Existuje nezmerné množstvo patriotických amerických filmov o zachovaní národa, pruhoch a hviezdach, a podobne. Je to už skrátka klišé, ktoré nemajú radi ani kritici, ani diváci. A to je tak všetko čo s tým môžu spraviť. Avšak aj takýto prehnane americký film, akým je aj Pád Bieleho domu, občas trafí do čierneho.
Biely dom je jedna z najbezpečnejších budov v celých USA. So stovkami bezpečnostných predpisov, systematických regulácií, ale aj starostlivou voľbou ochranky je jednoducho ťažké dovnútra preniknúť ak vás tam nechcú. Nieto ešte uniesť prezidenta. No predsa sa to podarí. Keď niekoľko desiatok Kórejcov premysleným útokom preberie Biely dom a v podzemnom bunkri drží rukojemníkov, medzi inými aj samotného prezidenta Benjamina Ashera (Aaron Eckhart), je čas na paniku. Nielen, že je zdecimovaná celá prezidentská Tajná služba, ale kvôli rukojemníkom má zviazané ruky aj armáda a samotná vláda na čele s prezidentovým zástupcom Allanom Trumbullom (Morgan Freeman). Všetko sa mení, keď sa krízovému zasadnutiu ozve vysielačkou prezidentov bývalý ochranca Mike Banning (Gerard Butler) práve z Bieleho domu. Ako jediný prežil a nepriatelia to nevedia. Navyše pozná Biely dom ako vlastný malíček, je však ako myš v dome plnom mačiek.
Diera sem, logika tam...
Hoci Pád Bieleho domu deravosťou scenára pripomína sito, stále sa nemení nič na tom, že je to intenzívny a dravý nášup. Jeho patriotizmus je síce evidentný ako slnko cez deň, zápletka je nelogická a politicky neuveriteľná, ale stále je to poriadna jazda. Inými slovami, každý pri tomto filme vie, ako to bude pokračovať, ako to skončí, aj to, že je to celé pritiahnuté za vlasy a americkejšie než George Washington. Na druhej strane film svojou pointou tiež inšpiruje a poukazuje na dôležitosť krízových situácií v minulosti, hoci to robí nie najmúdrejším spôsobom.
Keď dostanete béčkový príbeh pretavený na plnokrvnú akčnú nálož, je úplne jedno či to dáva zmysel alebo nie, hlavne, že to plní svoju žánrovú úlohu. Režisér Antoine Fuqua sa tohto drží do bodky. Pád Bieleho domu totiž nie je nič iné než správne drsný, zábavný a napínavý akčný film. Pri danom príbehu je to úloha ťažšia, než sa zdá. Fuqua správne skĺbil akciu a pokojnejšie momenty tak, aby sa nedostavila ani štipka nudy a vaša šedá kôra mozgová bola vždy zamestnaná len Banningom a jeho presnými strelami do hláv.
Celkom dobrá kopírka
Fuqua totiž vie kam položiť kameru v každej akčnej sekvencii. Ide mu to aj v strižni a hoci veľa režijných nápadov nepredvedie, intenzívnosť a R rating to bohato nahradzuje – filmu sedí perfektne. Posilňuje dojem surovosti a štylizuje drsnosť hlavnej postavy. K špičkovej akcii neodmysliteľne patrí aj vynikajúci soundtrack od Trevora Morrisa. Hudba je živelná, zapamätateľná, dramatická a s neskutočnou atmosférou – presne ako akčná podstata snímky.
Výsledkom vyššie uvedeného je akčňák, za ktorý by sa nehanbil ani Michael Bay či John McTiernan. Za jeho hrdinu by sa zasa nehanbil ani Steven Seagal alebo Chuck Norris. Pád Bieleho domu sa podstatou nápadne podobá na jeden zo Seagalových najúspešnejších filmov Prepadnutie v Pacifiku (1992), alebo na McTiernanovu klasiku Smrtonosná pasca (1988). Takisto je o jedincovi, ktorý sa drvivej presile teroristov postaví na uzatvorenom mieste (loď v Prepadnutí, mrakodrap v Pasci, a Biely dom v tomto filme) a snaží sa prekaziť ich plány.
Nápad je to síce otrepaný, no divákmi stále vyhľadávaný. V Páde Bieleho domu funguje z nemalej časti vďaka správnemu hrdinovi. Pasca má predsa sarkastického Johna McClanea, Prepadnutie výborného Caseyho Rybacka a Pád Bieleho domu drsného Mika Banninga. Vzhľadom na hlúpy príbeh a scenár je to zázrak, aký výkon Gerald Butler podáva! Ako každý správny akčný hrdina prekypuje vtipnými hláškami, no horšie je to pri pohľade na výkony ostatných hercov, ktorých scenár jednodznačne brzdí. V tomto filme im ich roly uveríte len pre tempo akým sa príbeh posúva a ich herecký potenciál je využitý asi ako sánky v lete.
Aj v tak rýdzo akčnom filme však Fuqua zbytočne zariskoval. Stroskotanie dopravného lietadla uprostred Washingtonu v úvode by principiálne nebol zlý nápad, ale na podobné scény ako z veľkofilmu je potrebná hromada peňazí. A tých, popravde, až tak veľa nebolo, čo sa odrazilo na kvalite digitálnych efektov. Nebolo ich príliš veľa ale nepôsobili realisticky, naopak rušivo. Hlavne keď si spomeniete na klasické akčné filmy, na ktoré sa film snaží odkazovať.
Záverečné hodnotenie
Správne sa hovorí, že forma nie je všetko. Pád Bieleho domu je síce výborne natočený akčný film, ktorý zabaví v celej dĺžke, ale mohol by byť ešte omnoho lepší, ak by scenár nepísala dvojica šašov a príbeh by neprekračoval hranicu politickej uveriteľnosti. Našťastie, hlavný hrdina to zachraňuje svojou postavou a presným hereckým výkonom Gerarda Butlera, ktorý prekonáva aj "kvality" scenára. Pád Bieleho domu trpí aj nechutnými digitálnymi efektami. Vytknúť musíme aj nevyužitý potenciál hviezdneho obsadenia. Pochvalu si zase zaslúžia odkazy na akčné klasiky, vynikajúci zvuk a hudobný sprievod od Trevora Morrisa. Film rozhodne odporúčam ak máte radi drsnú akčnú paľbu a nevadí vám v nej využitie tých najtradičnejších amerických stereotypov.
Blu-Ray disk Pádu Bieleho domu ponúka originálne päťkanálové znenie v DTS-HD zvuku. Päťkanálový zvuk vás poteší aj pri českom a maďarskom dabingu. Pri filme je možné zapnúť si české (aj pre nepočujúcich), maďarské alebo rumunské titulky.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Jozef Andraščík Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Okukaný námet v neokukanom podaní (Darca, 2014) 30. sep 2014
- Dospievanie v priamom prenose (Chlapčenstvo, 2014) 25. aug 2014
- Ďalšia nezávislá hitovka (Joe, 2013) 25. júl 2014
- Alebo ako vyzerá tradičný recept exorcistického hororu (Zbav nás zlého, 2014) 10. júl 2014
- Keď je zloduch aj dobrák (Vládkyňa zla, 2014) 18. jún 2014