Kráľ krvavých hororov, David Cronenberg, v poslednej dobe akosi vymäkol. Po vlažnej Nebezpečnej metóde (2011) prichádza s nesympaticky prázdnym charakterom mladého bilionára Erica Packera (Robert Pattinson).
Keď sa mladý bilionár, geniálny vizionár Eric Packer, rozhodne, že chce nový zostrih, tak ho jednoducho dostane. Človeku, ktorý je taký bohatý, že môže mať kedykoľvek čokoľvek sa mu zapáči, neprekáža, že za holičom bude v zápche veľkomesta cestovať celý deň. Tak sa začína dlhá jazda luxusnou limuzínou, v ktorej sa odohráva väčšina filmu.
Charakter inteligentného Erica Packera je na jednu stranu zaujímavý, pretože prekypuje vedomosťami, živí sa informáciami, nabíja ho energia zmätku a chaosu, no zároveň extrémne nesympatický, lebo je necitlivý, chladný, osobnostne prázdny, neempatický, netolerantný, namyslený, vždy a všade dáva najavo svoju nadradenosť, čím si rád dokazuje svoju moc.
Herectvo Roberta Pattinsona má chladný vykalkulovaný prejav, ktorý nenabáda, aby sme si k postave vytvárali vzťah a vyslovene sa k tejto úlohe hodí.
Dynamika príbehu má roztrieštenú konzistentnosť, keď režisér narúša príbeh skokovým strihom a presúva sa z epizódky na epizódku. Film je jazdou po meste so zastávkami na rôznych miestach s rôznymi ľuďmi. Príbehu často chýba vysvetlenie prepojení a súvislostí týchto stretnutí s príbehom. Cronenberg narúša pravidlá kauzality, ktorých sa Hollywood krvopotne drží vo svojej bežnej produkcii. Vďaka nemu zostáva Cosmopolis filmom netradičným, čo však prináša aj isté negatíva.
Problém filmu spočíva v tempe, podivnom, pomalom. Snaha šokovať niektorými scénami je zrejmá a Cronenbergovi sa to aj celkom darí, škoda len, že niekedy len tak prvoplánovo.
Množstvo postáv, ktoré sa vo filme objavujú, zastupuje rozmanitosť názorov a filozofických postojov. Film je informačne zhustený tak, že divák má čo robiť, aby sa v tom zorientoval. Sú nastolené rôzne filozofické, ekonomické aj politické teórie, každá skoncentrovaná do krátkej epizódky. Hoci sú pravdivé, nič nové a nič zásadné neodhaľujú, neprinášajú inovatívne riešenia, sú to len konštatovania a tézy spájajúce sa so súčasnou kapitalistickou spoločnosťou. Film sa sám stáva, možno neúmyselne, komentárom doby. Sveta, v ktorom vznikal – informačne preplnený, avšak bez skutočnej podstaty.
Pozoruhodná je limuzína. Symbol (akoby ďalší protagonista vo filme) odráža charakter hlavného hrdinu, Erica Packera, jeho separáciu od skutočného sveta, život vo vlastnej bubline, mimo reality. Demonštruje moc, bohatstvo. Množstvo elektroniky, ktorá je v nej nainštalovaná, slúži na zber informácií, na spracovávanie dát. Postupné zmeny tohto auta sú odrazom momentálnych vnútorných stavov jeho majiteľa.
V Cosmopolise sa väčšinou nič nedeje, preto nás rýchlo premôže nuda. Záver, ktorý je obsahovo a filozoficky najzaujímavejšou časťou filmu, prichádza príliš neskoro. Celkovému dojmu z filmu nepridáva ani absencia klimaxu, kvôli čomu považujeme koniec za veľmi neuspokojivý. Mimochodom, týmto problémom trpel aj predošlý Cronenbergov film, takisto konverzačný, Nebezpečná metóda.
Verdikt
Cosmopolis (2012) je netradičným filmom. Informačne saturovaný konverzačný snímok stavia na úplne banálnej zápletke, pričom ho posúvajú vpred náhodné stretnutia. Cronenberg sa presunul k odlišnému žánru, ktorý uňho vďaka jeho filmárskej zručnosti na jednej strane prekvitá, no trpí absenciou podstaty a závermi bez vyvrcholení.
Plusy:
+ kvalita spracovania
+ netradičné autorské postupy
Mínusy:
- absencia zmyslu filmu
- bez vyvrcholenia
- neprehľadnosť konštrukcie filmu
Hodnotenie: 55%
Réžia: David Cronenberg
Scenár: David Cronenberg, Don DeLillo
Hudba: Howard Shore
Kamera: Peter Suschitzky
Produkcia: Paulo Branco, Martin Katz
Hrajú: Robert Pattinson, Juliette Binoche, Sarah Gadon
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!