Prechádzky po vonku, návštevy u príbuzných či stretávanie a hranie sa s kamarátmi považujeme za bežnú súčasť každého detstva. Malý Jack, ktorému je práve päť rokov, však takéto možnosti nemá. Existuje preňho len mama a „Izba“. Je to miesto, v ktorom strávil každú sekundu života od svojho narodenia. Miesto, na ktorom jeho mamu už viac než sedem rokov väzní neznámy muž. Volajú ho Nick a iba on pozná kód od dverí, deliacich ich od neskutočného sveta za štyrmi stenami Izby, ktorý Jack vída len v televízii.
Kniha oceňovanej írskej spisovateľky Emmy Donough z roku 2010 sa stala bestsellerom a nie je divu, že si ju krajan Lenny Abrahamson (Frank) zvolil za ideálnu predlohu na adaptovanie. Príbeh matky väznenej spolu s dieťaťom medzi štyrmi stenami je podaný z netradičnej perspektívy malého chlapca. Jack (Jacob Tremblay) si okolo seba buduje vlastný svet z hračiek a predmetov v Izbe. Tá je jeho jediným svetom a všetko, čo nie je v nej, pokladá za vymyslené. Stromy, kvety, domy, mačky, psy alebo ľudia existujú len v televízii. Za Izbou je len vesmír. Nie je si istý „starým Nickom“, ktorý môže do Izby voľne prichádzať a zasa odchádzať. Možno existuje len napoly a jedlo a ďalšie veci, ktoré im prináša počas pravidelnej „nedeľnej nádielky“, získava pomocou kúziel.
Jack však cíti, že niečo nie je v poriadku. Matka Joy (Brie Larson) začne premýšľať nad tým, ako z nedobrovoľnej cely navždy uniknúť. Krátko po oslave piatich narodenín sa tak rozhodne Jackovi povedať hroznú pravdu o svojom domove, „starom Nickovi“ (ktorého pravé meno nepozná) i o tom, čo sa nachádza za zamknutými dverami do Izby. Ich spoločný svet začína dostávať trhliny a Jack sa snaží prijať nové skutočnosti. Napokon spolu pripravia plán na útek. Okrem otázky, či sa im ho podarí uskutočniť, je položená ešte jedna ďaleko závažnejšia. Dokážu sa prispôsobiť a žiť i vo veľkom svete?
Detská optika, ktorá aspoň v prvej polovici filmu jednoznačne prevláda, sa navonok javí veľmi jednoduchá. Nezachádza tak hlboko ako by mohla - skôr sa zdá, že od odpovedí na niektoré otázky pomáha filmu uniknúť. Týka sa to predovšetkým matky Joy, u ktorej sa neskôr vynárajú motívy spojené s jej rodinou. Tie však nie sú dostatočne rozvíjané a nechávajú diváka tápať, alebo sú naopak relatívne ľahko uzavreté. I napriek tomu zvolený prístup odhaľuje vnútro a myslenie dieťaťa postaveného do náročnej situácie. Jack je veľmi inteligentný a na svoj vek vyspelý (čo badať na scénach, kedy sa učí alebo komunikuje s mamou). Prehodnocovanie všetkých istôt a poznatkov by však dokázalo zneistiť i omnoho staršieho a skúsenejšieho človeka. Až rozprávkový svet zúžený na malý priestor riadiaci sa pevne stanovenými pravidlami, v ktorom vďaka dôslednej starostlivosti matky zdanlivo nič nechýba, začína náhle dostávať trhliny. Prijímanie reality je rovnako ťažké pre dieťa i matku, ktorá s trpkou pravdou žije celé roky. Harmonický odľahčený dojem prvých minút filmu pomaly ustupuje znepokojeniu s tým, ako súčasne s Jackom odhaľujeme podmienky, v ktorých je dvojica nútená žiť. A zároveň vieme o tom, že sa v budúcnosti môžu ešte zhoršiť. Zodpovedá tomu i vizuálny štýl filmu - prevládajúce detailné a polodetailné zábery pôsobia klaustrofobicky a naliehavo. Až časom si uvedomujeme, ako je prostredie, do ktorého prenikajú slnečné lúče len svetlíkom, strohé a chladné.
Druhá polovica filmu sa od prvej značne líši. Ani po významnom zvrate (ktorý nebudem prezrádzať) nie je umožnené postavám a divákovi uniknúť pred pálčivými problémami, ktoré na ne doliehajú viac než predtým. Vďaka výbornému výberu hercov film disponuje silným emocionálnym nábojom i bez zbytočného tlačenia na city. Predstaviteľ päťročného Jacka Jacob Tremblay je síce o štyri roky starší než jeho postava, ale detskú naivitu i výnimočný postreh dokáže stvárniť veľmi verne. Brie Larson (21 Jump Street, The Spectacular Now) je v roli mladej matky odhodlanej uniknúť väzniteľovi naopak uveriteľná i vďaka tomu, že je v podobnom veku ako hrdinka. Scenár napísaný autorkou knihy zdôrazňuje, že zdanlivo detský film je väčšou mierou určený dospelým. Rozprávanie nerobí čiernobielym a jednorozmerným, keďže matku neprezentuje iba ako bezmocnú obeť a v momente, kde by väčšina filmov (respektíve kníh) na túto tému skončila, vchádza Izba ešte len do ďalšieho dejstva. Abrahamsonova réžia hladko a prirodzene prechádza medzi pohľadmi matky a syna i jednotlivými fázami príbehu bez najmenšieho zaváhania. S istotou zvláda všetky premeny nálad a koriguje herecké výkony tak, aby neskĺzavali k sentimentalite a prehnane vyhroteným scénam, ale výrazne napomáhali uveriteľnosti príbehu a emócií.
Izbe môžeme vytýkať, že zďaleka naplno nevyťažuje potenciál témy. Tieto nedostatky čiastočne zahladzuje vynikajúci casting (a to i do vedľajších rolí, ktoré sa na plátne príliš neohrejú) a fakt, že len minimum filmov zachádza v problematike takto ďaleko a nebojí sa rozviesť dôsledky traumatizujúcej skúsenosti.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Izba Room
- Írsko, 2015, 118 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Lenny Abrahamson
- Scénar: Emma Donoghue
- Kamera: Danny Cohen
- Hudba: Stephen Rennicks
- Obsadenie: Brie Larson, Jacob Tremblay, Sean Bridgers , Joan Allen, Wendy Crewson, Sandy McMaster, Matt Gordon, Amanda Brugel, Joe Pingue, Zarrin Darnell-Martin, Cas Anvar, William H. Macy
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Mišo Baranovič Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Cesta ženy z domácnosti za americkým snom (Joy, 2016) 04. feb 2016
- Adrenalín v krvi (Bod zlomu, 2015) 10. jan 2016
- Koniec jedného fenoménu (Hry o život : Drozdajka 2, 2015) 24. nov 2015
- História a film ako mystifikácia (Stratení v Mníchove) 12. nov 2015