Keď Julianov brat zabije prostitútku, polícia si pozve na pomoc Changa – Anjela pomsty, ktorý dovolí otcovi zavraždenej, aby ho osobne zabil. Tým však rozpúta peklo, pretože do situácie sa vloží Julianova matka, šéfka jednej z najsilnejších zločineckých organizácií, ktorá Juliana vysiela pomstiť svojho brata.“ Aspoň tak znie oficiálny text distribútora. Samozrejme, ako obvykle, je tento text značne mätúci. Osobne mám totižto pocit, že som pozeral úplne iný film. Film, ktorý nie je pre každého. A tak som recenziu napísal z pohľadu bežného diváka, a zároveň aj optikou filmového fajnšmekra.
POZOR! Toto nie je svižne plynúci ľahký akčňák s rýchlym strihom, ako by sa mohlo zdať z oficiálneho textu distribútora. Ak očakávate ďaľší Gangster Squad (2013), nemohli ste sa viac zmýliť. Áno, aj tu si hlavnú rolu strihol Ryan Gosling, ale tým sa všetka podobnosť končí. Nicolas Winding Refn sa nám totižto rozhodol naservírovať solídne psycho. Jedná sa ale o pozerateľnú záležitosť?
Žiaľ, tentokrát sa režisér až priveľmi utrhol z reťaze. Netuším, čo ho viedlo k vzniku tohto veľdiela, ale predstavujem si niečo podobné tomuto telefonátu:
„Čau Nick, to som ja, Ryan, prepáč, že ti volám o druhej v noci, ale napadol ma jeden geniálny nápad, o ktorý sa s tebou musím podeliť. Minule nám to s filmom Drive celkom vyšlo, a tak som rozmýšlal... Mohli by sme si skočiť do Thajska do bordelu a následne na karaoke. A potom by sme o tom mohli natočiť film. Čo ty na to?“
Len Boh odpúšťa naozaj nie je film pre každého. Konzumentov akčných filmov ubije pomalšie tempo a nečakaný záver. Milovníkov artovejších vecí zas môže zaskočiť vysoká miera brutality, ktorú ja osobne musím pochváliť. Režisér nám podsúva skutočnú gore-ovú lahôdku. Hlavný záporák v podaní Vithaya Pansringarma je magor na pohľadanie. Ihlica sem, nožík tam, šup, odseknutá rúčka, vypichnuté očko a na všetko pekný záber so solídnym množstvom krvi. Čo viac si človek môže priať?
Napríklad tempo. To by som si pri pozeraní filmu prial, nakoľko v niektorých momentoch je aj pozorovanie rýchlovarnej kanvice dramatickejšie ako toto. Ďalej by som si prial, aby som sa nemusel pozerať, ako postavy polovicu filmu hľadia do kamery ako teľa na nové vráta. Smrteľne vážne. Úplne všetky. Nenájdeme jedinú postavu, ktorá by nemala svoj “čumiaci part”. Dokonca aj komparz je pozvaný len na to, aby uprene hľadel. Preborníkom je samozrejme Julian (Ryan Gosling), ktorý neprítomne hľadí do kamery priam polovicu filmu. A to som ešte nespomenul dychberúce dialógy. Julian povie vetu. Zahľadí sa do kamery. Povie druhú vetu. Opäť sa zahľadí do kamery. Julianovi odpovie jeho matka. A pozor... Prekvapenie... Tadá!!! Opäť záber na hľadiaceho Juliana.
Ak je niečo na tomto filme výnimočné, tak je to atmosféra filmu. Pomalé zábery na tváre hercov, precízna kamera snímajúca interiéry vyšperkované k dokonalosti, strohé dialógy, ktoré prinášajú viac otázok ako odpovedí, to všetko prináša krásny pocit istej zvrátenosti kráčajúcej ruka v ruke so smrťou.
Film mal byť asi pohľadom do Julianovho vnútra, o jeho psychike. Žiaľ, jeho výpovedná hodnota je podpriemerná. Nie, nedozvieme sa, čo si Julian myslí. Namiesto toho ale zistíme, že rád hľadí na svoje ruky, na svoju matku i na svoju masturbujúcu priateľku. Mimochodom, k poslednému spomínanému existuje obvzlášť umelecká scéna.
Ak by som to mal zhrnúť: Tento film vlastne ani nie je film. Je to prehliadka tvárí čučiacich do kamery. Príbeh? Niečo tam je, ale potom príde koniec s priam dadaistickým zvratom, ktorý to zaklincuje.
Žiaľ, obávam sa, že nový snímok Nicolasa Refna priemerný konzument kinematografie neocení. Počas mojej návštevy kina sa sála pomaly vyprázdňovala, a na konci filmu bola trištvrtina divákov preč. Pričom pri odchode zo sály aj posledných 7 statočných nahlas reptalo skoro na všetko, čo film obsahoval. A tak som nadobudol pocit, že jediný komu sa film naozaj páčil som bol iba ja sám. Ak sa rozhodnete na film ísť, je veľmi pravdepodobné, že vám hlavou budú preháňať myšlienky podobné mojim, písaným kurzívou. A budete mať pravdu. Mne sa však v hlave hmýrilo aj čosi iné. Pocit, že sa pozerám na umenie, a že je to fajn. Síce netuším, čo mi chcel autor filmu povedať, a možno to netuší ani on sám, ale spôsob akým mi to vravel, ma bavil. A to je jediné, na čom naozaj záleží. Nebojte sa teda nových nevyšľapaných ciest. Len Boh odpúšťa nie je zlý film. Je len iný.
Plusy:
+ skoro všetko (ak ste artovejšie naladený divák, a máte na niečo takéto chuť)
Mínusy:
- skoro všetko (ak očakávate normálny film, ktorý berie do úvahy nepísané pravidlá)
Hodnotenie: 80%
Only God Forgives, Thajsko / USA / Francie / Švédsko, 90 min.
Réžia: Nicolas Winding Refn
Scenár: Nicolas Winding Refn
Produkcia: Lene Børglum
Kamera: Larry Smith
Hudba: Cliff Martinez
Hrajú: Ryan Gosling, Kristin Scott Thomas, Yayaying, Tom Burke, Vithaya Pansringarm, Gordon Brown
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nenáročná zábava s náročným rozpočtom (Kong: Ostrov lebiek, 2017) 26. mar 2017
- Fanservis pre náročných (T2 Trainspotting, 2017) 24. feb 2017
- Keď sa príliš tlačí na pílu (Divoké vlny 2, 2017) 11. feb 2017
- The Lord of the Rings – to najlepšie, čo sa na internete urodilo 18. jan 2017
- Magická tragédia v cukríkovom balení 23. dec 2016