Camilla je ambiciózna tridsiatnička s jasným plánom ako dobyť svet. Chce byť úspešná, slávna a predovšetkým do konca života nemusieť nič robiť. Má to len jediný háčik. Camilla je už odmalička hlúpa. A tvrdohlavá. Takže keď si zaumieni, že jedinou vhodnou voľbou na manžela je britský princ Harry, nikto a nič ju nezastaví.
Na jeseň roku 2006 sa v našich kinách zjavil komický kazašský reportér na cestách naprieč USA. Borat, ktorý si závratnou rýchlosťou vydobyl status kultu a dokázal v dobe uvedenia množstvo ľudí presvedčiť o svojej pravdivosti do takej miery, že sa od neho kazašská vláda verejne dištancovala. Kontroverzná postavička fiktívneho televízneho reportéra s chovaním stopercentného sedliaka na mierne donquijotovskej idealistickej výprave (s neodmysliteľným spoločníkom, producentom Azamatom Bagatovom) za „nakúkaním do americkej kultúry na objednávku slávneho kazašského národa“ v skutočnosti slúžila ostro zacielenej satire a kritike obmedzeného malomeštiactva, egocentrizmu, rasizmu, kultúry celebrít a ďalších vlastností obyvateľov Spojených štátov amerických. Predstaviteľ Borata Sagdijeva a iniciátor celého projektu, britský televízny komik Sascha Baron Cohen si nebral žiadne servítky. Autenticitu snímky ešte posilnil fakt, že sa po väčšinu času jednalo o konfrontáciu filmových charakterov s nič netušiacich reálnymi osobami, ktoré ich považovali za skutočný dokumentárny štáb. V nasledujúcich rokoch sa objavilo viacero filmov natočených podobným spôsobom, ale len málo z nich sa priblížilo popularite Borata. A výnimkou zrejme nebude ani zatiaľ prehliadaná Uletená Parížanka.
Uletená Parížanka taktiež spadá do žánru tzv. mockumentu, teda filmov natočených dokumentárnym štýlom, v ktorých ale vystupujú vymyslené osoby. Celý príbeh sa skladá zo scén natočených na skrytú kameru. Camilla (excelentná herecká kreácia jedinečnej Camille Cottin) v nich konfrontuje náhodných okoloidúcich a určité nezainteresované osoby na štábom vopred naplánovaných stretnutiach (napríklad s učiteľom etiky) so svojim excentrickým vystupovaním a ambicióznym plánom na preniknutie do vysokých kruhov britskej aristokratickej smotánky. Francúzska femme fatale sa tak po vyhodení z práce taxikárky pre zahraničných turistov a porade s notárom skutočne presúva z parížskej metropole do Londýna. A divákovi ihneď udrú do nosa kultúrne i spoločenské rozdiely medzi oboma krajinami.
Na prvý pohľad vskutku blbá, pod povrchom ale prekvapivo inteligentná. Uletená Parížanka výnimočne trefne vyobrazuje a kritizuje západný trend zlatokopiek, ktoré sa priživujú na mediálnej sláve a všeobecnej obľúbenosti svojich hviezdnych partnerov v žiare reflektorov. Dôležitý je pritom práve onen mediálny aspekt, teda to, ako pozná spoločnosť celebrity zo stránok bulvárnych plátkov. Škandály, krátkodobé a dlhodobé známosti, svadby a rozvody, psychické zrútenia, ocenenia, oslavy, spoločenské udalosti a charitatívne podujatia. V centre pozornosti sa ocitá i posadnutosť módnymi vlnami, prepychom a luxusným tovarom. Ale výpočet sa tým ešte nekončí. Práve vďaka presunu z Paríža do Londýna dostáva Camille možnosť ostro sa vysmiať i britskému konzervativizmu, staromódnosti a (ne)zmyslu pre haute couture (keď Camille v miestnom módnom dome sebavedome predloží požiadavku, aby ju pre dokonalé zapadnutie medzi londýnske dámy obliekli do čo najnevkusnejších šiat).
Snímka rovnako reflektuje i nové médiá a ich rolu v modernej spoločnosti. Camille nejde ani na krok bez svojho smartfónu. Neskôr v priebehu deja ho využije na natočenie falošného kompromitujúceho videa usvedčujúceho ex-priateľku (a možno znova i budúcu priateľku) princa Harryho z týrania psa. Video zverejní virálne prostredníctvom internetu a vďaka tomu vyradí svoju sokyňu v láske, keďže je princovej bývalej priateľke zamedzený vstup na paraolympijské hry. Tie pochopiteľne neorganizuje nik iný než princ Harry. Tvorcom sa darí obdivuhodne elegantne spájať reálne osoby a udalosti (premenlivý vzťah Cressidy Bonas s princom, prvý ročník Invictus Games) s čistou fikciou. Ukazujú tak podobné postupy, akými vznikajú novinárske kačice a podvodné senzácie v dennej tlači, na internete a sociálnych sieťach.
V úvode som zámerne spomínal Borata. Práve porovnaniu s ním sa totiž Uletená Parížanka vyhne len ťažko. Z tohto súboja vychádza však prekvapivo dobre a zachováva si pochybnú dôstojnosť a neisté pôvaby všetkými zbožňovanej Camille. Oproti Boratovi pôsobí hlavná hrdinka v jednotlivých situáciách menej umelo, sebaistejšie a autentickejšie (až vyvoláva oprávnené dohady, či Camille Cottin vystupuje podobne i v realite). Je to však pochopiteľné, nakoľko film nielen dôrazne kritizuje okolitú spoločnosť skrz bezprostrednú optiku zvrátenej karikatúry z iného sveta (ako tomu bolo v Boratovi), ale triafa sa i do toho, čo samotná hlavná postava predstavuje. Líši sa v tom, že miesto boratovskej road-movie je paródiou na presladené romantické komédie a „princezničkovské“ rozprávky o tom, ako naivné ženy a dievčatá napokon nájdu svojho vysnívaného „ideálneho muža“ a „žijú šťastne až do smrti“. Samozrejme, Uletená Parížanka je vo svojom výsmechu umne politicky nekorektná, ale stále má vlastnú stanovenú mieru a za istú hranicu už nezachádza (čo Boratovi, a ani ďalším Cohenovým filmom nerobilo problém).
Oscarová sezóna už klope na dvere a do kín sa čoskoro začnú valiť tie najočakávanejšie hity roka. Dovtedy však ešte Uletená Parížanka ponúka vynikajúcu alternatívu voči najväčším filmom v distribúcii. Je skromná, ale cieľavedomá a ukazuje, že i so skromným rozpočtom a jednou skvelou herečkou možno urobiť malé zázraky. Zamrzí len v tomto žánri stále pretrvávajúci dojem roztrieštenosti na jednotlivé scénky a výstupy, ktoré však vynahrádza originalita a hravosť (princezná Diana ako idol a bohyňa Camille, scénky ukazujúce predstavy Camille o jej alternatívnom osude). Čerešničkou na záver je i isté posolstvo, ktoré snímka v divákovi zanechá.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Uletená Parížanka Connasse, Princesse des coeurs
- Francúzsko, 2015, 82 min.
- Žáner: Komédia
- Réžia: Eloïse Lang, Noémie Saglio
- Scénar: Eloïse Lang, Noémie Saglio
- Kamera: François-Régis Jeanne, Prune Brenguier
- Hudba: Fred Avril
- Obsadenie: Camille Cotti , Marie-Christine Adam, Stéphane Bern , Antony Hickling , Kad Merad
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Mišo Baranovič Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Cesta ženy z domácnosti za americkým snom (Joy, 2016) 04. feb 2016
- Adrenalín v krvi (Bod zlomu, 2015) 10. jan 2016
- Každá stena má dve strany (Izba, 2015) 31. dec 2015
- Koniec jedného fenoménu (Hry o život : Drozdajka 2, 2015) 24. nov 2015
- História a film ako mystifikácia (Stratení v Mníchove) 12. nov 2015