Patrik Lančarič po svojom režijnom debute Rozhovory s nepriateľom (2007), tentokrát prichádza s dokumentom, ktorý pojednáva o živote Mareka Brezovského. Pre niektorých meno známe, pre niektorých nie. Človek, ktorého možno zaradiť medzi najlepších hudobníkov aké Slovensko kedy malo, sa tak dostáva do povedomia širšieho publika spolu s jeho hudbou a príbehom.
Film Hrana – 4 filmy o Marekovi Brezovskom je mozaika poskladaná z výpovedí jeho najbližších. Ľudia, s ktorými žil, priatelil sa, či mal rovnaké zážitky alebo koníčky. Ako je už z názvu jasné, delí sa na štyri časti.
V prvej časti vidíme Marekových kamarátov a spolužiakov z konzervatória alebo VŠMU, dnes známych profesionálnych hudobníkov ako Oskara Rózsu, Martina Valihoru či Miroslava „Whiskyho“ Lábera (lídera známej slovenskej punk-rockovej skupiny Slobodná Európa). Spomínajú na študentské časy, Mareka a spoločné zážitky, ktoré sú doprevádzané aj archívnymi zábermi. Vyobrazená je tak obrovská a nekontrolovateľná chuť tvoriť, bláznivá a zároveň dokonalá hra na klavíri, ale aj otvorená debata o neustálom experimentovaní, skúsenostiach s drogami a častých rebéliách.
V druhej časti sa k slovu dostávajú dve Marekove lásky Bibira a Katka, ktoré podávajú ďalší, nový pohľad. Táto časť je oproti prvej však viditeľne odlišná, je slabšia a tak trocha spomalí celkové tempo filmu. Tretia časť je zase spomedzi všetkých rozhodne najsilnejšia. Vidíme v nej totiž ľudí z najbližšej rodiny, ľudí, ktorí s Marekom trávili najviac času. Ich rozprávanie o spoločných zážitkoch, všetkých radostiach aj nerestiach a najmä o najhoršom štádiu Marekovej závislosti na drogách, je veľmi silné a otvorené.
Posledná časť je už len akýmsi epilógom, ktorý sa svojou výstavbou líši od predošlých troch. Je to sumár viacerých výpovedí od ľudí, ktorých sme už predtým videli a počuli (priatelia, lásky, rodina) a možno ju považovať za najviac rozhádzanú a neucelenú. Jej súčasťou je však aj veľmi vydarený a pekný animovaný film Tam kde vládne slnko od Patrika Pašša ml. a Petra Budinského, ktorý bol vytvorený práve za účelom dokumentu.
Všetky výpovede ľudí, ktoré v dokumente odznejú sa v niečom zhodujú, ale predsa len v niečom líšia. Každý z nich si Mareka Brezovského pamätá po svojom a vie, že nemal iba jeden svet a jednu tvár. Rozprávanie ľudí pred kamerou je maximálne autentické. Tvorcovia si naozaj dali záležať na tom, aby sa všetko vyrozprávalo „bez servítky“. Slová, ktoré Mareka popisujú sú hovorené úprimne, bez akýchkoľvek fám a výmyslov, a tak vzniká veľmi zaujímavý portrét veľmi zaujímavého človeka. Napriek tomu, že zomrel predčasne, v každom zo svojho okolia niečo zanechal. Takisto pretrval aj odkaz v jeho hudbe, ktorá stále žije a je o ňu záujem. Väčšina tvorcov dokumentu Brezovského aj osobne poznala a z ich prístupu vidno naozaj obrovskú úctu, lásku a cieľ, aby jeho meno nezostalo zabudnuté. Napriek tomu je cítiť potrebný autorský odstup a tak film nepôsobí sentimentálne, ale diváka dostane práve silou slov, úprimnosťou a autentickosťou.
Hrana nielenže vyniká svojou silnou obsahovou stránkou, ale je zaujímavá aj po tej formálnej. Divák si tak môže všimnúť výborný strih a mixáž zvuku, hru s obrazom a farebnosťou, či kreatívny nápad použitia Brezovského hudby popri výpovediach účinkujúcich. V celom filme zaznie viac ako 33 úryvkov z jeho tvorby a divák tak spoznáva okrem osobnosti, aj jej hudbu a talent. Jediné, čo možno vytknúť je trocha pridlhá minutáž, ktorá síce má svoje opodstatnenie, ale niekomu predsa len môže prekážať. Prípadne ešte neucelená posledná časť filmu. Ak vám však meno Marek Brezovský nie je neznáme, film pre vás bude maximálne uspokojivý a čaká vás veľmi silný zážitok. Ak ste o ňom v živote nepočuli, nemajte strach. Film si užijete tiež a zážitok vás čaká takisto silný, ak nie aj silnejší. Keď už nič iné, aspoň sa niečo dozviete o osobnosti, ktorá si tonepochybne zaslúži.
Informácie o filme
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
