Jedna veľká zlátanina (Diana, 2013)

Filmy o slávnych osobnostiach sú ako kvalitný alkohol. Niekedy je lepšie ich nechať odstáť. Whisky zreje v sude, stráca svoju alkoholovú ostrosť. Postupne sa v nej rozvíjajú ďalšie chute. Tak isto aj téma princeznej Diany mala ešte ostať neotvorená. Časom by prestalo byť také pálčivé „špáranie sa“ v Dianiných problémoch ohľadom kráľovskej rodiny a režisér by dostal väčšiu mieru slobody v zobrazovaní vecí tak, ako naozaj boli (alebo ako by to bolo zaujímavé pre diváka). Železo však treba kuť horúce. Whisky bola vybratá zo suda priskoro a chutí dosť príkro. Bude ju treba nariediť.

 

 

Hlavnou príčinou trpkosti je kráľovská rodina. A niet sa čomu diviť. Byť v koži princa Charlesa, film o bývalej manželke je to posledné, čo chceme vidieť. Preto sa tvorcovia filmu rozhodli netancovať po mínovom poli. Kráľovskú rodinu obišli kilometrovým oblúkom. Charlesa vo filme neuvidíme. Dianine deti, Williama a Harryho, taktiež nie. Z kráľovskej rodiny sa tak stáva neurčitý prízrak. Tušíte, že tam niekde sú, rozpráva sa o nich, ale zostávajú nehmatateľní.  

 

Príkrosť bola konečne odstránená. Alkohol sa dá bez vážnejších problémov vypiť. Len... už to akosi nie je Whiskey. Ak si odmyslíme Dianu, dostávame obyčajný milostný príbeh, ktorý sa mohol diať úplne inde, s úplne inými protagonistami.

 

Telá 16-ročných teenagerov

 

„Pri rozhovore s ňou som si uvedomil, že obraz hlúpej husy, ktorý o nej vytvorili médiá, je chybný,“ vyhlasuje scenárista filmu Stephen Jeffreys. 

 

Žiaľ, predkladá nám taký istý obraz, ktorý kritizuje. Diana, v podaní Naomi Watts, je milá, ale to je asi jediné pozitívum. Na to, čo Diana zažila, pôsobia jej názory až priveľmi naivne a detinsky. Niekedy sa správa banálne, inokedy je jej konanie nepochopiteľné. Lepšie na tom nie je ani druhý hlavný protagonista príbehu, Hasnat Khan (Naveen Andrews). Jeho postava je ako „rozmaznaná princeznička“. Celý čas myslí len na svoje vlastné problémy, ale pozrieť sa na vec z pohľadu Diany, to mu nenapadne. Stereotypné role muža a ženy sú vo filme vymenené. Zatiaľ čo sa Diana snaží riešiť situáciu, Hasnat len vyplakáva v kúte. Ďalšie postavy filmu pôsobia ako pozadie. Sem-tam niečo povedia, avšak sú ploché a bez prepracovanejšieho charakteru.

 

 

Dianin príbeh ako všeobecne známy 

 

Romantické príbehy majú poväčšine ten istý dejový príbeh. Stretnú sa chlapec s dievčaťom, chodia spolu (alebo aspoň k tomu smerujú), potom sa pohádajú, následne sa uzmieria. Žijú spolu šťastne až do smrti (alebo nie a príbeh končí tragicky). 

 

Diana s Hasnatom sa spolu stretnú, pričom divák netuší, prečo si vybrala práve jeho. Nasledovne spolu chodia, vedúc patetické dialógy. Potom sa pohádajú a uzmieria. Divák sa teší, že jeho strasti čoskoro skončia. Chvíľu sa nič nedeje, aby sa mohli znova pohádať, ale tentoraz už neuzmieriť. Posledných dvadsať minút filmu britská princezná trávi na jachte s chlapom, ktorý sa len tak zjaví bez akéhokoľvek súvisu s predchádzajúcim dejom. Diana zomiera. Len tak, mimo obraz, pričom logická väzba na udalosti filmu opäť neexistuje. Film končí malebnou scénou Hasnata, ktorý k miestu Dianinej smrti pokladá vence s básničkou. Scéna mala emocionálne „zaklincovať“ diváka. Namiesto toho pôsobí neprirodzene, nakoľko spojitosť medzi básničkou a celým dejom filmu je slabá, skoro žiadna.  

 

Čo sa týka kamery, nie je veľmi umelecky hodnotná, skôr divná. Mimoriadne obľúbené sú dlhé zábery kráčajúcej Diany – snímané odpredu a pre pestrosť niekedy aj odzadu. Proti dlhým záberom nič nemáme, pokiaľ majú opodstatnenie. Estetická a výpovedná hodnota Dianinho chrbta nám však neprišla vysoká. 

 

 

Záver

 

Diana je zlý film, ktorého scenár drží pokope snáď len sila vôle. Je to jeden z tých filmov, pri ktorom úpenlivo čakáte, kedy už skončí a divíte sa, prečo ešte stále sedíte v kinosále. Film s nezvládnutým umeleckým zámerom, ktorý často končí neplánovane komicky. Ak sa chcete o Diane dozvedieť niečo viac, siahnite po inom zdroji. Výpovedná hodnota filmu je rovnako nízka ako umelecká.