Návrat komika, návrat nádeje (Klauni, 2013)

Milovníkom českej komédie mená ako Jiří Lábus alebo Oldřich Kaiser netreba zvlášť predstavovať. Tieto legendy českého humoru k sebe prizvali Francúza Didiera Flamanda a prijali ponuku režiséra Viktora Tauša, aby na plátne odohrali veľkolepú, na domáce pomery nevšednú klauniádu.  

Život v Československu v období komunizmu nebol práve najľahší, to netreba pripomínať žiadnemu pamätníkovi. Náročné podmienky pre život i umeleckú tvorbu mali za následok rozdelenie slávneho tria klaunov Oscara, Maxa a Viktora (Oldřich Kaiser, Jiří Lábus, Didier Flamand). Oscar emigroval do zahraničia za lepším životom, zatiaľ čo Max s Viktorom zostali v domácom prostredí a urputne sa usilovali pokračovať v obľúbenej činnosti samostatne. Po rokoch sa však tretí člen legendárnej partie vracia do svojej domoviny s nádejou, že sa snáď na krivdy z minulosti zabudne a všetci sa spoločne stretnú na premiére Oscarovej najnovšej inscenácie. Čas predsa rany na tele i na duši hojí, no nie vždy ich dokáže vymazať úplne...

Sněženky a machři po 25 letech bol, nevynímajúc nie príliš známeho Kanárika, Taušov filmový debut. Z komédie s prvkami drámy po piatich rokoch presedlal na drámu s komediálnymi prvkami. Tie však v Klaunochčasto pôsobia skôr clivým dojmom, namiesto aby vyvolávali salvy smiechu. Aj komik má totiž právo byť smutným a nostalgickým, i keď si dennodenne nasadzuje tvár veselého zabávača. Klauni z nášho filmu už dávno prestali zabávať publikum svojimi výstupmi a snažia sa predať remeslo do mladších rúk, o to viac sú oprávnení spomínať, často so zášťou na časy minulé.

Film vznikal okrem koprodukcie so Slovenskom aj v spolupráci Fínska a Luxemburska, čo je zrejmé nielen z dabingu (ktorý je zvládnutý pomerne slušne a netrhá uši), ale aj z formálnej podoby filmu. Všetky interiéry totiž vďaka svojej nevšednosti a vizuálnej lákavosti pôsobia ako vystrihnuté z francúzskeho poetického filmu novej vlny. Tento dojem len podporuje skvelá práca s kamerou, ktorá interiérové zábery sníma z atraktívnej perspektívy a vytvára tak z celého diela podmanivý umelecký zážitok. K vrcholným príkladom šikovnosti kameramana patrí scéna, kde Jiří Lábus spoločne so svojou družkou v podaní fínskej herečky Kati Outinen (dvorná herečka pozoruhodného režiséra Akiho Kaurismäkiho) cestuje domov a kamera sníma Lábusovu tvár z perspektívy, ktorá sa mení s meniacim sa psychickým rozpoložením herca.

Medzi pozitíva Klaunovnesporne patria i samotné herecké koncerty skvelého Jiřího Lábusa a Oldřicha Kaisera. Zatiaľ čo prvého z menovaných sme okrem seriálovej tvorby mohli „vidieť“ na plátne len v podobe animovanej postavičky, ktorej prepožičal svoj hlas (Husiti, Štvorlístok v službách kráľa), Kaiser zostal v povedomí hlavne ženskému publiku z neslávne známych komédii Marie Poledňákové. Obaja však v Klaunoch ukázali, že rozhodne nepatria do starého železa a stále sú majstrami hereckého výrazu a slova.

Hlavným nedostatkom Klaunov sa stal scenár, ktorý výrazne zaostáva za ostatnými filmovými prostriedkami. Motív magisterskej práce, písaný mladým študentom o klaunskom triu a posúvajúci rozprávanie vpred, sa stáva nástrojom pre získavanie informácii o probléme medzi ústrednou trojicou. Je však zakončený značne nelogicky a nabúra tak zavedený systém rozprávania bez toho, aby bol opäť založený ďalší. Dielo preto pôsobí ako sled udalostí a mini príbehov zo života „našich“ klaunov, medzi ktorými sa často vytvára vákuum, ktoré sa veľmi pomaly rozbieha do ďalšej významnejšej akcie.

Katastrofálnu návštevnosť v domácich kinách, ktorú bohužiaľ Klauni aj napriek hviezdnemu obsadeniu a mediálnej kampani nedokázali zvrátiť, si naozaj nezaslúžili. Možno práve “artovosť” snímky odradila divákov od tohto pozoruhodného zážitku, ktorý síce neponúka smiech počas celého filmu, ale prináša divákovi skúsenosť skutočne obohacujúcu. Lábus a Kaiser rozohrávajú napriek všetkému na plátne predstavenie, ktoré stojí za to vidieť.  

Informácie o filme

Clownwise, 2013, Česká Republika, Fínsko, Slovensko, Luxemburgsko, 120 min.

Žáner: Komédia, Dráma
Réžia: Viktor Tauš
Scénar: Petr Jarchovský
Kamera: Petr Ostrouchov
Obsadenie: Oldřich Kaiser, Jiří Lábus, Didier Flamand, Julie Ferrier, Kati Outinen, Eva Jeníčková, Zuzana Kronerová, Taťjana Medvecká, Juraj Nvota, Robert Nebřenský, Jan Slovák, Ivana Uhlířová, Lubor Šplíchal

Zobraziť viac

Naše hodnotenie

Informácie o autorovi

Matúš Slamka Redaktor

Milovník rôznorodého umenia, od komixov po romány od Edgara Allana Poa, od Mozarta po Bjork, od amatérskych divadiel po predstavenia v Národnom divadle, od videoklipov po filmové básne Tarkovského. Vášnivý cinefil, študent filmovej vedy, častý návštevník filmových festivalov, nadšenec všetkého iného, zvláštneho, nového.

Ďalšie články od tohto autora

• EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
• Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
• PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
• Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
• Keď nepriletí bocian 28. okt 2015