25. máj2013

Tak kto je tu psychopat? (Sedem psychopatov, 2012)

25. 05. 2013Jozef AndraščíkKino Komentáre

Minuloročná jeseň sa v kinách neniesla len v znamení novej Bondovky. Uznávaný britský režisér Martin McDonagh totiž práve v tomto období uviedol na strieborné plátna už svoj druhý celovečerný film. Sedem psychopatov je po V Bruggách (2008) ďalšou vydarenou multižánrovou čiernou komédiou, ktorá vás nenechá chladnými.

Martin McDonagh má jednoducho štýlové filmy. Paradoxom je, že si tento štýl vydobýjajú stavaním na osvedčených základoch podobných filmov. Presne toto sa deje aj v Siedmych psychopatoch. Hlavný hrdina tohto pozoruhodného príbehu, Ír Marty (Colin Farrell), píše scenár k filmu s rovnomenným názvom. Pri písaní to už niekedy tak býva, že Martyho postihne spisovateľská kríza. Nevie si ujasniť, akí psychopati v jeho filme budú figurovať a čo bude cieľom filmu. Našťastie, inšpirácia príde sama od seba v jeho priateľovi Billym (Sam Rockwell) a jeho partnerovi Hansovi (Christopher Walken), ktorí si zarábajú kradnutím a následným vrátením psov za peňažné odmeny. Biznis sa im ale pošramotí vo chvíli, keď unesú psa gangsterovi Charliemu (Woody Harrelson). Ten rozpúta pátranie aby svojho roztomilého psíčka získal späť.

Bizarná prepojenosť udalostí púta diváka až do konca. Režisér McDonagh svojím britským režijným umom (a netradičným humorom) obohacuje príbehové zasadenie do L.A. do nevídaných rozmerov. Siedmi psychopati svojím žánrovým rozmerom a vypointovaným scenárom pripomínajú americký Pulp Fiction (1994). Nejde pritom o žiadnu nefalšovanú gangsterku. Gangster tu je len jeden a aj ten pôsobí ako jeho slabý odvar. V kombinácii s výslovne nevypočítateľnými postavami je však protivníkom, ktorý na divákovej tvári vyčaruje snáď všetky druhy grimás. Postavy však sú, ako inak, predovšetkým dielom scenáristu, v tomto prípade opäť McDonagha, ktorý si scenáre k svojim filmom píše sám. A podobne ako v predchádzajúcich snímkach, aj Psychopati sú pozitívne poznačení dlhou prácou a poctivou prípravou množstva riadkov, z ktorých skutočne požehnaný počet je hodný hláškovania. Dôležitým detailom komediálnosti filmu je tiež parodovanie tradičných klišé z rôznych žánrov, ako napr. westernu a akcie (finálna prestrelka) či únosových filmov (unesený je pes).

Navzdory kvalitnej réžii a nulovej nude sa však Psychopati potĺkajú s jedným ťažším problémom. Vyváženosťou a to viacrozmernou. Vo filme je viacero scén (cintorín, pustenie nahrávky, klimax udalostí filmu), ktoré evokujú pocit, že sú tou hľadanou soľou k vrcholovému bodu filmu. Nuž, vrchol môže byť len jeden a ten skutočný potom nezanecháva tak silný pocit, na aký mal nábeh. Zámer tvorcu je síce rozpoznateľný aj pri ostatných scénach, ale to nič nemení na tom, že ich vybudovanie sa v zvolenom štýle rozprávania (t.j. chronologickom) jednoducho nehodí a ruší impulzy z predošlých obrazov. Nevyváženosť sa tiež odráža v samotnej, na prvý pohľad zložitej, štruktúre filmu. Marty totiž píše scenár k filmu, ktorý vlastne nikdy neuvidíme, a ktorý výsledne nie je tak dôležitý ako ho v snímke režisér prezentuje. Bezpochyby je písanie scenára dôležitý element príbehu, ale nie taký dôležitý ako osobné konflikty postáv, ktorým nevyváženosť emócií rozhodne nepristane. Film pripomína jazdu v luxusnom aute po hrboľatej ceste...

Posledný odsek recenzie bol viac menej negatívny, no so zvyškom filmu je to rozhodne opačne. Môžem len pochvalne zdvihnúť palec nad tým, že z rozpočtu 15 miliónov USD dokázal Martin McDonagh vytrieskať produkčne veľmi kvalitný film. Nielen, že zaujme oko vďaka výborne spracovaným scénam, ale použitím výborného nasvietenia je zároveň farebne hravým, pútavým filmom. Napriek kríženiu žánrov od komédie až po krvák, je tu vybalansovaný kamerový strih a opäť, vzhľadom k rozpočtu, prekrásne efekty. Pochvala patrí aj hudbe. Na prvý pohľad skladateľ Carter Burwell toho veľa nespravil, no základná hudobná téma s komediálnym podtónom je s filmom pevne zviazaná a to s jeho zábavnými i vážnejšími pasážami.

Hercov som si naschvál nechal na záver. Herecké výkony sú totiž nosnou časťou konečného dojmu akéhokoľvek filmu. Aktérska posádka Siedmych psychopatov tento dojem zlepšila najzásadnejšie. Colin Farrell, osamelý človek medzi psychopatmi, je vo svojej hlavnej roli jednoducho skvelý a dokazuje, že vie hrať aj rozvetvenejšie charaktery. Osobitnou kategóriou sú hereckí majstri Walken a Rockwell. Woody Harrelson, čoby gangster, je len čerešničkou na torte v celom tom profesionálne hrajúcom tíme. Ako to už býva, ak sú jednotlivé postavy napísané skutočne skvelo, aj ich hranie sa stáva ťažšie a v konečnom dôsledku si ho pozorovateľ väčšmi vychutná.

Záverečné hodnotenie

Sedem psychopatov je film, ktorý si ťažko nejde neužiť. Martin McDonagh len potvrdzuje, že po svojom výbornom debute nezaspal na vavrínoch. No zato trochu zaspal pri varení. Finálny film je napriek výborným produkčným kvalitám, fantastickým hereckým výkonom a zdatne zvládnutom mixovaní viacerých žánrov, značne nevyvážený. Fajn námet sa rozvíja, no miestami nesprávnym spôsobom. Nič to však nemení na tom, že Sedem psychopatov je výbornou čiernou komédiou, ktorú môžem len a len odporučiť.

Plusy:

+ skvelé herecké výkony

+ výborné tempo

+ križovanie žánrov, paródia tradičných klišé

+ technická stránka

Mínusy:

- nevyváženosť, z filmu sa dalo vytrieskať viac

Hodnotenie: 80%

Seven Psychopaths, Veľká Británia, 109 min

Žáner: Komédia / Krimi / Dráma

Réžia: Martin McDonagh

Hudba: Carter Burwell

Obsadenie: Colin Farrell, Sam Rockwell, Christopher Walken, Woody Harrelson, Olga Kurylenko, Tom Waits, Abbie Cornish, Gabourey Sidibe, Kevin Corrigan, Željko Ivanek, Helena Mattsson, Brendan Sexton, Tai Chan Ngo, Jamie Noel, Michael Pitt, Michael Stuhlbarg, Harry Dean Stanton

Na recenziu Blu-Ray verzie poskytol: Magic Box

Zapojte sa do diskusie

Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!