Suri nám ponúka pohľad na nepoškvrnenú prírodu Africkej krajiny a etiópsky kmeň Surmov, ktorý sa dodnes vytrvalo bráni snahám miestnej vlády o ich násilné vysťahovanie z dôvodu ropných nálezísk na ich území.
Skupina pozostávajúca z piatich Slovákov sa vyberá na cíp východnej Afriky, za cieľom stretnúť sa s bájnym kmeňom Surmov, ktorí už stáročia žijú rovnako, neovplyvnení modernou civilizáciou. Naši hrdinovia sa v nafukovacom rafte smelo vrhajú do dravého prúdu rieky Godžeb, ktorá je z väčšej časti dosiaľ nesplavená. Tí, ktorí dúfajú v dokument s panoramatickými či macro zábermi, slow motionami, filtrami či inými oku lahodiacimi zobrazeniami africkej prírody budú sklamaní. Barabáš úmyselne nič neskrášľuje, a realitu - či už život Surmov alebo prírodu - zachytáva tak, ako ju videl na vlastné oči. Ide o skutočne autentický náhľad do úplne odlišnej kultúry a prostredia, ktoré je pre väčšinu Slovákov úplne neznáme. Film je točený ručnou kamerou a niekoľkými malými GoPro kamerami, ktoré sú umiestnené napríklad na člne či na hlavách dobrodruhov.
Avšak práve vďaka tomuto sú pocity posádky v zachytených situáciách omnoho autentickejšie a môžete očakávať zážitok z prvej osoby. Film je diváka naozaj schopný vtiahnuť do deja - akoby na vlastnej koži prežíva nebezpečenstvo či úžas, ktoré zažívajú hrdinovia. Je vidno, že sa za kamerou nenachádza žiaden mnohočlenný štáb. Je to len pár chlapov s kamerami, čo sa vybrali do prírody a natočili exotické a napínavé „domáce video“.
Milovníci zvierat a panenskej prírody si samozrejme prídu na svoje - antilopy či opice po brehoch rieky zvedavo a bez strachu skúmajú snáď prvých ľudí čo kedy videli. Človek pohodlne usadený v kine, či na gauči, je svedkom situácií, ktoré teda hrdinom vôbec nezávidí - napríklad keď ich neprestajne hodiny štípu muchy tse-tse alebo čelia nebezpečným skalám na dne rieky. Divák je svedkom toho, ako náročné je uloviť rybu, aké je to jesť niekoľko dní len varenú šošovicu, či aký je to adrenalín pokúsiť sa zaspať na brehu rieky, o ktorý sa delia so skupinkou agresívnych hrochov. Nebude núdza ani o napätie, ktoré prinesú najmä spomenuté scény s hrochmi, kedy sa budete modliť, aby naši hrdinovia neskončili v rieke medzi desiatkami mohutných papúľ.
Na mieste, kde sa rieka Godžeb vlieva do rieky Omo, sa traja členovia expedície oddeľujú a do teritória Surmov vchádza už len dvojica Paľo Barabáš a Ivan Bulík. Do diania prichádzajú o päť minút dvanásť, keďže kmeň navštevujú tesne pred ich vysťahovaním a zničením ich jedinečnej kultúry a spôsobu života. Ten Barabáš prezentuje ako život úzko spätý s prírodou, držiaci sa istých tradícií a najmä absolútne harmonický. S týmto tvrdením však nesúhlasí obraz domorodcov so samopalmi v rukách, ktorý nám autor servíruje. Bohužiaľ sa v tomto komentár často rozchádza s obrazom - zatiaľ čo počúvame o tom, akí sú nepoškvrnení moderným svetom, na záberoch vidíme ako sa toto tvrdenie čoraz viac vzďaľuje realite - ako sú nútení brániť sa modernému svetu a už im na to nestačia len ich vlastné prostriedky. Sprostredkovať ucelenejší pohľad na ich spôsob života režisérovi neumožňuje hlavne krátke časové obdobie strávené v ich svete.
Barabáš taktiež v priebehu celého filmu vyjadruje svoju kritiku našej západnej kultúry, či civilizácie všeobecne. Svoje myšlienky nám predstaví prostredníctvom sympatického a známeho hlasu Roba Rotha, ktorý nás svojím komentárom sprevádza celým filmom. Okrem toho je pomedzi zábery prírodného a nesebeckého života Surmov sem tam vsunutý záber zo západného, konzumného sveta ako poukázanie na silný kontrast našich kultúr. Režisér nás núti zamyslieť sa nad sebou a vstúpiť si do svedomia - nastavuje nám kruté, avšak potrebné zrkadlo.
Najkrajšie zábery sú samozrejme tie, kde naozaj máme možnosť vidieť jedinečné zvyky a tradície kmeňu Surmov. Je to neprikrášlený pohľad do úplne iného sveta, kde sú napríklad aj ideály krásy na míle vzdialené tým našim "západným". Žena je tam najkrajšia keď má v dolnej pere vložený keramický tanierik s diametrom minimálne desať centimetrov, do vlasov si holia krásne geometrické tvary a veľmi populárny "trend" je tam aj skarifikácia, ktorej sme hneď aj svedkami, keď nám Barabáš ukazuje ako žene žiletkami vyrezávajú vzory na prsia. Pre mňa bolo najviac obdivuhodné, keď sa daná dievčina už dve minúty po krvavom zákroku zvŕtala v tanci s kamarátkami, akoby sa nič nedialo.
Čo mňa na Suri zaujalo najviac, bola sociálna kritika a vážna téma, ktorú Barabáš načal. Núti diváka k zamysleniu sa nad kapitalistickým svetom v ktorom žijeme, núti nás vidieť dôsledky, ktoré náš konzumný spôsob života spôsobuje iným kultúram. Núti nás nezatvárať oči pred touto problematikou, ktorá i keď sa nám môže zdať vzdialená, sa nás v konečnom dôsledku týka ako spoluobyvateľov tejto planéty. Celým filmom sa nesie heslo – „Nemeň iné kultúry len preto, že sú iné, ale spoznávaj a rešpektuj ich“. Jasným hlavným posolstvom je tiež "ži a nechaj žiť" s čím absolútne súhlasím a s režisérom zdieľam tento názor - len preto, že sa nám môže ich spôsob života zdať menej moderný, neznamená, že je v niečom horší.
Film vrelo odporúčam najmä milovníkom odlišných a exotických kultúr - avšak treba byť pripravený na tvrdú dávku pravdy. Suri je drsne krásny avšak aj smutný dokument a človeku z neho víria v hlave myšlienky ešte dlho po zhliadnutí.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Suri Suri
- Slovensko, 2015, 65 min.
- Žáner: Dokumentárny
- Réžia: Pavol Barabáš
- Scénar: Pavol Barabáš
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Externý prispievateľ
Ďalšie články od tohto autora
- Environmentálne posolstvo Leonarda DiCapria 28. nov 2016
- Fenomén WARCRAFT na filmovom plátne 16. máj 2016
- Olympia (1938) 03. máj 2016
- Šiesta nominácia DiCapria pretavená v Oscara 04. mar 2016
- MEZI SPORTOVCI, KTEŘÍ PROPŮJČILI SVŮJ TALENT FILMU - BOD ZLOMU 11. dec 2015