Počuli ste o obľúbenom príbehu o malej Dorotke a jej kúzelnej ceste do krajiny Oz? Či už áno alebo nie, teraz máte jedinečnú možnosť vymeniť ručne maľované kulisy a „na kolene“ vyrobené kostýmy za pestrofarebnú exkurziu do tajov digitálnej zeme plnej čarov a... trikov. HLAVNE trikov.
Písal sa rok 1939 keď prišiel režisér Victor Fleming so svojou takmer dvojhodinovou verziou čarovného príbehu o odvahe, priateľstve, ale aj láske k domu Čarodejník zo zeme Oz. Keďže ide o jednu z najznámejších amerických rozprávok, niet sa čo čudovať, že sa dočkala niekoľkých svojich remake verzií, v deväťdesiatych rokoch dokonca aj vo forme televízneho seriálu. Od tej doby po čarovnej zemi Oz, ako sa ľudovo hovorí, ani (Dorotkin) pes neštekol. Potom však prišiel Sam Raimi a rozhodol sa zistiť, ako to s tým vládcom kúzelnej krajiny vlastne je. V závere verzie z roku 1939 sa dozvedáme, že kúzelník je len obyčajný podvodník. Ako je teda možné, že zemi vládne? A ako sa v nej vlastne ocitol? Pán Raimi sa rozhodol toto tajomstvo rozlúsknuť a umožnil nám vrátiť sa do obdobia, keď krajina túžobne čakala na svojho záchrancu a verila, že koniec nadvlády zlej kráľovnej je len otázka času.
Už úvodné animované titulky nás pripravujú na dobrodružstvo plné fantázie. Podfarbené Elfmanovou hudbou v nás vyvolávajú očakávanie takmer Burtonovského rozmeru. O tom, či sa v ďalších minútach skutočne stretávame s výbuchom originality, sa však dá polemizovať. Poďme ale pekne po poriadku.
Úvod v čiernobielom netradičnom formáte nás na prvých 20 minút zavedie do centra cirkusovej púte, pravdepodobne kdesi v Kansase. Práve tu sa zoznamujeme s hlavným hrdinom snímky, nie veľmi úspešným, sebeckým sukničkárom a v prvom rade kúzelníkom Oscarom Diggsom (James Franco), prezývaným rovnako Oz. Hneď na začiatku je divákovi jasné, čo bude nasledovať: voči okoliu ľahostajný hrdina musí absolvovať cestu, na ktorej prekoná pár nástrah, aby sa mohol zmeniť k lepšiemu. Bežný vzorec si vyžaduje štipku originality, ktorá film odlíši od ostatných, podobne vybudovaných snímok. Štúdio Disney stavilo, ako už neraz predtým, na vizuálne očarenie diváka. Práve kúzelné prostredie krajiny Oz však na mňa často bohužiaľ pôsobilo až príliš umelo a presýtene. Čo sa týka pestrofarebnosti, animátori sa mohli tiež o niečo viac držať na uzde, i keď v konfrontácii s Čarodejníkom zo zeme Oz tvorí líniu, ktorá oba filmy spája.
S filmom z roku 1939 má moderný Oz spoločné viac, ako sa možno na prvý pohľad zdá. Okrem zjavnej podobnosti zámku v smaragdovom meste, žltej cesty, podoby zlej čarodejnice a iných maličkostí (napríklad čarovná guľa, či Ozov trik so závesom), sú oba filmy vystavané na paralelách a variáciách reálneho sveta s tým čarovným. V čiernobielom úvode Ozove vystúpenie navštívi dievča na invalidnom vozíku, prosiace kúzelníka o vyliečenie. Ten však samozrejme žiadny trik na rozhýbanie jej ochrnutých nôh nepozná, za čo je publikom vypískaný a šou sa končí. V čarovnom svete sa Oz stretáva s porcelánovou dievčinkou, ktorej nohy rozbili poslovia zlej kráľovnej. Keďže sa nachádzame vo svete kúziel, je väčšia pravdepodobnosť, že sa riešenie problému nájde. Ozov asistent z reálneho sveta je zas nahradený lietajúcim opičiakom, ktorému v kúzelnej zemi náš hrdina zachráni život. Už v úvode kúzelník nazve svojho asistenta „cvičenou opicou“. Spojitosť oboch postáv je vďaka tejto poznámke o to zjavnejšia. Uvedené príklady nie sú jediné, ktoré nám príbeh ponúka. Ich nachádzanie počas filmu môže zážitok z celkového diela umocniť.
Scény, ktoré majú pôsobiť akčne a zdvihnúť divákovi adrenalín nefungujú tak, ako by mali. Dianie na obrazovke nás preto nechá mnohokrát chladnými a pozornosť venujeme nepodstatným detailom. A práve v detailoch spočíva najväčšia slabina Mocného vládcu OZ. Keď sa kôš z teplovzdušného balóna potopí vo vode, ktorá kúzelníkovi siaha sotva po kolená, hrad vzdialený niekoľko kilometrov sa v nasledujúcom zábere priblíži na sotva 15 krokov, pričom sa z lesa stane pláň a z pláne les, asi nie je všetko s kostolným poriadkom. Hoci spomínané chyby nie sú na prvý pohľad bijúce do očí, po pozornejšom preskúmaní výrazne znižujú zážitok z filmu. Pokiaľ by však tvorcovia dokázali udržať divákovu pozornosť nasmerovanú na akciu, je viac než pravdepodobné, že by si podobných nedostatkov drvivá väčšina divákov ani len nevšimla.
Nebolo by však správne len kritizovať. Aj keď príbeh neprináša nič svetoborné a podobných scenárov už bolo napísaných stovky, hrdinovia nezostávajú len plochými rozprávkovými postavami. Ústredné figúry, čiže Oz a tri čarodejnice: Theodora (Mila Kunis), Evanora (Rachel Weisz) a Glinda (Michelle Williams) netvoria len jasne určené protipóly dobro verzus zlo. Ich charaktery skrývajú rôznorodé vlastnosti a postavy sa v priebehu filmu vyvíjajú. Ich konanie je motivované emóciami a úspešne sa vyhýbajú rozumnosti: „zničím vám mesto pretože som proste zlá“. Čo sa týka celkového posolstva filmu, dá sa vziať dvojakým spôsobom. Šikovným patrí svet a vynaliezavosťou môžeme úspešne bojovať s náročnými prekážkami. Rodičov však asi nepoteší to, keď si ich ratolesť z filmu odnesie druhú alternatívu poučenia, že „aj vďaka klamstvu sa dá zvíťaziť“. Čo je bohužiaľ pravda, ale asi sotva bude tvoriť motto výchovy vášho dieťaťa.
V konečnom dôsledku ide o nenáročnú, farebnú a miestami (veľmi striedmo) vtipnú zábavu pre celú rodinu, síce neočarí svojou originalitou ale na druhej strane ani neunudí k smrti. Film by som prirovnal k Snehulienke (2012) s Juliou Roberts bez oduševneného tanečného čísla na konci filmu a možno so zaujímavejšou vizuálnou podobou, hlavne pokiaľ si zabezpečíte 3D verziu filmu. Ak teda chcete zahnať nudu a nevadí vám (veľmi) mierny nadpriemer, hor sa do krajiny Oz!
Informácie o filme
Réžia: Sam Raimi
Scenár: Mitchell Kapner, David Lindsay-Abaire
Kamera: Peter Deming
Hudba: Danny Elfman
Obsadenie: James Franco, Mila Kunis, Rachel Weisz, Michelle Williams, Abigail Spencer
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!