Pokiaľ dnes existuje naslovovzatý odborník na hrané filmové rekonštrukcie skutočných udalostí, potom je to Paul Greengrass. Presvedčiť sme sa o tom mohli už v jeho Krvavej nedeli (2002) a v Lete číslo 93 (2006), okrem toho sa postaral aj o vynikajúcu druhú a tretiu časť Bournovskej trilógie. Jeho posledný film Zelená Zóna (2010) však trpel mierou odosobnenia od jeho režisérskej identity. Svojím najnovším filmom Kapitán Phillips: Prepadnutie lode Alabama sa však vrátil do vôd, v ktorých vie plávať opäť prezentujúc realizmus, ktorým sa preslávil.
Pred štyrmi rokmi prepadla štvorica ozbrojených somálskych pirátov americkú nákladnú loď Alabama, ktorá je pod velením kapitána Richarda Phillipsa (Tom Hanks). Nechcú len peniaze, v hľadáčiku majú celú loď. Chcú ju dostať do Somálska a zarobiť na nej milióny, kapitán Phillips sa však nechce vzdávať. Inteligentným počínaním privedie pirátov k domnienke, že loď je pokazená. Situácia však vyústi jeho unesením a strhujúci príbeh sa môže začať.
Somálsko je ako krajina na úrovni praveku. Bez žiadnej zriadenej vlády tu funguje klanový systém: kontrola územia samozvanými vojvodcami s všadeprítomnou chudobou a hladom. Vodca skupiny pirátov Muse (Markhad Abdi) takisto žije v týchto podmienkach. Pod nadvládou svojho klanového staršieho je len pešiakom, ktorý musí robiť všetko, čo od neho vyžadujú, inak skončí mŕtvy. Áno, Kapitán Phillips je objektívnym filmomv správnej miere podávajúci všetky rekonštruované a hrané udalosti. A hoci sú Muse a jeho skupina predsa len tými zlými v príbehu, ich postavenie v Somálsku je poľutovaniahodné a správanie tým pádom ľahšie pochopiteľné. Greengrass so scenáristom Billym Rayom takto venujú dostatočnú pozornosť každej citlivej časti svojej témy.
Rozprávanie príbehu však ťaží hlavne zo vzťahu medzi Museom a Phillipsom, na ktorý sa sústreďuje väčšina filmu. Phillips je oproti Museovi zatiahnutý do konfliktu bez dôvodu. A to je jeden z dôkladne skúmaných aspektov príbehu v Hanksovom hereckom výkone. Nesnaží sa byť hrdinom, nesnaží sa pirátov prekabátiť nejakým zložitým plánom, robí skrátka to, čo je jeho úloha – byť kapitánom lode. Pracuje s tým, na čo má sily a prostriedky, no keď dochádzajú možnosti zostáva mu iba čakať s pomaly unikajúcou nádejou. Tento viacvrstvový herecký výkon je strhujúci a emocionálne hýbajúci. V neposlednom rade je však autentický, najmä v záverečnej fenomenálnej scéne, a priam obnažujúci svojou nehollywoodskou drsnosťou. Hanks rozhodne nepatrí do starého železa a nie je prehnané povedať, že nadišiel čas na jeho tretieho Oscara.
Hoci Hanks jasne vyčnieva, pochvala patrí aj zvyšku obsadenia. Osobitne výborným krokom bolo najmä zvolenie neznámych hercov do úloh pirátov. Ich výkony tak pôsobia surovejšie, no práve tým sú pohlcujúce a konzistentné s tónom filmu a bezchybnou žánrovosťou. Pretože nech už od Kapitána Phillipsa čakáte čokoľvek navyše, v jadre je to priezračný triler pohadzujúci diváka z jedného vytrženia zmyslov do druhého, neustále bodajúci do živého. Vo veľkej miere na tom má podiel aj už spomínaný, nezmazateľne rozpoznateľný Greengrassov štýl tzv. dokuthrileru. Ten predviedol prvý raz v Krvavej nedeli (2002) a potom v Lete číslo 93 (2006).
Aj v Kapitánovi Phillipsovi to predvádza rovnako ako pri spomínaných filmoch – skutočnú udalosť rekonštruuje v tesných, blízkych, vizuálne podmanivých záberoch pomocou ručnej kamery a strihu. Navyše tu dochádza k prirodzenej evolúcii nutne vyvodenej z formátu rekonštruovanej udalosti. Keďže je Kapitán Phillips príbehom o únose a prežití, ale aj o nádeji a ľudskosti, podoba filmu nie je až tak metodicky zakotvená v dokuthrileri, resp. štýle spomínaných dvoch predošlých filmov. Sústredí sa aj na udalosti pred katastrofou: zobrazenie Philipsovho života mimo práce, ako aj jeho vzťah s manželkou. To všetko v rozumnej miere, ktorá dramaticky dotvára postupné gradovanie a potrebné emocionálne naviazanie sa na postavy. Skvelé dávkovanie zvratov toto puto medzi divákom a Phillipsom posiňlňuje. Skladateľ Henry Jackman tiež odviedol vynikajúcu prácu. Výborne vypĺňa každé stupňovanie napätia ako aj pokojnejšie momenty či výborný klimax.
Ak sa vám tiež páčil dánsky film Únos (2012), pri Kapitánovi Phillipsovi budete ešte nadšenejší. Navyše svojím posolstvom a premyslenou precíznou réžiou ukazuje, ako napríklad aj tohtoročná Gravitácia, jednotlivca na nezávideniahodnom mieste, so snahou nájsť seba samého v krízovej situácii. A hoci hrdinovia týchto filmov sa od seba diametrálne líšia, spoločné majú jedno – verne ukazujú a približujú nás k situáciám, v akých sa pravdepodobne nikdy neocitneme. Činia tak tým najčarovnejším a najsugestívnejším spôsobom – vo filme. Kapitán Phillips nebude zabudnutý, pretože nie je hollywoodsky uhladený, ale realisticky surový, emocionálne číry a hlavnou postavou sa spája s divákom veľmi tesne. Pevne veríme, že Greengrass nám prinesie ešte viac podobných filmov. A Hanks ešte viac svojich dychberúcich výkonov.
Informácie o filme
Réžia: Paul Greengrass
Scénar: Billy Ray
Kamera: Barry Ackroyd
Hudba: Henry Jackman
Obsadenie: Tom Hanks, Catherine Keener, Max Martini, Yul Vazquez, Chris Mulkey, Corey Johnson, John Magaro, San Shella, David Warshofsky, Michael Chernus, Omar Berdouni, Faysal Ahmed, Barkhad Abdi, Barkhad Abdirahman, Mahat M. Ali, Mohamed Ali, Issak Farah Samatar
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Jozef Andraščík Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Okukaný námet v neokukanom podaní (Darca, 2014) 30. sep 2014
- Dospievanie v priamom prenose (Chlapčenstvo, 2014) 25. aug 2014
- Ďalšia nezávislá hitovka (Joe, 2013) 25. júl 2014
- Alebo ako vyzerá tradičný recept exorcistického hororu (Zbav nás zlého, 2014) 10. júl 2014
- Keď je zloduch aj dobrák (Vládkyňa zla, 2014) 18. jún 2014