Sila interpretácie (Ako nikdy, 2013)

Vladimír (Jiří Schmitzer) zostarol, plný zlosti a pocitu krivdy leží na lôžku a očakáva blízku smrť. Zákerná rakovina napriek poctivému užívaniu liekov neustupuje. Koniec je nezvrátiteľný, otázkou je len, v ktorom momente príde. Môže sa ľudská duša prostredníctvom zmeny k lepšiemu tesne pred odchodom z pozemského sveta očistiť?

Zdeněk Tyc nám so svojim najnovším filmom prináša omnoho viac, ako len prázdny pohľad na zomieranie. Počas filmu, ale aj po ňom, sa vnímavému divákovi v hlave rozostrie pestrá škála otázok, odpovede však musí nájsť v sebe. Vidiecky dom hostí obyvateľov, ktorí majú svojimi mentálnymi bariérami, odťažitosťou, ale aj nehynúcou vytrvalosťou a obetavosťou bližšie k skutočnému človeku z mäsa a kostí ako mnoho iných filmových postáv. Súčasný život, ktorý prezentuje oddaná Karla (Petra Spalková), narušuje ozvena starých časov v podobe starostlivej Jaruny, bývalej milenky, ktorá sa na úkor vlastnej rodiny stará o Vladimírove pohodlie. Vzťah medzi ženami iskrí, každá z nich si chce ulúpiť väčšie miesto v mužovom srdci, ako jej skutočne patrí.

Vladimír je bývalý pedagóg a umelec pre vlastné potešenie. So zhoršujúcim sa zdravotným stavom však nie je schopný ďalej maľovať. Vyjadrenie sa pomocou štetca celý život kládol na prvé miesto, pričom medziľudské vzťahy a rodina šli bokom. Vladimír kedysi so svojou prvou manželkou splodil dieťa, syna (Marek Němec), ktorý však nechce mať s otcom nič spoločné. Keď je však nutný jeho podpis, ktorý by obe ženy oprávňoval odviesť si Vladimíra z nemocnice, ich cesty sa opäť raz pretnú a začne sa rozohrávať vypätý štvoruholník emócii, z ktorých sála chlad a autenticita ľudskej povahy.

Počas sledovania filmu pred nás režisér predkladá zábery, ktoré sú čisto metaforické a na prvý pohľad nedôležité. Tie však nemajú za úlohu len umelo natiahnuť dej a unudiť diváka. Nesú v sebe posolstvá a reflexiu situácii, ktoré pozorujeme na plátne zvyšok času. Je pritom len na samotnom divákovi, ako zábery dešifruje, akú interpretáciu pre daný obraz zvolí. Ako príklad použijem scény s budíkom, keď v prvej fáze vyhodenie tikajúceho narušiteľa spánku môže predstavovať samotné odmietanie toku času, ktorý sa nevyspytateľne spája s Vladimírovou smrťou. O niečo neskôr prichádza Jarunina vnučka, aby do domu priniesla kus nevinnosti a čistoty, ktorá každému z prítomných tak urgentne chýba. Na malý moment, akoby namiesto zúrivého boja, čas jednoducho vymazala z mysle človeka. Pre Tycové zobrazenie tejto myšlienky mohlo slúžiť práve odhodenie budíka vnučkou do jamky mimo dosah ostatných. Opísané scény pritom nie sú vo filme ojedinelé. Je len na nás, či sa pokúsime dešifrovať hádanku v nich ukrytú, alebo budeme dej pozorovať bezmyšlienkovito. V druhom prípade však môžeme onedlho pocítiť otrávenosť z rozvláčnosti rozprávania.

Pri uvažovaní nad zobrazovanými vzťahmi medzi dvoma ženami, ženami a Vladimírom, či otcom a synom spozorujeme množstvo podobností so vzťahmi, ktoré sú nám blízke zo skutočného života. Prostredie ateliéru v spojení s dokresľujúcou, excentrickou hudbou vytvára „artový“ dojem, ktorý však pôsobí domácky a uveriteľne. V prostredí domu je neustále prítomná smrť, povinnosť stáť pri umierajúcom až do poslednej chvíle, bezmocnosť, no i veľká dávka hnevu, často na celý svet. Nedostatok pozitívnych emócii či okamihov pôsobí až skľučujúcim dojmom, spoločne so smrťou Vladimíra prichádza úľava jednak pre postavy, jednak pre diváka. Komorná snímka plná metaforických obrazov pre aktívneho diváka ponúka množstvo podnetov k zamysleniu sa a rezonuje v hlave i po odchode z kina.  

Informácie o autorovi

Matúš Slamka Redaktor

Milovník rôznorodého umenia, od komixov po romány od Edgara Allana Poa, od Mozarta po Bjork, od amatérskych divadiel po predstavenia v Národnom divadle, od videoklipov po filmové básne Tarkovského. Vášnivý cinefil, študent filmovej vedy, častý návštevník filmových festivalov, nadšenec všetkého iného, zvláštneho, nového.

Ďalšie články od tohto autora

• EMMAncipovaná krása (Kráska a zviera, 2017) 18. mar 2017
• Deväť dní vo filmovom raji 27. aug 2016
• PROFIL: Roy Andersson 18. dec 2015
• Profil: Paolo Sorrentino 08. dec 2015
• Keď nepriletí bocian 28. okt 2015