Kameraman Wally Pfister si zasadol na režisérsku stoličku s cieľom vytvoriť epický sci-fi thriller, ktorý sa bude zaoberať ťažkými témami ľudskej transcendencie transformovanú do umelej inteligencie, a o pokorenie samotného Boha smrteľníkom. To všetko sa snaží Wally Pfister povedať a zobraziť v snímke Transcendencia. Či sa to tomuto debutujúcemu režisérovi aj podarilo, je ťažké vysvetliť.
Ako názov filmu naznačuje, ide o prenesenie mysle mimo telesnej schránky do niečoho iného ‒ v prípade Transcendencie je to akýsi upload celkového obsahu ľudskej mysle do superpočítača, aby mohol byť mozog v konečnom dôsledku oslobodený od nadbytočnej organickej hmoty. Will Caster (Johnny Depp) je génius, ktorý pracuje na ďalšom pokroku umelej inteligencie. Robí všetko preto, aby posunul vedu ďalej, zatiaľ čo jeho žena Evelyn (Rebecca Hall) chce využiť túto technológiu ekologickejšie ‒ na “vyliečenie planéty”. Ich známy Max Waters (Paul Bettany) vidí v technológii skôr pokrok v liečbe chorôb, no na druhej strane varuje pred hrozbou straty kontroly nad strojom.
Počas prednášky o evolúcii ľudskej mysle sa predstavuje teroristická organizácia RIFT, ktorá sa postupne snaží zastaviť vývoj umelej inteligencie, ktorú Will Caster nazval “Transcendencia”. Slovo zastaviť však pre RIFT znamená zničiť a zabiť každého, kto sa im postaví do cesty. Po vyvraždení takmer všetkých vedcov sa presúvajú spáchať atentát aj na Willa Castera. Ten, postrelený anti-technologickou teroristickou organizáciou má iba jedno východisko – nahrať do počítača svoj vlastný mozog. Od tohto momentu sa vo filme začnú objavovať otázky. Čo sa stane až sa Casterova myseľ uploaduje? Použije ju tento génius k tomu, aby ľudstvo benefitovalo z jeho činov alebo nie? A tá najdôležitejšia otázka: je to vôbec Will Caster alebo sú to len uložené myšlienky na hardisku, ktoré čakajú, že ich niekto pripojí na internet a ovládnu celý svet?
Problém nastáva, keď ich má film vysvetliť a odpovedať na ne. Bez akejkoľvek funkčnej logickosti sa dej hrnie dopredu, nevšímajúc si, že za sebou zanecháva chaotickú zmes príbehových náhod a iracionálnych rozhodnutí. Postavy sú nerozhodné a správajú sa skôr ako hlupáci než ako géniovia. Jedným z dôvodom je zle napísaný scenár, tým druhým sú chabé a nudné herecké výkony. Johnny Depp ako mysliaci počítač sa dištancuje od akéhokoľvek náznaku emócie, a jeho nevýraznosť v úlohe ešte organického Willa Castera, nepomáha filmu ani náhodou.
Na druhej strane Rebecca Hall odvádza svojím výkonom tú lepšiu a uveriteľnejšiu prácu. Hrá manželku milujúcu svojho muža natoľko, že je schopná prejsť až za pomyslenú hranicu medzi človekom a Bohom. Okrem ústrednej trojice si vo filme zahrali aj Cillian Murphy a Morgan Freeman, ktorých postavy sa rýchlo objavia a následne zmiznú, aby sa znova mohli zjaviť, ale len preto, aby sa scéna mohla opäť posunúť ďalej. Scenár funguje asi len na papieri ‒ v rukách režiséra sa stráca krása myšlienky príbehu.
Z hľadiska kamery je film úchvatný, čo vôbec nie je prekvapením. Kameraman Jess Hall vedený Wallym Pfisterom odvádza skvelú prácu a krásnymi panoramatickými zábermi striedanými spomalenými detailami na padajúce kvapky vody dokazuje, že má zmysel pre detail. Scény s vizuálnymi efektmi sú taktiež pekné, no nič prevratné sa nedeje a tak sú len spestrením. Zvuková stránka je kvalitne spracovaná a implementovaná do výsledného diela, čo sa ale nedá povedať o hudbe. Mychael Danna, známy svojím soundtrackom Malá Miss Sunshine, sa tentokrát nesnažil, a jeho hudba ostala vo filme nevýrazná a nudná.
Wally Pfister sa už ako dieťa začal zaujímať o film a jeho cesta za snom ho priviedla na rôzne miesta, no najväčším zlomom v jeho živote bolo stretnutie s Christopherom Nolanom. Ich prvým spoločným filmom bol neonoirový thriller Memento (2000). Po obrovskom úspechu sa Pfister stal Nolanovým dvorným kameramanom a natočil všetky jeho doterajšie filmy ako napríklad Insomnia (2002), Temný rytier (2008) alebo Počiatok (2010), za ktorý dostal Oscara.
Je veľmi ťažké poprieť Pfisterovu dokonalú prácu s kamerou, no je až príliš ľahké poukázať na jeho chabé režisérske schopnosti. Transcendencia je dôkazom toho, že nie každý môže byť režisérom ‒ to však neznamená, že by si Pfister už nikdy nemal sadnúť na režisérsku stoličku. Skôr to znamená, že ešte nie je pripravený. Film sa zaoberá veľmi ťažkými témami, ktoré si vyžadujú veľa vysvetľovania a logiky, nehovoriac o zdĺhavej príprave hercov a chýbajúcom cite pre dynamiku príbehu. Tieto aspekty bohužiaľ snímka neobsahuje a potápa ju to až na dno nevydarených ambicióznych filmov. Film Transcendencia mohol byť epickým filozofickým dielom, ktoré by na vás neprestalo útočiť svojou inteligenciou a mohol to byť film, v ktorom Johnny Depp nebude hrať svoju už dosť zaužívanú postavu Jacka Sparrowa a ukáže nám, ako vie byť flexibilný a uveriteľný.
Transcendencianie je zlý film ‒ no je sporné hovoriť o ňom, ako o dobrom. Nuda vás bude sprevádzať počas celých 120-tich minút, čo je dosť. Nedokážem prísť na to, ako by sa dalo filmu pomôcť. Vymeniť režiséra? Skrátiť film o 30 minút a vyhodiť tak zbytočný balast? Alebo jednoducho prekopať celý scenár? Neviem, no jedno je isté, Transcendencia je nudný, nevýrazný a ukecaný film. Od ambiciózneho a zaujímavého scenára až k chaotickému nepodarku s nevýraznými hereckými výkonmi. Tak skončil Transcendencia a nepomohol mu ani Christopher Nolan vo funkcii produkčného.
Informácie o filme
Réžia: Wally Pfister
Scénar: Jack Paglen
Kamera: Jess Hall
Hudba: Mychael Danna
Obsadenie: Johnny Depp, Morgan Freeman, Kate Mara, Rebecca Hall, Cillian Murphy, Paul Bettany, Cole Hauser, Cory Hardrict, Olivia Dudley, Clifton Collins Jr., Luce Rains, Wallace Langham, Chad Brummett, Josh Stewart
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!
Páči sa Vám tento článok? Zdieľajte ho!
Informácie o autorovi
