Niekedy to vyzerá akoby koncept klasických sci-fi o objavovaní vesmíru už vymizol. V kinách bežia post apokalyptické sci-fi trháky alebo akčné výpravy naprieč galaxiou, taktiež s nálepkou sci-fi. Ale klasiku môžme vidieť len sporadicky. Europa Report je práve ňou. Prišla prakticky odnikiaľ, no rozvíjaním konceptu vytvorila široký presah cez svoj vlastný scenár.
V prvom rade je potrebné vedieť, že Europa Report je film točený štýlom „found footage“. Teda, divák vidí len záznamy kamier, ktoré rozprávajú príbeh, kamera tu teda slúži len ako nestranný dôkazný materiál o nejakej udalosti. V Europa Report je touto udalosťou osud vesmírnej lode Europa One. Táto loď sa vydala k jednému z Jupiterových mesiacov, Európe, s cieľom odhaliť či skutočne ukrýva pod svojím ľadovým príkrovom život, ako sa špekuluje v odborných kruhoch.
Samotný príbeh je podávaný retrospektívne. Sledujeme Dr. Samanthu Ungerovú (Embeth Davidtz) rozprávajúc o tom, čo sa stalo. Sú to len úryvky, pasáže naťahujúce laná pre dramatizáciu, ktoré však využijú až servisné kamery Europa One. Po tom, čo sa im na ich ceste pokazí komunikačné zariadenie, nasleduje vlna depresie, ktorú zažehná až príchod do cieľa. Čo však Europa One odhalila? Desivé tajomstvo rozkrývajú práve archívne zábery.
Pre rôzne filmy pracujúce s formou nájdených, je kameňom úrazu práve forma. Je buď príliš okatá na to, aby ste skutočne zažili emócie alebo čokoľvek, čo sa vám snaží povedať, alebo na jej úkor trpia postavy neschopné sa cieľavedome rozvinúť. V tých najhorších prípadoch je táto technika použitá kvôli nízkemu rozpočtu. Raz za čas sa však objaví film, ktorý ju zužitkuje dokonale, ako napr. Abramsovo Monštrum (2008) alebo vlaňajšia Patrola (2012). Tohto roku je to práve Europa Report. Dôvodov je hneď niekoľko. Na rozdiel od prvoplánových hororov (najčastejší žáner „found footage“ filmov) používa Europa Report kamerový záznam k systematickému sci-fi zážitku, odmieta prezentovať lacné strašidelné rýchle zábery a najmä takmer všetky kamery sú statické, neuhýbajú, sú naplnením esencie „found footage“ svojou nezávislosťou. Inými slovami, máte pocit, že skutočne sledujete záznam z misie na Európu, máte skutočne pocit, že vidíte diskutovať astronautov o serióznych vedeckých problémoch a predovšetkým, máte pocit, že nech sa stane čokoľvek, je to uveriteľné. Nezostanete pritom vždy dnu, exteriérové kamery lode ako aj tie z vnútra skafandrov vás zavedú aj inde, na povrch Europy či do prázdnoty vesmíru s vybalansovaným strihom v perfektných kompozíciách.
Za skvelý sci-fi zážitok však patrí pochvala aj scenáristovi Philipovi Gelattovi. Dialógy v Europa Report sú presne tým, čo hľadá fanúšik hardcore sci-fi. Žiadne dohady, žiadna práca s neznámymi pojmami, len čistá veda medzi vedcami. A nech už rozoberajú radiáciu, poškodenia alebo iné problémy, je to zábavné sledovať, počúvať a dychtiť po riešení. Milovníci vedy a serióznenejšieho sci-fi á la Sunshine (2007) si to zamilujú. Na druhej strane, samotné postavy nie sú nejako veľmi prepracované. Žiadnu z nich nečaká zmena charakteru, jedine nárast adrenalínu či depresia. Sú odkázaní sami na seba v hlbokom vesmíre a sú na to pripravení. Nie je tam priestor pre žabomyšie vojny alebo rozoberanie hlúpostí. Hádky sa vedú v mene vedy a tak je to dobre. Postavy si zamilujete práve na ich jednotlivých postojoch k vede vo svojom odbore.
Ekvádorský režisér Sebastián Cordero skrátka vedel, čo robí. Aj jemu sa ale priplietla chybička dve. Retrospektívny náhľad je v Europa Report dôležitý ale neobjasňuje potrebu skákať v deji hore dole. Niekedy nám dáva režisér odpovede a otázky prezentuje až neskôr, nie je to však vždy na osoh. Divák môže byť akurát tak zmätený v inak priamočiarom príbehu. Jednoduchosť takisto nie je na škodu, stavia na postupnej dramatizácii smerujúcej k jedinému možnému cieľu – vedieť (vidieť!) konečne, čo sa stalo, že to privádza Dr. Ungerovú k plaču. Niektorí namietajú, že sa jedná o hororový samoúčelný záver. Nie je samoúčelný, zostáva verný stále čistej sci-fi práci, ktorá vie, čo robí. Záver je konzistentný a umne vystavaný na spomínaných lanách dramatizácie. Jeho chyba spočíva v pointe samej o sebe, ktorá je už v sci-fi filmoch dosť obohratou platňou. Spracovanie je super, ale nedochádza k ničomu, čo by emocionálne obohatilo danú tematiku aj existenčnejším rozmerom ako len žánrovou čerešničkou v podobe odhalenia nejakej prekvapivej záhady.
Vizuálna zložka Europa Report je tiež vynikajúca. S efektami na prvotriednej úrovni, a to sa jedná o nízkorozpočtový film. Interiéry vesmírnej lode pripomínajú skutočne blízku budúcnosť, celkovo je to jeden z najrealistickejších výskumných sci-fi snímkov od Moon (2009). Dopĺňa ju navyše dramatický hudobný sprievod od Beara McCrearyho zvyšujúci napätie všade kde ho film potrebuje. Plusom je aj herecký, prakticky málo známy, ansámbel, ktorý však doručuje akademicky presné výkony, predovšetkým Anamaria Marinca v roli odhodlanej vedkyne Rosy Dasqueovej a Michael Nyqvist skvelo stotožnený s ruským, psychicky labilnejším vedcom.
Záverečné hodnotenie
Momentálne zrejme veľa z vás naplno využíva prázdninový čas, poniektorí aj návštevou aquaparkov s toboganmi – vidinou adrenalínu. Ten síce medzi vlnami dostanete, no keď sa ocitnete nazad doma, určite dajte šancu aj schopnosti filmov pripraviť adrenalínovú jazdu. Europa Report je výbornou voľbou. S metrážou 90-tich minút vám nielenže rýchlo ubehne, ale vás poteší aj vedecky presným a atmosféricky pohlcujúcim sci-fi zážitkom, ktorému do dokonalosti chýba skutočne málo. Každopádne, chyby nie sú ani zďaleka také závažné aby vám pokazili zážitok z poctivo filmárskej práce. Americký debut ekvádorského režiséra Sebastiána Cordera je skrátka tým najlepším vstupom na scénu aký by si mohol priať.
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!