Samotný Disney bol obrovským revolucionárom, a to nielen vo filmovom priemysle. Prakticky „vynašiel“ filmový merchandise, a nemožno opomenúť ani momentálne najúspešnejší zábavný park na svete – Disneyland. A po jeho smrti sa štúdia Disney rozrastali ďalej. No kým sa dopracovali do dnešnej podoby, na konto si dokázali pridať zopár veľmi zaujímavých, často surreálnych snímok. Ktoré to boli, a či pri ich výrobe boli použité aj nejaké drogy, vám povie tento článok.
Kvety a stromy
Cesta k podivným filmom začala oveľa skôr, ako si môžete myslieť. Jeden z najodvážnejších krokov spravilo štúdio Disney (ešte za života samotného Walta) už v roku 1932. Bol ním vôbec prvý plne farebný animovaný krátky film Flowers and Trees. Farebné animáky síce existovali skoro od začiatku dvadsiateho storočia, avšak boli iné. Plne farebný znamená, že používal metódu nakrúcania Technicolor. Tá zachytáva všetky tri hlavné farby (červená, zelená, modrá), zatiaľ čo predošlé metódy používali maximálne dve (červená a zelená). Týmto činom dokázal Disney na svojom krátkom animovanom hudobnom príbehu vyčariť farby, ktoré predtým ešte nikto na kreslenom filme nevidel.
A to zaručilo Flowers and Trees Oscara za najlepší animovaný film v roku 1932 (vôbec prvý rok, čo táto kategória existovala). Ceny Akadémie za animované filmy Disney dostával ešte aj po zvyšok dekády. Nečudo, že bol taký úspešný, veď farebnosť sa dala využívať v animákoch oveľa viac ako v hraných filmoch. Tu sa animátor nemusel snažiť udržať reálne farby, ale mohol sa vyblázniť do nemoty. Aký to bol úspešný krok, to ukázala aj Snehulienka a sedem trpaslíkov (1937), tiež odvážny projekt, tentokrát v tom, že išlo o celosvetovo prvý animovaný celovečerný film, a nie o „kraťas“. Samozrejme, film to bol veľmi úspešný, a aj dnes má svoje čestné miesto v našich srdciach. Avšak Disneyho najznámejšia nezvyčajná tvorba mala ešte len prísť.
Waltovo fantazírovanie
Predchádzalo tomu desať rokov vysielania Silly Symphonies (1929-1939) - krátkych animákov s hudobným doprovodom, medzi ktoré patril aj vyššie spomínaný Flowers and Trees. Rok po ich ukončení prišla podobná, ale oveľa dlhšia Fantasia (1940). Bolo to (a stále je) dielo nadčasové, dvojhodinové spojenie klasických hudobných skladieb s krátkymi príbehmi, tancami a všeličím iným. Keď sa znovu spopulárnila v roku 1969 a dostala nový, veľmi farebný a podivný plagát, ľudia nevedeli uveriť, že vznikla bez použitia nejakej drogy. Na túto domnienku vtipne odpovedal animátor Art Babbitt: „Ja sám som bol závislý na Ex-Laxe a Feenaminte.“ Tým vlastne povedal, že vtedy užíval veľa liekov proti zápche a taktiež mnoho žuvačiek. Fantasia nebola stvorená pomocou drog, ale množstvom práce a, ako hovorí názov, obrovskou fantáziou animátorov a tvorcov. Napríklad úvodné sekvencie vyrábal jeden z najlepších animátorov tých čias, Oscar Fischinger, ktorý bol ale veľmi abstraktný, a preto nemohol pracovať na celom filme, keďže sa jeho štýl ťažko zlučoval s ostatnými animátormi. Teraz si môžete pozrieť Fischingerove intro na hudbu J.S. Bacha – Toccata a Fúga d-moll. Môžete tu vidieť hru orchestra vo vizuálnej forme.
Svoju dávku divnosti však majú aj Silly Symphonies. Možno je to dané tým, že sú z inej doby, ale občas vás naozaj vedia zaskočiť. Schválne, pozrite si túto s názvom El Terrible Toreador a dávajte pozor najmä v posledných sekundách – vyplatí sa to.
Existuje mnoho ďalších, ktoré sa oplatí vidieť - ak chcete, môžete si nájsť napríklad najstaršiu z nich, Skeleton Dance, kde kostlivec používa stavce svojho kamaráta ako čembalo. Nižšie sa môžete pozrieť, ako vyzeral plagát, ktorým bola prezentovaná Fantasia v roku 1969.
Dumbo a ružové slony
Disney však surreálne scény nezabudol vložiť ani do rodinných, komerčnejších filmov. Kto videl Dumba (1941), ten vie. Scéna, kde sa hlavný sloní hrdina nechtiac opije a toho následkom vidí tancujúcich ružových slonov, je povestná. Ale načo rozprávať, keď to môžete vidieť.
Kdekto si zaiste povie: „Jaj, to boli časy, kiežby Disney vyrábal podobné filmy aj dnes...“ Lenže našťastie, takéto filmy stále vznikajú. Hoci v menšej miere a intenzite, akú sme mohli vidieť v Dumbovi, ale stavy omámenia rôznymi látkami sa zábavne zobrazujú aj v tejto dobe. Príkladom nám môže byť aj scéna z Dobrého dinosaura (2015), kde sa Arlo so svojím „človekom“, podobne ako ich sloní predchodca, nechtiac opijú (a azda aj inak omámia) z neznámeho ovocia.
Walt Disney a Salvador Dalí
Kto by vedel, že takéto dve veľké mená na niečom spolu spolupracovali. Ich spoločné dielo sa volalo Destino, a svetlo sveta uzrelo až relatívne nedávno. Hoci na ňom začal Dalí pracovať už v polovici štyridsiatych rokov, pred ukončením odišiel. Našťastie sa ho ale chopil Disneyho synovec Roy Disney a v roku 2003 táto veľmi zaujímavá, iba šesťminútová snímka uzrela svetlo sveta. Hoci je na Destine trošku cítiť to, že od jeho výroby ubehlo trinásť rokov, stále je to veľmi zaujímavý a umelecký zážitok.
Walt Disney nám prinášal veľa zážitkov počas svojho života, a štúdio Disney tak robí aj dodnes. Ktorá je vaša obľúbená Disneyovka, a má aj ona nejakú „podivnejšiu“ pasáž? Napíšte nám do komentárov.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Ako získať francúzske občianstvo (Vezmi si ma, kamoš, 2018) 26. júl 2018
- Cesta za kráľom trollov takmer bez kráľa trollov (Cesta za kráľom trollov, 2018) 16. apr 2018
- Zrod legendy s tvárou Alicie Vikander (Tomb Raider, 2018) 28. mar 2018
- Hra o Hviezdne tróny? 07. feb 2018
- Maskot Nintenda Mario mieri na veľké plátna 06. feb 2018