepravdepodobný záchranný tím a vydať sa na záchrannú misiu. Do toho je ale primiešaná rovnocenná dejová línia o tajnej revolúcií odvrhnutých miláčikov, ktorá je síce trochu pritiahnutá za vlasy, ale tým správnym spôsobom. Scenáristi sa však dostatočne nepohrali ani s jednou – zo záchrannej misie spravili jednoduchý výlet mestom a antihrdinovia z línie revolucionárov nedostali ani zďaleka toľko priestoru, ako by si ich netypickosť zaslúžila. Okresaním príbehu na jendotlivé plytké epizódy však tvorcovia narazili na výrazný problém – stopáž bola neúprosná, a keďže hodinu a pol treba zaplniť, objavili sa v scenári aj absolútne zbytočné sekvencie. Ak by bola napríklad päťminútovka s Dukeovým pôvodným majiteľom vystrihutá, výsledný dojem z filmu by sa nezmenil, pretože nezvládla vyvolať žiadne emócie.
Kvalitné bolo ale zachytenie typických (aj keď miestami trochu stereotypných) vlastností zvierat, a to najmä mačiek a psov v ich odvekom „súboji“. Na tomto základe sa dali budovať vynikajúce charaktery, kde síce všetkých psov spájali podobné vlastnosti, ale jendotlivé postavy boli ľahko rozoznateľné a oddeliteľné. Bohužiaľ to fungovalo len na komediálnom základe, keďže iné stránky príbehu ostali nepreskúmané (dôvod rivality medzi Maxom a Dukeom) a niekoľko z nich nevyšlo (silený ľúbostný príbeh). Keď sa však dobré charakterové vlastnosti postáv premietli do humoru, vznikli momenty, ktoré pobavili pravdepodobne najmä majiteľov mačky či psa. Ich doťahovanie sa o to, ktorý z ich druhov je nadradený, síce neprekvapí, ale rozhodne poteší.
Samotnému filmu predchádzal kraťas s Mimoňmi a tak trochu bláznivá scénka udala tón, akým sa bude humor hlavného filmu najčastejšie uberať. Scenár bol preplnený situačnou komikou, ktorá ale stála a padala na zraneniach, pádoch či prapodivných zvukoch. Humor bol mierený na najmladšiu skupinu divákov. Nebolo by na tom nič zlé, keby zbesilé naháňačky prekryla iná úroveň humoru – hlbšia, kvalitnejšia, vyzretejšia, prípadne humor dvojzmyselný či zložený z popkultúrnych narážok. Dospelý divák mohol naozaj tento nedostatok ľutovať, keďže jedna z mála narážok, ktoré sa vo filme objavili – telenovela – bola skutočne vynikajúca.
Animácia však bola prvotriedna. Zvieratá poskytli animátorom dostatok možností vyhrať sa, a oni verne zachytili ich pohyby a výrazy tváre – prosebnému pohľadu animovaného psíka sa snáď dá odolať ešte ťažšie. Skutočným víťazom je ale mesto New York, ktoré si pri úvodnej prehliadke získa mnohých divákov.
Čo by Tajnému životu maznáčikov pristalo najviac? Ak by sa stal krátkym filmom. Najviac by vtedy vyznel vynikajúci nápad, zbytočne zahrabaný pod dobrodružnú a bláznivú pozlátku. To sme už všetko videli na tisíckrát – ako často však vidíme vyfinteného pudlíka, ako hádže hlavou v rytme deathmetalu? Aj keď tento animák rozhodne neurazí a nemá žiadne výrazé vady, je ho škoda. Je škoda toho filmu, ktorým mohol byť.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Tajný život maznáčikov The Secret Life of Pets
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!