Áno, Kubo a kúzelný meč možno znie ako rýdzo slovenská rozprávka o mladíkovi Jakubovi, ktorý s pomocou začarovaného meča porazí zlého čarodejníka (či draka), ale verte mi, nie je to tak. Aby sme sa dostali do jeho sveta, musíme sa posunúť značne na východ, do starovekého Japonska. Potom nám už stačí iba obdivovať jednu z najpôsobivejších a najčarovnejších rozprávok, aké kedy vznikli.
Kubo žije osamelým životom. Hoci býva so svojou matkou, slovo medzi sebou prehodia len málokedy. Ona trpí stupňujúcimi sa výpadkami pamäte. Preto chodí Kubo zarábať do blízkej dediny pomocou svojej hry na shamizene (orientálny strunový nástroj – v origináli sa film volá Kubo and two strings, Kubo a dve struny, avšak je dosť možné, že struny v názve nie sú tými na shamizene, ale symbolizujú dvoch Kubových rodičov, alebo život a smrť, obidva výrazné motívy prítomné vo filme). Pomocou melódii dokáže rozhýbať origami postavičky, a následne s ich pomocou rozprávať úchvatné príbehy. Tie málokedy dokončí, pred súmrakom sa vždy ponáhľa domov, v noci naňho totiž číha podľa matkiných slov nebezpečenstvo. Čo by bol ale Kubo za dieťa, keby stále počúval svoju matku. Jeden večer sa pozabudne a ocitá sa zoči voči zlu, číhajúcemu naň už dlhé roky. Prichádza o domov a je nútený vydať sa na dobrodružnú cestu za nájdením svojej rodiny, ale aj pochopením samého seba.
Atmosfére filmu vôbec nevadí, že je vyprodukovaný americkou spoločnosťou, pretože Kubo nesie orient vo všetkých svojich smeroch. Príbeh, napísaný Marcom Haimesom a Chrisom Butlerom pôsobí, že by mohol úplne pokojne patriť do japonského folkóru. Je trochu dospelejší a má plno dejových zvratov, ale vo svojej podstate je rozprávkou. Avšak, aj rozprávky môžu byť ku svojim postavám kruté. A Kubo a kúzelný meč ku svojim postavám určite jemný nie je.
Ku Kubovi sa na jeho ceste pridá dvojica, ktorá je podobne charizmatická ako on sám. Do dobrodružnej partie pribudne Opica, posledný dar pre Kuba od matky v podobe oživeného dreveného talizmanu, a Chrobák, hmyzí samuraj s amnéziou, ktorý si ale matne pamätá, že kedysi slúžil Kubovmu otcovi. Kubo síce obsadil hlavnú úlohu a najväčším prerodom prejde on, Chrobák a Opica však vôbec nehrajú len druhé husle. Všetky vedľajšie postavy sú dôležité, a nakoniec zohrajú úplne inú úlohu, akú by ste očakávali. A navyše, film svoju vážnosť dobre vyvažuje humorom. Opica má tiež svoje čaro, ale mojím osobným favoritom je Chrobák so svojimi hlúpučkými, ale vtipnými poznámkami: „Mám otázku, keď sa ja volám Chrobák a ty si Opica, prečo sa on nevolá Chlapec?“ No nezamilujte si ho.
Zanedbaná ale nie je ani strana antagonistov. Celý film je silno rodinne tematizovaný. Dôkazom toho sú aj Kubovi protivníci – matkini príbuzní. Jej sestry a otec, Mesačný kráľ, vymenili svoje oči a s tým aj svoju ľudskosť za nesmrteľnosť. Keď sa Kubova matka pridala na stranu dobra, začali ju nenávidieť, spolu s jej mužom, kvôli ktorému sa zmenila. Avšak, v Kubovi vidia potenciálneho spojenca. Keď bol maličký, stihli mu už jedno oko vybrať, a teraz idú po ďalšom. Špeciálne desivé sú matkine sestry, Kubove „tetičky“. Keď prídu na scénu, nie každému dieťaťu je všetko jedno, no a môžem povedať, že ani dospelým. Kubo a kúzelný meč taktiež nie je čiernobiely. Dokazuje to najmä Kubov dedo, Mesačný kráľ. Jeho argumenty vôbec nie sú nepresvedčivé. Ale poslednému súboju sa asi vyhnúť nemožno. Ako dopadne, to už je však iná reč.
Skvelú atmosféru sveta z veľkej časti dotvára vizuál filmu. Laika, spoločnosť, ktorá má Kuba na svedomí, sa zameriava sa na špeciálny typ animácie s názvom stop-motion. Obraz a pohyby sa vytvárajú ručne, jemným presúvaním figurín zo záberu na záber. Medzi ich najznámejšie výtvory patrí napríklad veľmi strašidelná Koralína. Takáto animácia je naozaj náročná a zdĺhavá. Napríklad scéna s loďou z lístia bola nakrúcaná 19 mesiacov, ale keď sa podarí, je krásna. A v Kubovi sa podarila. Nádherné sú aj podvodné scény, alebo tá vôbec prvá, v ktorej matka nesie Kuba na krehkej lodi plávajúcej skrz rozbúrené more. A tento krásny japonský svet ešte dopĺňa 3D. Síce nie je veľmi výnimočné, ale v spojení so stop-motion vytvára naozaj zaujímavé pohľady.
Nie je však nikdy všetko výlučne dobré, a aj v Kubovi sa nájde chybička. A je ňou, už tradične, dabing. Nie je výrazne zlý, ale v porovnaní s tým, aká to musela byť paľba v origináli, skrátka smútim, že v slovenskej distribúcii neexistuje verzia s titulkami.
O Kubovi netreba veľa slov. Stačí: „Choďte na to!“ Udrží vás v kresle od prvej sekundy, až do poslednej titulkovej pesničky (mimochodom veľmi pekný cover The Beatles od Reginy Spector), ktorá vám ukáže aj proces výroby jednej scény.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Kubo a kouzelný meč Kubo and the Two Strings
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Ako získať francúzske občianstvo (Vezmi si ma, kamoš, 2018) 26. júl 2018
- Cesta za kráľom trollov takmer bez kráľa trollov (Cesta za kráľom trollov, 2018) 16. apr 2018
- Zrod legendy s tvárou Alicie Vikander (Tomb Raider, 2018) 28. mar 2018
- Hra o Hviezdne tróny? 07. feb 2018
- Maskot Nintenda Mario mieri na veľké plátna 06. feb 2018