V kníhkupectvách sa dá kúpiť motivačná knižka Tajomstvo (The secret), ktorej hlavné motto môžeme zhrnúť do vety: „Čokoľvek si praješ, to sa aj stane.“ V knižke sa nachádza aj poznámočka o tom, že človek by si mal dať dobrý pozor na to, čo si praje. Keď sa mu jeho túžby splnia, nakoniec môže zistiť, že v podstate túžil po niečom úplne inom. Mesto 44 je ukážkovým príkladom toho sna, ktorý sa však pri bližšom pohľade mení na nočnú moru.
Zúriacej druhej svetovej vojne pomaly dochádza dych. Nemci okupujú Poľsko, všetci ale vedia, že v ňom už dlho neostanú. K Poľsku sa totižto pomaly ale isto približuje sovietska armáda. To chce využiť poľský odboj, a preto vo Varšave pripravuje povstanie. Povstalci veria, že povstanie potrvá maximálne pár dní, Sovieti využijú situáciu a prídu povstalcom na pomoc. Do povstania sa zapája aj mladý Štefan, hlavný hrdina nášho filmu.
Mestu 44 som od začiatku filmu mimoriadne fandil a už po prvých pár minútach premietania som rozmýšľal nad tým, ako mu nadelím 4 hviezdičkové hodnotenie. Filmy vyrovnávajúce sa s krutou poľskou minulosťou majú určite niečo do seba, spomeňme výborné Dozvuky (2012). Veľmi som túžil, aby sa v strednej Európe vyprodukoval vojnový veľkofilm. Dodalo by to regiónu určitú prestíž a z úspechu Mesta 44 by nepochybne profitovala aj slovenská kinematografia. Žiaľ, nestalo sa.
Hlavnú chybu filmu vidím v scenári Jana Komasa. Ten zasadol aj na režisérsku stoličku. Mám pocit, že si natočil presne taký film po akom túžil.Je v ňom toiž všetko, čo si môžeme v úspešnom filme priať. Chce byť zábavný, ale zároveň pravdivý. Chce posunúť divákovi hlboké posolstvo, samozrejme v cool háve. Netreba zabudúť ani na umelecké ambície, fintičky s kamerou sú povinnosťou. Cítite tú schizofréniu?
Nečudo, že scenár k filmu je veľmi nevyrovnaný. Je v ňom milión rôznych motívov, ale žiaden nie je poriadne rozvinutý. Film trvá dva a pol hodiny a deje sa v ňom toho strašne veľa, ale nič z toho nedokáže udržať vašu pozornosť.
Otrasne napísané sú hlavne postavy. Je ich zbytočne veľa a ani jedna z nich nemá dušu. Herecké výkony pôsobia neisto a zmätene, pričom vidno, že herci by aj chceli hrať, ale nemajú čo. Nemajú sa o čo oprieť, postavy totiž nemajú charaktery, na ktorých by mohli stavať. O postave Štefana (Józef Pawlowski) som sa za celý film nedozvedel takmer nič, dialógy ktoré prednáša, slúžia iba k násilnému posúvaniu deja dopredu. Úprime, Štefan toho ani veľa nenahovorí, väčšinu času len plače alebo hľadí ako teľa na nové vráta. O nič lepšie na tom nie je ani objekt jeho túžby Biedronka (Zofia Wichłacz), ktorá v podstate hrá to isté ako Štefan. Z priemeru vytŕča len Štefanova kamarátka z odboja Kama (Anna Próchniak), ktorej sa podarilo aj z tak lajdácky napísanej postavy vytrieskať nejaký charakter. Skôr ako hereckými výkonmi sú emócie divákovi sprostredkované kamerou a zvukom. Tie hrdinov tlačia do pozícií, ktoré charakterom postáv vôbec nepasujú.
Emócie vo filme nefungujú ani napriek tomu, že režisér neustále tlačí na pílu a veľkú časť stopáže tvorí slzavé údolie. Tragicky do prázdna vyznieva hlavne poriadne nedoriešený Štefanov milostný trojuholník.
Aby sme oslovili aj mladé publikum, treba do filmu vsunúť rôzne cool zábery odkukané z hollywoodskych veľkofilmov. V jednej chvíli sa Biedronka s plačom krčí v kúte rozpadnutej budovy, no o minútu na to sa už so Štefanom vášnivo bozkávajú a v spomalenom zábere ich míňajú guľky. Pred minútou jeden zlý pohyb znamenal smrť, teraz sú zrazu hlavní hrdinovia nesmrteľní. Nevadí, že záber nemá logiku, jednoducho je príliš cool na to, aby vo filme nebol. Takáto nefungujúca samoúčelnosť sa v snímku objaví ešte mnohokrát, pričom jej vrcholom je videoklipová erotická sekvencia za zvuku dubstepu.
Mimochodom, s výnimkou režiséra a dramaturga zvyšok štábu odviedol skvelú prácu. Kamera, aj keď častokrát hlúpa a samoúčelná, je náročná a profesionálna. Na rozbitú Varšavu je radosť sa pozerať, bojové scény sú správne brutálne (aj keď bez emócií a logiky). Film musel byť strašne drahý, exteriérové zábery pôsobia veľkolepým dojmom.
Nerozumiem tomu. Príde mi ľúto, že sa toľko obrovského úsilia vyvinulo na taký príšerný scenár. Mesto 44 vo vás nevyvolá snáď žiadnu emóciu okrem sklamania. Ako dieťa som mal doma rôznofarebnú plastelínu, veľmi rád som sa s ňou hral, spájal farby dokopy a sledoval, čo z nich vznikne. Keď som ale spojil priveľa farieb, vznikla z toho len hnedá nevábna guča. Myslím, že tomuto filmu sa stalo niečo veľmi podobné.
Naše hodnotenie
Informácie o filme
Mesto 44 Miasto 44
- Poľsko, 2014, 127 min.
- Žáner: Vojnový, Dráma
- Réžia: Jan Komasa
- Scénar: Jan Komasa
- Kamera: Marian Prokop
- Hudba: Antoni Komasa-Łazarkiewicz
- Obsadenie: Max Riemelt, Zofia Wichłacz, Tomasz Schuchardt, Michał Żurawski, Monika Kwiatkowska, Krzysztof Stelmaszyk, Bartosz Porczyk, Marcin Korcz, Józef Pawłowski, Anna Próchniak, Maurycy Popiel, Jaśmina Polak, Antoni Królikowski, Wojciech Solarz, Stanisław Penksyk, Tadeusz Chudecki, Mads Hjulmand
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
Ďalšie články od tohto autora
- Nenáročná zábava s náročným rozpočtom (Kong: Ostrov lebiek, 2017) 26. mar 2017
- Fanservis pre náročných (T2 Trainspotting, 2017) 24. feb 2017
- Keď sa príliš tlačí na pílu (Divoké vlny 2, 2017) 11. feb 2017
- The Lord of the Rings – to najlepšie, čo sa na internete urodilo 18. jan 2017
- Magická tragédia v cukríkovom balení 23. dec 2016