Filmov, ktoré sa týkajú problematiky koncentračných táborov či samotnej druhej svetovej vojny, sa natočilo mnoho (obzvlášť tých vysoko rozpočtových). Stačilo použiť jednoduchý vzorec. Lietadlá – vylodenia – streľba do hláv – milostný príbeh – občas slza – komíny koncentrákov. Všetko nasnímané tak, aby krutosti vojny či samotné vraždenie vyznelo presvedčivo a diváka vyburcovalo k silným emóciám. Colette je však iná...
Dej filmu je situovaný do osvienčimského koncentračného tábora, kde sa do seba zamilujú zajatci Vili (Jiří Mádl) a belgická židovka Colette (Clémence Thioly), ktorú zachráni pred poslaním do plynovej komory tým, že jej povie pri výstupe z vlaku, čo má pri rozdeľovaní zajatcov o sebe nahlásiť. Teda že je zdravá a povolaním krajčírka (čo nie je).
Zvyšok jej rodiny je poslaný na smrť. Spočiatku je Colette poslaná do lomu, no situácia sa obráti, keď si ju všimne dôstojník SS Weisacker (Eric Bouwer). Ten ju následne posiela na ručné práce (prehľadávanie oblečenia po mŕtvych) do dielní. Zápletka je jasná. Milostný trojuholník. Colette je tu zmietaná medzi nežnou, tajnou láskou k Vilimu a vášnivým pomerom k Weisackerovi, v prvom prípade ide o ľudské zbližovanie a v druhom o holé prežitie.
Napriek tomu, že sujet titulu ide cez už zunovanú a ošúchanú retrospektívu, režisér Cielsar dal do projektu niečo, čo tento prúd rozprávania ozvláštňuje – „odtienkovanie“ (konanie postáv a ich prehovory, tlmené, neagresívne zobrazenie tábora smrti). Ide tu predovšetkým o decentné pretavenie prozaického textu autora Arnošta Lustiga do podoby filmu, čo nie vždy môže vyústiť do pozitívneho výsledku. Ako samotný režisér spomínal, dôležitý bol pri písaní scenára kód/vzorec, cez ktorý upravia beletriu o jednom konkrétnom ľudskom príbehu na filmové plátna. A to sa aj podarilo.
Síce si divák nepripadá ako účastníkom centra diania, kedy by uňho mala nastúpiť empatia, no prostredie, detailné kulisy, špinavé telá zajatcov, kopy zanechaného oblečenia či poletovanie ľudského popola vo vzduchu ako sneh tu pôsobia ako verná simulácia hrôz koncentračného tábora. Prizeráme sa, no bez dotyku.
Samotné herecké viacnárodné obsadenie kladne prekvapilo vo svojej formácii. Jiří Mádl, ktorý je často u divákov (hlavne mladšia generácia) zafixovaný ako bezstarostný tínedžer (Snowboarďáci 2004, Rafťáci 2006), dostal v tomto filme síce podobnú pozíciu mladíka, no z inej dobovej perspektívy, a to sa odzrkadlilo v neočakávane dobrom stvárnení. Pôsobí vierohodne a nám osobitne domácky blízko (viď jeho filmová prezývka – „malé pivo“).
Clémence Thioly v úlohe Colette sa javí ľudsky. Herecky balansuje medzi tragikou, vytrvalosťou a bojovnosťou ženy, čo je ďalšie spektrum odtienkovania v tomto filme. Eric Bouwer ako fanatický dôstojník nijak nevybočoval zo štandardu ostatných stvárnení takýchto a podobných postáv. Výraznejšie z vedľajších úloh určite zaujali Andrej Hryc či Zuzana Mauréry, ktorých postavy boli napísané i odohrané skvelo, vzhľadom na ich vlastné univerzum bytia vo filme, kde sa ich životy jemne prelievali s osudmi centrálnych hrdinov.
Napriek nadpriemerným hereckým výkonom je pravdepodobné, že film u divákov bude na vážkach. Jedným faktom je, že sa natáčal v anglickom jazyku (dôvod – inonárodná herecká skladba), no bol predabovaný do českého znenia, čo nemusí dobre znieť súčasnému divákovi. Druhým faktom je, že niektoré dialógové pasáže (napr. tajné stretávky Viliho a Colette) vyznievajú pateticky vzhľadom k práci s hlasom a intonáciou, čo pripisujeme ako nedostatok dablérom, nie samotným hercom v pôvodnom znení.
Hudobný podklad či kamera obzvlášť nezaujali. Hudba nemá ašpiráciu na zapamätateľný OST, skôr iba hladko, nerušivo a nenápadne zahladzuje celkové vyznenie Colette. Kamera zaznamenáva iba podstatné zábery, tie nevyznievajú zbytočne, silene emočne či nútene, ale hlavne účelne.
Colette ako dráma o láske, nádeji, túžbe po slobode a strácaní ľudských hodnôt (založená na autentických výpovediach) nie je síce naplno výrazná či intenzívna, no o to sa nám zdá byť svojím spôsobom iná, svojská, osobitá a v našich kinematografických „vodách“ veľmi nadpriemerná či pozerateľná vďaka vyváženosti príbehu i charakterov, hereckým výkonom, rozprávaniu, doplnkovému hudobnému podkladu a nerušivej kamere.
Informácie o filme
Réžia: Milan Cieslar
Scénar: Arnošt Lustig, Milan Cieslar
Kamera: Marek Jícha
Hudba: Atli Örvarsson
Obsadenie: Clémence Thioly, Jiří Mádl, Ondřej Vetchý, Eric Bouwer, Petr Vaněk, Michal Dlouhý, Andrej Hryc, Helena Dvořáková, Ivan Franěk, Pavel Rímský, Ondrej Kovaľ, Miroslav Táborský, Václav Chalupa, Sabina Rojková, Dan Brown, Zuzana Mauréry, Kristína Svarinská, Barbora Kodetová, Anna Kočicová...
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
