V Ázii jednoducho neplatí, že menej je viac. Čím väčšie, tým lepšie a tak je to aj v prípade filmových príšer. Kto potrebuje malé nebezpečenstvo, keď môže mať gigantické a tým pádom automaticky aj hrozivejšie?
Takéto filmy sa nazývajú po japonsky „kaiju“ (怪獣 kaijū) a toto slovo pozostáva z dvoch znakov kanji. Jeden je „kai“ 怪značiaci podivné, zvláštne, mysteriózne a druhé je „ju“ 獣, čo označuje príšeru. Kaiju sa teda doslovne prekladá ako „podivná príšera“ a väčšinou robí jedno z nasledovných:
a) ničia mestá a šíria strach medzi ľuďmi
b) bijú sa s inými gigantickými monštrami a popritom ničia mestá a šíria strach medzi ľuďmi
c) bijú sa s inými gigantickými monštrami a heroicky chránia ľudstvo
d) bijú sa s inými gigantickými monštrami a popritom sa spriateľujú s malými japonskými deťmi
Za prvý Kaiju film sa pokladá stratený Waisei Kingu Kongu, natočený v roku 1933, čiže v tom istom roku ako ten americký. Tým otvára dvere konšpirátorom, ktorí tvrdia, že údajne bol natočený o niečo skôr ako jeho slávnejší, americký kolega. Predpokladá sa, že sa stratil niekedy v štyridsiatych rokoch, kvôli udalostiam ako Veľké zemetrasenie v Kanto a bombardovanie Japonska Američanmi počas druhej svetovej vojny. Filmoví historici tvrdia, že len necelé jedno percento predvojnových japonských filmov prežilo bombardovanie. Ako ďalší Kaiju film prichádza slávna, desivá a rádioaktívna...Godzilla! Tá začala ako čisto zlé MONŠTRUM. A keďže je to chlap, budem používať odteraz mužský rod, bude to TEN Godzilla. Ako plynul čas, druhá svetová vojna sa v podvedomí ľudí posúvala do minulosti, Godzilla sa stával niečím viac. Stále prichádzali nové monštrá a súperi. Samotný Godzilla sa stal známym monštrom bojujúcim proti novým a divnejším príšerám ako Kráľ Ghiddorah, Rodan alebo Mothra. Godzilla sa tak posunul od čistého zla k nepochopenému stvoreniu. Jeho súboje s ostatnými príšerami zachraňovali Japonsko od deštrukcie. A takto sa z neho postupne stal hrdina. Z monštra do nepochopeného, priateľa a hrdinu. Postupne vznikali jeho „rozkošné“ verzie ako Godzilla Junior a jeho hračky. Godzilla Junior je adoptívny syn Godzillu, ktorý sa po prvýkrát ocitol vo filme Godzilla vs. MechaGodzilla. Vajce, v ktorom sa nachádzal sa náhodou ocitlo pri vajciach Rodana (Godzillov kamarát) a potom padlo do rúk vedcom, ktorí podľa vyliahnutého Godzillu Junior skonštruovali MechaGodzillu aby zničila toho pravého. Japonci milujú rozkošné, drobné veci. Godzilla Junior sa preto stal ideálnym terčom pre tvorcov hračiek, ktoré okamžite zaplavili japonský trh. Ak vám je toto všetko málo, nebojte sa, je tu ešte SpaceGodzilla. Takto vlastne postupne vznikali rôzne príšery, viac menej na základe King Konga a Godzillu. Pridávali a uberali sa im končatiny, schopnosti či počet tesákov aby čo najviac vydesili japonské publikum. Asi im už nestačili početné strašidelné historky, ktorých majú spomedzi ázijských štátov najviac.
Otázka je, dotkol sa fenomén Kaiju filmov aj iných ázijských štátov? V Číne bolo zopár naozaj smiešnych pokusov o Kaiju film, ako napríklad Mighty Peking Man, čo je v podstate zmutovaná verzia King Konga a Tarzana dokopy. Blondínka, sporo odetá v kúskoch kože, (ale vždy s dokonalým make-upom) sa zamiluje do nadpriemerne vysokého Číňana túžiaceho riskovať svoj krk v džungli. Áno, aj tu Mighty Peking Man (rozumej King Kong), zomrie na vrcholku mrakodrapu. Nepozerajte ten film aj keby ste boli veľmi zúfalí. V Južnej Kórei bol tiež jeden pokus zvaný Yongary z roku 1967. Režíroval ho Kim-Ki-Duk, ale netešte sa. Nie TEN úžasný talentovaný, tento je len menovec. Yongary je v podstate prerastená jašterica chrliaca oheň a ničiaca Seoul. Bojujú s ňou hračkárske tanky. Na to, že to bol vraj najdrahší Juhokórejský film tej doby, vyzerá riadne lacno. Neviem čo to ľudí napadlo, ale spravili remake... teda rovno dva. Ani jeden nestojí za reč.
Narozdiel od zvyšku Ázie sa Japonci napriek ovplyvneniu budhizmom stále nevedia vcítiť do príbehov s budhistickým náboženským podtextom a z toho vyplývajúceho morálneho ponaučenia. Majú radšej čistý príbeh bez takýchto príkras. Japonské pôvodné náboženstvo je shintaoizmus, čo je animistické náboženstvo, ktoré verí, že všetko má svoje božstvá. Rieky, hory, stromy, vietor aj zvieratá. A tie božstvá môžu mať rôzne podoby. Japonský folklór ich vykresľuje ako rôzne stvorenia od démonov, až po dobrých pomocníkov. A práve vďaka shintaoizmu a folklóru je v japonskej kultúre odjakživa plno strašidiel, strašiacich „len tak“, lebo sú to príšery a čaká sa to od nich.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
