Židovská speváčka Nelly (Nina Hoss) sa krátko po konci vojny v roku 1945 vracia z koncentračného tábora v Osvienčime do Berlína. Sprevádza ju jej priateľka Lene Winter (Nina Kunzendorf). Nella si však prináša aj nepríjemnú spomienku v podobe zjazvenej tváre. Podrobí sa operácii a veľmi skoro sa vydá nájsť svojho manžela Johnnyho, ktorý ju po dlhú dobu skrýval pred nacistami. Johnny (Ronald Zehrfeld) je však presvedčený o Nellyinej smrti a odmieta uveriť tomu, že stojí pred ním. Vidí len ženu neskutočne podobnú svojej manželke a tejto podoby sa rozhodne využiť k získaniu dedičstva. Nelly tak musí hrať samú seba, aby dopomohla bývalému manželovi k peniazom svojej rodiny, ktorá neprežila holokaust.
V poradí siedma celovečerná snímka významného predstaviteľa súčasného nemeckého filmu Christiana Petzolda je zároveň prvou, ktorú budú môcť slovenskí diváci vidieť v kinách. V zahraničí je pritom na festivaloch zabehnutou značkou. Jeho Barbara (2012) zvíťazila na nemeckých národných cenách a vyniesla mu i strieborného medveďa za najlepšiu réžiu na Berlinale. Fénix, nakrútený s totožnou hereckou dvojicou Nina Hoss a Ronald Zehrfeld mal svetovú premiéru na festivale v Toronte a v San Sebastiane získal medzinárodnú cenu kritikov FIPRESCI.
Film je adaptáciou románu „Le Retour des cendres“ (doslovne „Návrat z popola“) francúzskeho spisovateľa Huberta Monteilheta z roku 1961. Nie je však prvým úspešným pokusom o jeho adaptovanie; tým je britská snímka Return from the Ashes z roku 1965 slávneho režiséra J. Lee Thompsona (Mys hrôzy, Delá z Navarone). Dovolím si preto obe rozdielne adaptácie porovnať. Centrálnym dejiskom staršej snímky je (tak ako v románe) Paríž a príbeh sa nesie väčšmi v duchu gradujúcej melodrámy a thrilleru. Vzniká tu konflikt dvoch ženských postáv - židovskej lekárky Michele Wolf, ktorá prežila koncentračný tábor a novej milenky manžela, poľského šachistu Stanislausa Pilgrina, ktorou je jej adoptívna dcéra Fabienne Wolf. Miesto odhalenia pravej identity Michele sú dôležité udalosti, ktoré po ňom nasledujú. Thompson sa sústredí na budovanie až hitchcockovského napätia. Rozprávanie neponecháva pocity, motivácie a udalosti nejasné alebo nedopovedané, ale objasňuje ich prostredníctvom flashbackov, retrospektív a vnútorných monológov.
Christian Petzold naproti tomu riedi thrillerovú substanciu až do psychologickej melodrámy. Miesto explicitnosti sa pohráva s náznakmi a dej ponecháva v opare hmlistých spomienok. Do popredia necháva vystúpiť otázku identity a pamäte, a tá skutočná dráma sa odohráva vo vnútri postáv, v nám neprístupných myšlienkach a zákutiach duše. Veľmi tomu napomáha Petzoldov elegantný filmový jazyk a návrat k jeho „tradičným“ prostriedkom - veľký dôraz na herectvo hornej polovice tela a reč tváre, pomalá dramatická výstavba s dôsledne ukotvenými zvratmi, čisté snímanie scény, výtvarnosť a výprava, obozretná práca so zvukom a starostlivo zvolená hudba. Všetky zložky sú v citlivej rovnováhe a prebytočné motívy (línia Nellyinej kamarátky a zamestnankyne židovskej agentúry Lene) sú vo chvíli, keď už preň nemajú ďalší význam, uspokojivo uzatvárané a odstraňované z rozprávania.
Vycibrený štýl s patinou klasického historického rozprávania pôsobí v dnešnej dobe až neobvykle, nie však zastaralo. Petzold si cieľavedome vypožičiava vhodné propriety i ďalších žánrov. Ovplyvnenie noirom sa odráža v Nellyinej snahe o znovunájdenie vlastnej identity a miesta v povojnovej spoločnosti. Pri pátraní po manželovi Nelly navštevuje známe miesta zo svojej minulosti prepožičiavajúce príbehu nasvietením, charakteristickým hudobným podfarbením a kontrastnou farebnosťou priestoru a kostýmov (jeden z možných odkazov na Vertigo a ďalšie známe filmy) svojho genia loci, ale i dejové ukotvenie. Takýmto prostredím je klub Fénix, ktorý nielenže dáva názov celému filmu, ale výstižne pomenováva i hrdinkin prerod. Pridáva však ešte jednu podstatnú vec - rámec kabaretnej piesne. Tlmená dráma o bývalej speváčke, ktorá hľadá cestu k manželovi - klaviristovi i sebe samej na pár miestach zľahka zaváňa konštruktom, nepresahujúcim únosné medze a predsa budiacim nepatrný dojem rozprávky, aké počuť v piesňach berlínskych nočných klubov a kabaretov. Dokonca ho pred divákom odhaľuje i samotná Nelly, keď Johnnyho plán zinscenovaného návratu vlakom, ktorý chcú zohrať pred známymi, označí za krajne neuveriteľný. On odvetí, že je to pravda, ale práve toto chcú vidieť - nie ženu na pokraji síl zdrvenú holokaustom. V jeho svete nie je miesto pre smútok.
Fénix však skrýva ešte jednu žánrovú plochu. Nellyine zmŕtvychvstanie znázorňuje sugestívna fyzická premena. Na začiatku v bandážach nechce nám ani vojakom ukázať zohavenú tvár. Na konci sa z nej stáva zvodná dáma v nádherných červených šatách. Frankensteinovský prerod v podzemnej miestnosti, kde pod manželovým vedením postupne preberá falošnú, avšak v skutočnosti pravdivú identitu to naznačuje azda najväčšmi. Metaforický horor o traumatickom vyrovnávaní sa a prijímaní neodvratnej skutočnosti, minulých hrôz a ťažkého znovuzrodenia lomcuje duševnou harmóniou Nelly, a v závere i Johnnym.
Symbolicky je ešte znásobený na ďalšej úrovni - univerzálny osud Židovky, prefíkane transportovaný do Berlína, je zároveň osudom celej židovskej komunity. A koniec koncov i nemeckého národa povstávajúceho po utrpenej porážke z trosiek. Keď Nelly stojí pred rozhodnutím operovať sa s vedomím, že už nikdy nebude tá čo kedysi, zračí sa v ňom nemožnosť návratu národa s nevyliečiteľne pošramotenou tvárou k predvojnovému stavu. Na ceste k sebe musia Nelly a Johnny zahodiť minulosť narušených židovsko-nemeckých vzťahov (kým v adaptácii z roku 1965 je manželka ihneď po svadobnom obrade zatknutá Nemcami, čím vyvstáva otázka, či ide len o vykonštruovanosť alebo za tým stojí manžel, vo Fénixovi Lene v archívoch priamo objavuje dokument z obdobia vojny o Johnnyho nejasne motivovanom udaní). Deje sa tak pred zrakmi západného sveta (východný Berlín je pozoruhodne vytesnený z rozprávania), ktorého vplyv prestupuje celým príbehom. Už v úvode je Nelly konfrontovaná s americkými vojakmi, ktorí chcú vidieť jej skrytú tvár. Klub Fénix je neustále plný Američanov. I Johnny je len poameričtenou zdrobneninou manželovho krstného mena Johannes a pieseň Speak Low, ktorej inštrumentálny motív je hlavnou hudobnou témou filmu (a text dvojúrovňovo zakomponovaný do fabule, významom slov a tým, že ju v závere Nelly spieva, čím završuje svoj prerod) je tiež americká. Mimochodom, ide o pieseň Barbry Streisand z roku 1943.
Fenix je v dnešnej dobe z mnohých hľadísk výnimočným filmom javiacim známky vyzretej réžie a pozornej ruky autora, ktorý pozná svoj zámer a diváka. Rozbuška a veľké odhalenie, ktoré v 60. rokoch J. Lee Thompson použil hneď v úvode a veľmi skoro si tak vyplitval najlepšiu scénu filmu, sa pod Petzoldovou optikou mení v emocionálne nabitý záver so silným katarzným účinkom. Herecké výkony Niny Hoss, Ronalda Zehrfelda a Niny Kunzendorf sú uveriteľné, ľudské a cítiť z nich empatiu a pochopenie pre postavy, ktoré stvárňujú. Obrazovú hladkosť, vycizelované zábery a kamerové jazdy dopĺňa práca so zosilneným diegetickým zvukom prerývajúcim sa s dialógmi (šuchot lístia vo vetre, krájanie jablka). Film však, i keď sa otvorene hlási k intelektuálnej tradícii, nie je do seba zahľadený ani nezabúda na diváka. Vďaka tomu sa nestáva umením poplatným komercii, no ani sa neuzatvára pred ostatným svetom.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Fénix Phoenix
- Nemecko, 2014, 98 min.
- Žáner: Dráma
- Réžia: Christian Petzold
- Scénar: Christian Petzold, Harun Farocki
- Kamera: Hans Fromm
- Hudba: Stefan Will
- Obsadenie: Nina Hoss, Ronald Zehrfeld, Nina Kunzendorf, Imogen Kogge, Kirsten Block, Uwe Preuss
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Mišo Baranovič Redaktor
Ďalšie články od tohto autora
- Cesta ženy z domácnosti za americkým snom (Joy, 2016) 04. feb 2016
- Adrenalín v krvi (Bod zlomu, 2015) 10. jan 2016
- Každá stena má dve strany (Izba, 2015) 31. dec 2015
- Koniec jedného fenoménu (Hry o život : Drozdajka 2, 2015) 24. nov 2015
- História a film ako mystifikácia (Stratení v Mníchove) 12. nov 2015