Čo vznikne, ak spojíte dvoch najlepších agentov Ruska a Ameriky aby spolu bojovali proti väčšiemu zlu? V tomto prípade to budú dve hodiny zábavy a akcie, ktoré vám nedovolia odtrhnúť oči od plátna.

Od prvého filmu od spoločnosti Pixar je to už 20 rokov. Bol ním Príbeh hračiek, ktorý nás zaviedol do sveta, nad ktorým sme od detstva ani neuvažovali. To je to, čo ide Pixaru najlepšie – predstaviť nám bytosti či veci, ktoré dôverne poznáme, ale ukázať nám ich v úplne novom svetle. Či už sú to hračky, autá, alebo príšery pod našou posteľou, vieme sa do nich vžiť. Či sa jedná o rybičky, alebo potkany, vždy si ich zamilujeme a vieme sa s nimi radovať aj smútiť. Tentokrát to však scenáristi zobrali ešte o úroveň bližšie. Ide zatiaľ o najlepší nápad zo všetkých, a predsa preň nemuseli chodiť ďaleko. Zostali vo vnútri hlavy. A tentokrát nás zobrali na výlet za našimi vlastnými emóciami.

Téme večného života sa filmy venujú s radosťou. Veď kde sa lepšie filozofuje o (zatiaľ) nemožnom ako na filmovom plátne, na ktorom je možné všetko? Už sme videli rôzne spôsoby, ako si predĺžiť život – kupovať si viac času, nechať za seba žiť robota, mať dvojníka na orgány. Do mysle sa derie hlavne film Ostrov (2005), ktorý na túto tému ponúkol zaujímavé zamyslenie a navyše aj množstvo akcie. Podobnou cestou sa vydal aj režisér Tarsem Singh pri tvorbe najnovšieho sci-fi Nesmrteľný. Sci-fi je krásny žáner, ale zároveň aj veľmi nebezpečný – dovoľuje veľa fantázie a nápadov, ktoré sa ale pred divákovými očami nesmú zosypať ako domček z karát. Boli tvorcovia Nesmrteľného dostatočne opatrní?

Romantický film Věčně mladá se aktuální nabídce převážně akčních filmů snaží ukázat, že v kinech už nějakou dobu nebyla pořádná romantická podívaná. A popravdě se mu to docela daří.

Amerika je opäť pod útokom mimozemšťanov. Títo mimozemšťania ale nie sú bohvieako bystrí, videozáznam klasických videohier si totižto vyložia ako vyhlásenie vojny. Na Zem tak zaútočí mimozemská armáda veľmi pripomínajúca rôzne postavičky zo starých arkád. Našťastie, Zem sa nemusí obávať, prezident USA Will Cooper (Kevin James) má totiž v zálohe muža, ktorý je na staré arkády odborník. Jeho meno je Sam Brenner (Adam Sandler).

Billy Hope (Jake Gyllenhaal) , úspešný boxer a spokojný otec. Boxerských víťazných pásov má na rozdávanie, ale jeho hlavným šťastím v živote je jeho žena Mo (Rachel McAdams) a dcéra Leila (Oona Laurence). Bez nich by to nedokázal. Čo teda spraví, keď pri bitke vyprovokovanej jeho konkurenčným boxerom niekto vytiahne zbraň a nešťastne strelí? Mo Hopeová zomiera, Billy sa začne utápať v smútku a drogách a tak nečudo, že súd zakročí a zverí maloletú dcéru do výchovného zariadenia. To je tá cesta do pekla, a čo späť?

Zdá sa, že Hollywood našiel v Johnovi Greenovi nový zdroj scenárov pre tínedžerské filmy. Srdcia divákov (teda skôr diváčok) si získal minuloročnou adaptáciou jeho knihy Hviezdy nám nepriali o láske chlapca k dievčaťu v záverečnom štádiu rakoviny. Scenáristi po jednej z Greenových kníh teda siahli aj tento rok. Príbeh Papierových miest na prvý pohľad nemá až taký potenciál. Nevyvolá slzy smútku, dej sa zdá byť obohraný z množstva romantických komédií, ktoré prišli pred ním. Hovorí sa ale: nesúď knihu podľa obalu. A v tomto prípade skôr: nesúď film podľa párriadkového obsahu.

Ačkoliv by se mohlo zdát, že Marvel svoji druhou fázi filmového univerza, které buduje kolem svých komiksů, zakončil již v létě poněkud vlažněji přijatými druhými Avengers, skutečná závěrečná kapitola druhé fáze přichází do kin až nyní. Komiksový hrdina Ant-Man se konečně dostal na plátna kin a přináší s sebou komiksovou podívanou, která by rozhodně žádnému správnému fanouškovi neměla uniknout.

Máme to tu dlho očakávané pokračovanie série Terminátor, v ktorom sa konečne znovu objavil starý, ale stále výkonný T-800 a samozrejme do jeho role nie je obsadený nikto iný, ako Arnold Schwarzenegger. Role hlavnej hrdinky, teda Sarah Conorovej sa tentokrát ujala Emilia Clarke, známa ako Daenerys zo seriálu Hra o tróny. Réžie sa chopil skúsený režisér Alan Taylor. Tieto všetky mená síce znejú úchvatne a na film vás určite nalákajú, ale stojí v skutočnosti snímok za pozretie, alebo sa jedná o zbytočne prekombinovanú sci-fi blamáž?

V devätnástom storočí, keď sa ženám o emancipácii mohlo ešte len snívať, vznikalo napodiv mnoho románov o silných a nezávislých ženách, ktoré nechceli byť doplnok a majetok mužov. Rovnali sa im vo vlastnostiach a schopnostiach a chceli uzatvárať manželstvá založené na láske a vzájomnom rešpekte. Či už hovoríme o knihách Jane Austenovej alebo o Jane Eyrovej od Charlotte Bronteovej, ich hrdinky sú známe feministické zástupkyne. O to viac, že ich napísali ženské autorky. Nezávislú ženskú postavu však v roku 1847 vytvoril aj Thomas Hardy. Jeho knihu Ďaleko od hlučného davu už po niekoľkýkrát zadaptovali do rovnomenného filmu. Tentokrát sa o to postaral dánsky režisér Thomas Vinterberg. Drámy mu idú, to dokázal už vynikajúcim Honom. Ako sa tentokrát popasoval so ženskou psychikou?