Cesta dánskeho režiséra Nicolasa Windinga Refna pripomína závratné stúpanie a klesanie morských vĺn. Len čo totiž spraví jeden vynikajúci film, akoby náročky si svoju reputáciu pošramotí jedným zlým. Keď pred dvoma rokmi vyšiel Drive (2011), automaticky sa stal kultovou záležitosťou. Teraz, keď sa na Blu-Ray dostáva režisérov nový film Len Boh odpúšťa, hravo sa dá označiť za najnezáživnejší film roku. Bohužiaľ zaslúžene.
Julian (Ryan Gosling) už desať rokov žije so svojím bratom v Bangkoku. Domov sa nesmie vrátiť, pretože tam zavraždil policajta. Ani sa mu nechce, s bratom majú rozbehnutý dobrý biznis s drogami. Všetko sa mení, keď Julianov brat zabije prostitútku. Polícia zavolá na pomoc hrozivého Changa (Vithaya Pansringarm), ktorý dovolí otcovi prostitútky, aby Julianovho brata osobne zabil. Crystal (Kristin Scott Thomas), matka obidvoch bratov, chce od Juliana, aby svojho brata pomstil zabitím Changa. Tým sa rozbieha kolotoč krvi a pomsty v temných uliciach Bangkoku.
Ak chceme pochopiť, kde Len Boh odpúšťa zlyháva, musíme v prvom rade vypichnúť klady Refnovho režisérskeho rukopisu. V tomto prípade najmä tie, ktoré použil v Drive (a neúspešne aj tu). Refn dokáže rozprávať absolútne konvenčný príbeh nekonvenčným spôsobom, zdvíhajúc ho na úroveň umenia, silného emocionálneho zážitku, podmieňovaného vizuálne aj technicky. Úžasne nakomponované zábery sú pritom len polovica úspechu. Drive fungoval hlavne pre to, že svoj vizuálny a herecký minimalizmus vypĺňal vkladaním výborne zvolenej hudby. Inými slovami, dánsky režisér všetkým dokázal, že aj umelecký film sa môže stať známym naprieč všetkými vrstvami divákov.
V čom teda spočívajú chyby Len Boh odpúšťa? V mnohom, no najlepšie je začať s príbehom. Keď sa divák povznesie nad tú sériu udalostí a ako-tak začne horko-ťažko akceptovať rôzne divné postavy príbehu (často rozvíjané len v nedostatočných náznakoch), zistí, že celá snímka je len kópiou Drive. S iným príbehom, no rovnakou hlavnou postavou, čo neustále pripomína obsadenie Ryana Goslinga a jeho kamennú tvár (na rozdiel od Drive nič nevraví, našťastie to nie je hercova chyba).
Rovnako ako to bolo aj v Drive, Len Boh odpúšťa má neoriginálny príbeh, tento raz však aj už neoriginálny režijný prístup. To by samo o sebe nevadilo, no smola je v tom, že umelecký prístup k látke na akom film stavia, je tu samoúčelný. Dokonale naaranžované a nasnímané zábery v kombinácii s kvalitnou až halucinogénnou hudbou, ako aj výborne zrežírovaný súboj vo finálnej tretine, sú len dobre odvedeným remeslom, nič viac. Tmavé vizuálne prevedenie kombinované s kontrolovaným prienikom svetla v každej scéne je tu len na parádu. Režisérsku snahu o to, aby film aj niečo okrem názvu povedal, tu nenájdete, iba ak peknú porciu starostlivo spracovaných krvavých scénok. Len Boh odpúšťa je na tom inými slovami rovnako ako vy, keď si oblečiete pápežské oblečenie – pápeža z vás nespraví – tak ako dobrý film nespraví len dobrá réžia.
Herecky má čo hrať len Kristin Scott Thomas. Jej podanie pomstychtivej a znevažujúcej matky je veľmi naturalistické, prakticky ako jediná do filmu vkladá aké-také náznaky emócií. Pansringarm v úlohe Changa by síce vystrašil aj Chucka Norrisa, no je na tom podobne ako Gosling – je determinovaný zostať pri kamennej tvári ako 90% všetkých ostatných postáv. Je to strojené pozérstvo, ktoré nič nerieši a nie je nástrojom v rukách umelca, inštruuje akurát nudu. Niektorí slepí diváci Refnovej tvorby namietali, že vo filme treba hľadať a pozerať ho viackrát. Tu je to však strata času, film sa ani nenamáha vyvinúť konflikt, na ktorom by sa dalo stavať. Vo výsledku sa len tvári, že niečo chce povedať, no nehovorí vôbec nič. Scenáristicky je film ďaleko skúpejší než bol svojho času Drive. Horšie je, že je ťažké rozhodnúť sa, či je to dobré alebo zlé.
Záverečné hodnotenie
Len Boh odpúšťa si ťažko nájde objektívneho fanúšika. Nemá mu totiž čo ponúknuť, okrem kŕčovito sterilného herectva hlavného protagonistu a postáv, ktoré ani priestor na pochopenie nedostávajú. Príbeh ani nestihne začať a už viete, že je to nuda, ktorá nič nehovorí. Ani nepovie. Navyše je film spracovaný umelecky, čo sa tiež ukázalo ako nie práve najlepšia voľba(hoci je to dobre odvedená práca). A to preto, že všetko je len na parádu, žiadna finesa ako aj hĺbavé zábery neslúžia ničomu inému než samým sebe. Je to po dlhšej dobe jeden z najprázdnejších umeleckých filmov (či skôr umelecky sa tváriacich), na ktorého dopozeranie sú potrebné aj pevné nervy. Utrpenie našťastie zmierňujú aspoň kvalitný soundtrack a kamera.
Blu-Ray disk Len Boh odpúšťa ponúka štandardný obsah, päťkanálové pôvodné ako aj české znenie. Pri filme je možné zapnúť si aj české titulky.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Jozef Andraščík Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Okukaný námet v neokukanom podaní (Darca, 2014) 30. sep 2014
- Dospievanie v priamom prenose (Chlapčenstvo, 2014) 25. aug 2014
- Ďalšia nezávislá hitovka (Joe, 2013) 25. júl 2014
- Alebo ako vyzerá tradičný recept exorcistického hororu (Zbav nás zlého, 2014) 10. júl 2014
- Keď je zloduch aj dobrák (Vládkyňa zla, 2014) 18. jún 2014