Režisér Viktor Csudai je Bratislavčan a na jeho tvorbe je to vidieť. Svoj druhý film, Veľký rešpekt (2008), zasadil na jedno z bratislavských sídlisk a lokácie z nášho hlavného mesta použil aj tento krát pri filme Vojtech. Ale zatiaľ čo pred siedmimi rokmi venoval svoju pozornosť mládeži, teraz sa zameral na krízu stredného veku. Otázkou, čo robiť so svojím životom, ak sa nám práve zrútili všetky istoty, si v istom momente kladieme pravdepodobne všetci. A predsa môže byť ťažké premietnuť ju do rovnako civilného príbehu, s ktorým sa dá stotožniť. Ako sa to podarilo pri filme Vojtech?
Pod slovným spojením „stratený človek“ si môžeme predstaviť mnoho vecí a hrdina (či skôr antihrdina) tohto filmu napĺňa snáď všetky. Vojto Zápražný (Matej Landl) má po štyridsiatke, jeho žena sa s ním rozvádza a ku všetkému ešte aj stratil prácu v prospech mladšieho, dravejšieho zamestnanca. Jeho záľubám dominuje pitie alkoholu a jeho jediní priatelia sú hulvátsky sused Laco (Marián Miezga) a holuby, ktoré chová na streche. Nedarí sa mu nakopnúť svoj život – až kým nestretne milú, tak trochu naivnú Evu (Eva Sakálová). Pri pokuse získať ju sa jeho život dostane konečne mimo zabehnutých koľají.
Film bol viac než úspešný vo vytváraní priam karikatúrnych postavičiek. Každá z postáv sa predstaví veľmi svojsky – Vojtech a jeho všadeprítomné krátke nohavice a ponožky v sandáloch, alebo jeho susedia, Laco a Saša (Zuzana Šebová), ktorí na seba večne vrieskajú a vyhadzovanie manžela z domu je u nich na dennom poriadku. Čerešničku na torte filmu nasadí dejová linka nádejného vzťahu Evy a Vojtecha, ktorá ho privedie priamo do srdca ortodoxného kresťanského združenia (mierne pomenovanej sekty). Celé sa to však zasekne na polceste – postavičky neslúžia na vytvorenie spoločenskej satiry a sú čisto prvoplánové, ich jediným účelom je rozosmiať. Film zlyháva aj v tom, že sa s ním diváci nemôžu stotožniť. Situácia a charaktery sú vyhnané do takých extrémov, že aj pri životných peripetiách, ktoré prežívajú, nevzbudzujú sympatie, ale skôr odpor. Vojtech si za mnoho nešťastí, ktoré zažíva, môže sám – jeho pasivita, naivita a sociálna ťarbavosť nielenže úspešne zakrývajú jeho dobré povahové vlastnosti, ale aj odpudzujú divácku empatiu.
Nie práve dobrým ťahom bolo aj obsadenie známych tvárí do väčšiny úloh. Kým Matej Landl, nie až tak televízne obsadzovaný, v titulnej úlohe skutočne hviezdi a prepožičiava Vojtovi charakteristický ľútostivý pohľad, s obsadením ostatných úloh je to už horšie. Známi herci bohužiaľ so sebou do filmu prinášajú aj nechcenú „batožinu“ a to svoju vlastnú popularitu a minulú tvorbu. Marián Miezga a Zuzana Šebová, jedni z najznámejších tvári televíznej obrazovky posledných rokov divák len ťažko vníma ako Laca a Sašu, ostávajú pre neho „ten z Paneláku“ a „tá z Kredencu“. Miezga pritom Laca hrá tak úlisne, až je to krásne. O niečo horšie je na tom Šebová, ktorej prejav sa bohužiaľ obmedzuje na krik a vulgarizmy. Vďačnejšie úlohy sú pre hercov tie vedľajšie. Treba pochváliť Števa Martinoviča ako člena sekty, podobne rola sadla aj Eve Sakálovej, objektu Vojtovej túžby.
Čo sa humoru týka, jediný kvalitný je, pravdepodobne, neplánovaný. Pramení z obsadenia známych hercov do atypických rol – už prvý pohľad na Juraja Kemku ako vodcu sekty rozosmeje a diváci si užijú aj Romana Pomajba, zmeneného na nepoznanie v úlohe bezdomovca. Zvyšný humor akoby stál na príliš využívaných vulgarizmoch, alkohole a dehonestujúcom sexuálnom humore. Vojtech si tým, že Eve podstrčil do čaju viagru, sympatie rozhodne nezískal a film to taktiež nikam neposunulo. Jediným decentným charakterom s vývojom teda zostáva len pumpárka Valéria (Lucia Vrablicová). Jej problémy s matkou príliš zaangažovanou do jej neexistujúceho ľúbostného života prinášajú snáď jediný prvok skutočnej ľudskosti.
Čo je skutočným motívom a pointou tohto filmu, mi veľmi jasné nie je. Na satiru je príliš prvoplánový, na komédiu na vyššej úrovni zas príliš vulgárny. Ťažko sa odhaduje aj cieľová skupina filmu – určite to nie sú ľudia vo Vojtechovom veku, pretože neodcházajú z kina so sympatiami, ale skôr hromžiac na ľudskú hlúposť. Film sa však rozhodne oplatí pre fanúšikov skupiny Horkýže Slíže. To, že tá hodina a pol v kine nie je úplne zmarená, si uvedomíte v momente, keď uvidíte túto kapelu s plnou vážnosťou spievať pieseň o Ježišovi. To je skutočne pohľad pre bohov.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Vojtech Vojtech
- Slovensko, 2015, 90 min.
- Žáner: Komédia, Dráma
- Réžia: Viktor Csudai
- Scénar: Viktor Csudai
- Kamera: Sean Grimaldi
- Hudba: Martin Hasák
- Obsadenie: Matej Landl, Marián Miezga, Zuzana Šebová, Gabriela Marcinková, Eva Sakálová, Lucia Vráblicová
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Pas, peniaze a prdiaci prášok (Jo Nesbø: Časovaňa doktora Proktora, 2015) 03. feb 2018
- Vitajte v džungli (Stratený v Džungli, 2017) 06. jan 2018
- Obohraná pieseň (Ladíme 3, 2017) 31. dec 2017
- Muži či samota? To je otázka (Ktorý je ten pravý?, 2017) 24. sep 2017
- Star Wars: Epizóda IX má nového režiséra a dátum premiéry 14. sep 2017