12. okt2015

Toto neni film, alebo lepšie trikrát počuť, ako raz vidieť (RYTMUS sídliskový sen, 2015)

12. 10. 2015Monika MahútováKino Komentáre

Sídliskový sen je trpko sladký príbeh o tom, ako matka miluje svojho syna a aj napriek tomu, že ju jej partner opustil, ho nedá do detského domova. Snaží sa mu dať všetko, čo dieťa potrebuje. Nájde si priateľa, s ktorým sa zosobáši a ten s radosťou prijme jej syna za svojho, hoci ich nespája pokrvné puto. Mladého Patrika však napriek tomu sužuje niečo, čo mu nedá v noci spávať. Dôvodov je hneď niekoľko. Keď ho práve nebudí nočná mora o tom, že jeho adoptívnemu otcovi bude prekážať neumytý riad v kuchynskom dreze, tak ho sužuje otázka vlastnej identity.

Ak sa vám to doposiaľ nejaví ako dostatočne silná slovenská sociálna dráma, tak karty v živote hlavného hrdinu zamieša informácia, že jeho biologický otec je Róm. Iba osemnásťročný Patrik je teda konfrontovaný so skutočnosťou, že sa ho otec vzdal a že mu okrem tmavšej pokožky dal do vienka tiež temperament a hudobný talent. Za tento fakt sa spočiatku hanbil a svoj vzhľad obhajoval pred ľuďmi údajnými kurdskými génmi. Neskôr, keď začal svoju kariéru rapera si na tom, že je polovičný Róm, hrdo staval kariéru. Práve jeho texty a prehlásenia, kde sa už bez hanby priznáva k svojmu pôvodu, pred niekoľkými rokmi zaujali Miroslava Drobného, ktorý sa rozhodol o fenoméne menom Rytmus nakrútiť dokument. Natáčanie trvalo približne osem rokov a nakrútený materiál bol tento rok skompletizovaný a v auguste mal RYTMUS - Sídliskový sen v Piešťanoch slovenskú premiéru. Už samotný plagát sľubuje emóciami nabitý príbeh, ktorý chytí za srdce nielen fanúšikov Rytmusovej hudby.

Sledujeme vyjadrenia matky, súrodencov, obidvoch jeho otcov a bývalých priateliek v kombinácií s archívnymi domácimi videami a v neposlednom rade s pasážami, kde Rytmus na toto všetko pozerá a komentuje ich slová a názory na neho samého. Práve tu vzniká rozpor v nahliadaní na rozoberané témy a protichodnosť vo vyjadreniach, čo neraz vytvára trápnu situáciu a Patrik Vrbovský hoci z vážnou tvárou pôsobí smiešne. Vďaka tomu sa však divák v kinosále aspoň trochu pobaví a nepreratúva cenu lístka na pečivo. Zdá sa, že Miro Drobný, ktorý je súčasne režisér, scenárista a aj producent filmu, si veľmi nelámal hlavu nad obsahom a stavil na dobrú reklamu, ktorou Rytmus sám o sebe je. Obhajoba za tento počin je však hneď v podtitule jeho názvu : ,,Toto neni film, toto je život." Obhajoba, nie natoľko silná, aby sa film radil medzi to najlepšie, čo slovenská kinematografia doposiaľ vyprodukovala, ale miesto v desiatke najnavštevovanejších slovenských filmov mu, ako sa dalo očakávať, patrí už mesiac po jeho premiére.

Pri hodnotení filmu by sa samozrejme nemalo obchádzať aj jeho celkové spracovanie. Avšak v tomto prípade je naozaj obsah nad formou, keďže vizuálne je film spracovaný ako väčšina spravodajských reportáží v televízii.

Po strihovej stránke je film celkom v poriadku, odhliadnuc od niektorých skutočne nevydarených momentov. Napríklad rozdvojenia obrazu kde v jednom políčku sledujeme pomerne dynamickú akciu a v druhom políčku pasívneho sediaceho Rytmusa, ktorý túto scénu sleduje na monitore macbooku. Tento prvok iba mätie divákovu pozornosť a ten nevie kam skôr (či neskôr) pozerať . Taktiež príliš neladí, keď sa v obraze po sebe viac krát nelogicky striedajú dva zábery na Patrikovu matku, pri čom jeden z nich je natočený z nelichotivého uhlu a s nelogickou kompozíciou. Inak to bolo, ako som už napísala, viac menej v poriadku. Do Rytmusových rytmických skladieb sa predsa zábery musia radiť celkom jednoducho.

Ku koncu nás film prenesie do Indie, ktorá svojou fotogenickosťou značne pridala filmu na obrazovej kvalite. Tu sa rytmus zoznamuje s príslušníkmi najnižšej kasty v ktorej, ako sa v priebehu natáčania dozvedel, má zasadené aj on svoje korene. Dokument napokon uzatvára meditáciou pri rieke Gange a vykoná rituál zmierenia sa s minulosťou. Ak už vás ani tento akt nedojme k slzám, tak ste žiaľ na nesprávnom filme.

Z môjho pohľadu je Sídliskový sen určený pre nezdravo empatických ľudí, čo lipnú na domácich videách z detstva (hoci aj cudzích) a voľný čas trávia čítaním bulvárnych magazínov. A možno ešte aj pre skalných fanúšikov úspešného rómskeho rapera - Patrika Vrbovského. Film RYTMUS -Sídliskový sen by bol efektívnejší, keby tvorcovia jeho obsah zosumarizovali napríklad do pol hodinového celku a zbytočne nepreťahovali nudné nezáživné momenty. Ak sa už teda chystáte na tento film do kina, nečakajte silný dojímavý príbeh, ale zbytočne patetické nahliadnutie do celkom veselej minulosti a životnej dráhy komerčne najúspešnejšieho slovenského rapera. Ak budete dobre naladení, môžete sa na celkom slušne zabaviť a možno sa vám podarí pri tomto ,,živote" nezaspať. Temeraf.