Druhá svetová vojna je v plnom prúde, Hitler je vo svojej najlepšej kondícii, a dokonca i Nemci majú strach o svoje vlastné životy. Pokojné ulice sa pomaly ale isto začínajú meniť na bojiská a rodina v jednom z domov skrýva žida a komunistku. Utíšte sa, hlavné slovo patrí smrti...
Práve tá je totiž rozprávačkou celého príbehu dvanásťročnej Liesel (Sophie Nélisse), ktorá musí, z nevyhnutného popudu svojej matky komunistky, opustiť rodinu a prijať náhradných rodičov na druhej strane nacistického Nemecka. Za svoj život ju smrť navštívi celkom trikrát a ako možno očakávať, nepôjde o stretnutia práve najveselšie.
Keďže ide len o druhý film režiséra Briana Percivala, uvedený v kinách, divákom bude jeho meno pravdepodobne povedomé viac vďaka seriálu Panstvo Downtown, na ktorom sa taktiež režisérsky podieľal. Napriek jeho pomerne nízkej popularite je už v týchto dňoch držiteľom viacerých ocenení BAFTA (cena britskej filmovej akadémie) a má našliapnuté na celkom slušnú kariéru. V nej mu určite pomôže práve adaptácia knihy obľúbeného autora Markusa Zusaka, ktorá sa snaží na pozadí vojny vyrozprávať pútavý príbeh mladého dievčaťa.
Len trinásťročná Sophie prekvapila svojím presvedčivým výkonom a dodala celému dielu uveriteľný šat, aj keď sa dej, vďaka stokrát obohranému konfliktu, miestami nevyhol klišé. Sophie sa nesnaží hrať ako jej dospelí kolegovia a svojej postave, osudom skúšanej Liesel, dodáva potrebnú dávku infantilnosti a naivnosti, typické pre deti tohto veku. V prípade hereckej dvojice Geoffrey Rush a Emily Watson, v roli náhradných rodičov, ide o kvalitu overenú vekom a skúsenosťami. Model dobrý a zlý rodič v tomto prípade dokonale funguje, avšak nestojí na jednom mieste a neustále sa pre potešenie diváka pretvára a graduje. Geoffrey Rush svojím dobrosrdečným prístupom k okoliu neraz vyčarí úsmev na tvárach nielen filmovým postavám, ale i divákom v kinosále.
Hoci sa celý dej filmu odohráva vo vojnovom Nemecku, postavy primárne používajú anglický jazyk len s občasným výskytom nemeckých výrazov. Táto voľba sa možno môže zdať nezmyselná, no osobne mi ani v jedinom momente nenarušila zážitok z filmu. Angličtina je (podľa môjho názoru) predsa len o niečo melodickejší jazyk a pre zvýraznenie závažnosti kľúčových momentov v deji, tvorcovia nakoniec zvolili i o niečo dlhšie nemecké repliky. Celkový dabing do nemeckého jazyka by nakoniec mohol dopadnúť oveľa horšie ako prirodzená reč hlavných predstaviteľov.
Výpravnosť a stavba celého snímku pôsobí mierne recyklovaným spôsobom. Pokiaľ ste milovníkom filmov a máte aký-taký prehľad, určite ste množstvo motívov a podobných scén v Zlodejke kníh videli už v starších dielach nielen s podobnou témou. Napriek tomu treba oceniť režisérovu zručnosť pri výbere z týchto notoricky známych postupov. Vyberá z nich totiž vo valnej väčšine len tie najlepšie a zbytočne neupadá do gýčovitosti. Taktiež nechcene vtipných scén sa v diele nachádza len minimum, ich počet však závisí od vkusu každého diváka. Takmer mystická, rozprávková atmosféra je často narušená zásahom rozprávača v éterickom tele smrti, ktorej zásahy neraz prekvapia svojou krutosťou a intenzitou.
Práca s mizanscénou si taktiež zaslúži pozornosť. Prostredie, v ktorom sa konkrétny záber odohráva, ponúka na pozadí množstvo signálov k posunu v deji či k jeho doplneniu. Zvedavosť všímavého pozorovateľa však nezostane neuhasená, v nasledujúcich záberoch sa na spomínané prvky presunie aj pozornosť postáv a ich význam je objasnený. Takáto predpríprava môže diváka viesť k zvýšeniu očakávania, čo prinesie príbeh ďalej a zároveň ho zapojí do priebehu filmu uvažovaním o význame predmetov.
Napriek recyklovaniu zabehnutých postupov a len malej originalite príbehu (umocňovanej hlavne netypickým rozprávačom) ide o veľmi príjemné dielo s vynikajúcimi hereckými výkonmi. Kolísavá atmosféra jednotlivých scén sa mení z minúty na minútu. Často je to práve postava náhradného otca Liesel, ktorá dokáže zmeniť smútok na radosť , či strach na smiech. V podaní Geoffreyho Rusha sa stáva pánom nad divákovými emóciami a citlivejšiu dušu počas dvoch hodín neraz pripraví o niekoľko sĺz. Smrť je všade navôkol prítomná neustále, sme však schopní prežiť stretnutie s ňou? Zlodejka kníh áno, nikto však nežije naveky...
Informácie o filme
Réžia: Brian Percival
Scénar: Michael Petroni
Kamera: Florian Ballhaus
Hudba: John Williams
Obsadenie: Geoffrey Rush, Emily Watson, Sophie Nélisse, Ben Schnetzer, Nico Liersch, Joachim Paul Assböck, Kirsten Block, Rafael Gareisen
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
- Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
- PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
- Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
- Keď nepriletí bocian 28. okt 2015