John Wick je niečo ako John Rambo na mafiánsky spôsob. Obaja majú ruky poriadne zašpinené krvou, obaja už svoje staré remeslo zavesili na klinec. A obaja, keď na to príde, kosia nepriateľov po desiatkach oku lahodiacim spôsobom.
Prvé čo uvíta divákovu pozornosť je forma. John Wick (v hlavnej úlohe Keanu Reeves) je totižto mimoriadne štýlový film. Prostredie mafiánskych bossov, v ktorom sa celá snímka odohráva, je zobrazené až romanticky príťažlivo. Drahé priestorné domy, nočné kluby, perfektné účesy. Všetci do nohy drahé saká, kravaty košele, luxusné autá.
Takisto charaktery postáv sú svojim spôsobom unikátne. Gentlemani vyjadrujúci sa maximálne úsporne, sucho, ale popritom vsúvajú do svojej reči rôzne metafory. Budem parafrázovať jedného jazzového speváka, ktorý povedal niečo v tom zmysle, že jazz je o tom hrať to chladno ale zároveň nebyť chladný. Táto moja parafráza sa výborne hodí aj na film samotný, lebo presne o tom to je.
Hudba, kamera, strih, to všetko je podriadené vyššie zmienenému účelu. Žiaľ, keď sú všetci emočne chladní, ťažko sa môžete vcítiť do postáv. V podstate vo filme nie je ani jedna kladná postava, John Wick skôr strieľa, ako hovorí, a tak nie je veľmi komu fandiť. Hlavné postavy sú rozdelené do kategórií: a) charizmatický „záporák“ (Keanu Reeves, Willem Dafoe, Michael Nyqvist) alebo b) necharizmatický „záporák“-podliak (Adrianne Palicki, Alfie Allen). Mimochodom, postava Alfieho Allena je skoro to isté ako jeho predchádzajúca rola Theona Greyjoya (Game of Thrones ), len s tým rozdielom, že do filmu sa nezmestila tak psychologicky komplexná postava, a tým pádom je osekaný len na arogantného „fracka“.
Viac ako polovicu stopáže filmu tvoria akčné scény, v ktorých Keanu Reeves kosí mafiánov hlava-nehlava. Oceňujem na nich, že sú dostatočne krvavé, a nikto sa s nikým nebabre. Takisto sa mi páči bolesť, ktorá z nich prýšti. Je príjemné vo filme vidieť, že násilie skutočne bolí. Akčné scény sú pedantne natočené a zostrihané. Je vidno, že na nich bola odvedená solídna práca. Škoda len, že asi do trištvrte filmu, nie je skoro vôbec dôvod, prečo sa o hlavného hrdinu báť. Keďže sa film volá John Wick, je jasné, že neumrie hneď na začiatku, a k bezmenným mafiánom čakajúcim na popravu taktiež nepocítite silné citové puto. Takisto, všetkého veľa škodí, a ak sa ocitneme v desiatej minúte pätnásťminútového masakru, pozornosť diváka sa pomaly stráca.
Príbeh filmu pôsobí veľmi jednoducho, do záverečnej časti diváka nečaká takmer žiadne výraznejšie prekvapenie. Záver je ale veľmi sympatický a podarený.
Nicolas Winding Refn, ktorý stál aj za filmom Drive (2011), natočil snímku Len Boh odpúšťa (2013), ktorý je esteticky aj žánrovo veľmi podobný Johnovi Wickovi. Narozdiel od Wicka ale oplýva hlbšou psychológiou postáv a „artovejšími“ ambíciami. Na druhej strane je v ňom samozrejme oveľa menej akcie. A takisto má dosť podivný koniec, ktorý sa nemusí páčiť každému. Ak sa vám bude John Wick páčiť a nebojíte sa umeleckejšieho prístupu, mohol by sa vám páčiť aj film Len Boh odpúšťa.
John Wick sa tvári ako umenie, ale je to pravda len po formálnej stránke. Scenár je zameraný na inú kategóriu diváka. Mne Wick sadol, príjemne som pri ňom zrelaxoval. Ak máte radi krvavé masakre, tak smelo do kina, ak sa ale zameriavate skôr na príbeh, budete sklamaný.
Informácie o filme
Réžia: Chad Stahelski
Scénar: Derek Kolstad
Kamera: Jonathan Sela
Hudba: Tyler Bates, Joel J. Richard
Obsadenie: Keanu Reeves, Adrianne Palicki, Bridget Regan, Bridget Moynahan, Willem Dafoe, Alfie Allen, Dean Winters, David Patrick Kelly, Michael Nyqvist, Lance Reddick, Toby Leonard Moore, Keith Jardine, Ian McShane, John Leguizamo, Daniel Bernhardt, Kevin Nash, Clarke Peters, Jason Isaacs, Thomas Sadoski
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!