Na úspešný letný blockbuster už dávno nestačí len svalnatý hrdina, silné reči a množstvo akcie. Nová vlna, najmä komiksových filmov, ukázala, že diváci sú v horúcich prázdninových dňoch ochotní prijať aj diela s filozofickejšou myšlienkou. Ba čo viac, už sa len tak neuspokoja s hocičím. Film Lucy akoby v sebe spájal oboje – vedeckú teóriu kombinuje so silnou a krásnou hlavnou hrdinkou. Podarilo sa mu však naplniť svoj potenciál?
Zápletka je postavená na jednoduchom, avšak vyvrátenom tvrdení – človek využíva len 10% kapacity svojho mozgu. Mladá blonďavá americká študentka Lucy (Scarlett Johansson) snáď ešte menej, keďže sadla na lep svojmu pochybnému frajerovi. Má v Taiwane doručiť kufrík jednému obchodníkovi. Celá akcia sa však zvrtne a ona sa ocitne v rukách priekupníkov s drogami, pripravená na transport cez hranice s vreckom zašitým v brušnej dutine. Vrecko so záhadnou substanciou sa však roztrhne a Lucy si uvedomuje, že pod vplyvom drogy postupne získava kontrolu nad všetkými oblasťami svojho mozgu. Je čas nielen na pomstu... Mladá žena vyhľadá špičkového mozgového špecialistu (Morgan Freeman), aby sa s ním podelila o svoju skúsenosť.
Prvá polhodina filmu ponúka skutočne umne natočenú zábavu. Ako Lucy pomaly padá do pasce, divák sa o ňu naozaj začína báť – aj keď k nej ešte nemá vytvorený žiadny vzťah, a úprimne povedané, za svoj osud si môže sama. Atmosféra je navodená nielen skvele skomponovaným soundtrackom, ale aj sem-tam účelne vloženými zábermi zo živej prírody. Keď pohľad na korisť v labách predátora vystrieda záber na vystrašenú Lucy čeliacu gangu zabijakov, film vo vás navodí predstavu príjemného akčného béčka. Lenže to režisérovi Lucovi Bessonovi zjavne nestačí. Namiesto toho, aby sa Lucy pod vplyvom drogy zmenila na vraždiaci stroj a pomstila sa ázijskému gangu v štýle 96 hodín (2008), on sa rozhodol film pozdvihnúť na „vyššiu“ úroveň. Podstatou filmu teda nie je akčná pomsta, ale filozofické úvahy o ľudskej inteligencii a existencii. Lucy sa vydáva na cestu za univerzitným profesorom, aby sa s ním podelila o poznanie, ktoré jej odomknutý mozog ponúkol.
Tento vývoj však nie je živnou pôdou pre herecký výkon hlavnej predstaviteľky. Scarlett Johansson by jej výzor teoreticky predurčoval na úlohy menej inteligentných blondín, v posledných rokoch sme skôr zvyknutí na jej akčnú stránku. Paradoxne je však jej výkon záživnejší v prvej časti filmu. Jej vystrašený pohľad núti divákov vytvoriť si k nej puto. Po jej premene sa z nej však nestáva akčná hrdinka ‒ čo je poloha, ktorá jej maximálne sedí, ale chladný robot s meravým výrazom v tvári. Čím viac stúpa percento využitia Lucinho mozgu, tým menej ľudská je, a stále viac nás nudí. Zvyšovaním svojich schopností totiž stráca plnohodnotného protivníka. Akoby aj nie, keď ich ničí pohybom ruky? Rola Morgana Freemana je najmä kvôli krátkej stopáži minimálna, výraznejšie sa prejaví len prostredníctvom prednášok o ľudskom mozgu.
Ako sa percento kontroly zvyšuje, tvorcovia sa snažia pridávať ďalšie a ďalšie schopnosti, ktorými Lucy disponuje. Niektoré sú dômyselné, iné skôr rozosmievajú. Za každú cenu sú na seba vrstvené úvahy, v ktorých sa divák stráca natoľko, že po mätúcom a mierne rozpačitom finále zostáva sedieť bez akýchkoľvek odpovedí, iba s otázkou, čo to práve videl. A vzhľadom na to, že už úvodná hypotéza o desiatich percentách je chybná, nedáva ani priestor na ďalšie úvahy. Je škoda, že film mieril príliš vysoko, a nezameral sa viac na „b-čkové“ aspekty, ako nádherne deštruktívna automobilová naháňačka Parížom, ktoré ho mohli urobiť síce ľahko zabudnuteľným, ale veľmi príjemným. Takto sa divákom do pamäte uloží ako veľmi zmätený film, pri ktorom je hádam lepšie používať menej ako tých desať percent...
Informácie o filme
Réžia: Luc Besson
Scénar: Luc Besson
Kamera: Thierry Arbogast
Hudba: Eric Serra
Obsadenie: Scarlett Johansson, Morgan Freeman, Min-sik Choi, Amr Waked, Analeigh Tipton, Johan Philip Asbæk, Mason Lee, Claire Tran
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!