Prídete domov unavení, po dlhom náročnom dni v práci či v škole a už reflexne zapínate televízor. Prepínate a nič nenachádzate. Teda aspoň tí, ktorých filmový vkus je na vyššej úrovni ako ponúka toto masové médium. Prehrabujete sa známymi kanálmi, ktoré vám ponúkajú samé, jemne povedané, podpriemerné seriály. Tieto dielka ktoré majú v názvoch slová pripomínajúce juhoamerické telenovely nás skúšajú pobaviť a vytrhnúť z každodenného kolotoča povinností a trápenia. Snažiť sa môžu. Avšak svoju skupinu divákov už našli.
Za týmito skvostami stoja tvorcovia, ktorí sa k štúdiu filmovej réžie v živote ani len nepriblížili. Ich režisérska filmografia v podstate spočíva len zo seriálov, z nekvalitných seriálov. Ako sa potom takýto ľudia dopracovali k taktovke pre televíziu určeným projektom? Boh vie, a možno ani ten nie.
Keďže sme si v skratke prebrali amatérsku tvorbu, natíska sa otázka ako vyzerá tá kvázi profesionálna. Zaspomínajme si na režisérov zo zlatej éry našej kinematografie ako sú Juraj Herz ( Spalovač mŕtvol ) alebo tak známeho Paľa Bielika (Jánošík, Vlčie diery, Kapitán Dabač). Toto sú len dva príklady z mnohých úspešných režisérov. Je možné aby sa k nim niekto aspoň trocha priblížil a prelomil niekoľko ročnú snahu o kvalitný film či seriál ?
Každý rok vychádzajú z Vysokej školy múzických umení v Bratislave titulovaní, vyučení filmári. To zahŕňa pre nezainteresovaného človeka profesie ako sú režisér hraného filmu, kameraman, zvukár, strihač, produkčný, scenárista a režisér hraného filmu, vizuálny efektár, animátor, režisér dokumentárneho filmu a v neposlednom rade umelecký kritik. Režisér s každou touto profesiou počas štúdia spolupracuje. Samozrejme nemusí túto možnosť využiť, môže byť taký zručný, alebo len egoistický, že zvládne všetko sám. Ale potom je aj taký výsledok. Avšak predtým ako sa k tejto šanci vôbec dostane, musí prejsť výberovým konaním, ktoré je neľahké a mnoho nadaných ľudí po prvom neúspešnom kole s kyslou tvárou ohovára všetko čo sa školy týka. Keď už teda máme našich siedmych či šesť statočných, začína sa prezentácia zručností, kreativity, dirigovania. A tu sa nám to už krásne triedi, ako keď separujete odpad pre lepšie životné prostredie. Na prvý pokus sa to nemusí vydariť každému, to je pravda. Ale keď kvalita filmov neprichádza a vy máte pocit, že režisér sa za celý ten čas, ktorý strávil na škole nenaučil vôbec nič, začnete si klásť otázku čo tu ten dotyčný alebo dotyčná vlastne robí, alebo ešte horšie, čo bude nasledovať keď skončia sladké časy pokusov a omylov na škole a on začne seriózne produkovať filmy alebo seriály. Celý život sa učíme, to je pravda, ale je tu ten desivý tieň, že sa to s nimi bude tiahnuť stále a doplnia skupinu našich pseudointelektuálnych režisérov. Inak povedané, celkovo vzaté, nie vždy všetko čo sa tvári umelecky je umelecké, čo sa snaží byť inteligentné aj tak vyznie. Veď filmy sa točia pre divákov a nie pre súputníkov rovnakého zrna.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Externý prispievateľ
Ďalšie články od tohto autora
- Environmentálne posolstvo Leonarda DiCapria 28. nov 2016
- Fenomén WARCRAFT na filmovom plátne 16. máj 2016
- Olympia (1938) 03. máj 2016
- Šiesta nominácia DiCapria pretavená v Oscara 04. mar 2016
- MEZI SPORTOVCI, KTEŘÍ PROPŮJČILI SVŮJ TALENT FILMU - BOD ZLOMU 11. dec 2015