Po výbornej, kritikmi ospevovanej, Gravitácii k nám zavítala oddychovka v podobe filmu Enderova hra. Knižná predloha vyšla ako debut spisovateľa Orsona Scotta Carda v roku 1985. Ihneď po jej vydaní sa stala bestsellerom a to nielen medzi fanúšikmi sci-fi žánru. Získala mnohé ocenenia, medzi inými aj cenu Nebula, ktorú udeľuje Asociácia autorov vedeckej fantastiky a fantasy literatúry. Spisovateľ sa tým katapultoval na hviezdne nebo autorov vedecko-fantastickej literatúry.
V roku 2013 sa režisér Gavin Hood, po takmer tridsiatich rokoch od uvedenia knihy na knižné pulty, rozhodol oprášiť toto dielo a v spolupráci so spisovateľom napísal scenár a zrežíroval film Enderova hra. Pokusy nakrútiť filmovú adaptáciu podľa literárneho diela často stroskotajú na výraznej odlišnosti od knižnej podoby. To však nie je prípad Enderovej hry. Nestalo sa tak práve preto, že scenár bol napísaný spoločnými silami režiséra a spisovateľa. Kniha a film sú si dosť podobné, samozrejme až na isté detaily. Niektoré knižné repliky, ktoré sa herci snažia prevteliť do filmového hrania pôsobia však sucho a ťažkopádne. Na druhej strane, kinematografická podoba zmýva hranice predstavivosti a ponúka monumentálne vesmírne scény plné hypermodernej techniky a dramatických akcií, ktoré divákov určite vizuálne zaujmú.
Enderova hra je situovaná do budúcnosti na planéte Zem, niekoľko desiatok rokov po útoku mimozemskými Termiťanmi. Zahynulo vtedy mnoho ľudí a spôsob života sa radikálne zmenil. Útok však v poslednej chvíli odvrátili zázračným hrdinským činom vojaka Mazera Rackhama (Ben Kingsley), ktorý sa odvtedy stal legendou. Obyvatelia Zeme však žijú v neustálom strachu, že by sa podobná situácia mohla znova zopakovať, a tak naďalej pretrváva vojenský stav. Armáda stále verbuje nové posily pre prípad hrozby ďalšieho napadnutia. V tomto rozpoložení sledujeme príbeh dieťaťa menom Ender Wiggin (Asa Butterfield), ktorý bol vybraný do Armádnej školy, nachádzajúcej sa na orbite Zeme. Chlapcov a dievčatá v detskom veku potrebujú pre ich schopnosť vyhodnocovať situáciu lepšie ako dospelí. Ender prechádza výcvikom a mnohými simulačnými hrami, či už osobnými, sociálnymi alebo strategickými.
Aj keď to na prvý pohľad vyzerá, že film sa bude zaoberať len zápasom medzi pozemskou civilizáciou a smrteľným nebezpečenstvom z kozmu, nemusí to byť hneď pravda. Film oslovuje viacerými vrstvami. Rozpráva aj o priateľstve, súrodeneckej láske a nenávisti.
Vzťahy medzi hlavnými hrdinami sú celkom ľahko čitateľné. Divák miluje a nenávidí postavy presne tak, ako to režisér a autor knihy zamýšľali. Ozvláštňujúcim prvkom je zobrazenie vzťahu Endera a jeho sestry prostredníctvom e-mailov, ktoré zároveň plnili vysvetľovaciu funkciu. Rozprávanie sa tak mohlo odohrávať v dvoch líniách.
Práca s detskými hercami na filme býva zložitá a treba k nim zvoliť citlivý prístup. Poteší , že mladý herec Asa Butterfield si s rolou Endera očividne hravo poradil. Nie je to však jeho herecká premiéra. Určite si mnoho divákov spomenie na milé dieťa s veľkými očami z oscarového filmu Hugo (2011). Alebo si ho môžu pamätať ako syna nacistického veliteľa vo filme Chlapec v pruhovanom pyžame (2008). V Enderovej hre sa opäť zhostil svojej úlohy výborne a komplikovanú hlavnú postavu zahral veľmi presvedčivo. Dokázal upútať hlavne svojím vnútorným prežívaním a prechodmi medzi rôznymi typmi emócií. Nemôžeme zabudnúť ani na hollywoodsku legendu Harrisona Forda. V postave veliteľa Graffa pôsobil ako silný marketingový ťah, no jeho spoľahlivé herectvo neprinieslo nič nové.
Pokiaľ sa divák nesústredil na herecké prežívanie svojich hrdinov, určite ho zaujala vizuálna stránka, ktorá sa stala pre film veľkým plusom. Všetci vieme, že bez špeciálnych efektov, zelenej steny a iných šikovných filmárskych trikov by sa pravdepodobne nezaobišiel. Naozaj efektné a výnimočné boli scény, keď sa postavy vznášali v beztiažovom stave a kamera dokázala nasimulovať dojem nulovej gravitácie. Pozitívne by sa dalo hodnotiť aj grafické riešenie videohry, ktorá film sprevádza. K finálnemu vizuálnemu dojmu ale treba ešte kvalitné zvukové spracovanie, preto nesporne veľkú úlohu zohrával aj soundtrack. Ako už býva zvykom pri filmoch tohto typu, aj tu orchestrálne skladby dodávajú akčným a dramatickým častiam punc veľkoleposti.
Kto je zvyknutý na drsné a realistické sci-fi blockbustery, si zrazu počas sledovania filmu uvedomí, že na neho pôsobí akosi detsky a ľahko. To je spôsobené najmä tým, že počas deja sa veľa vecí vysvetľuje a nič nenecháva na predstavivosť. Ako keby autori nechceli, aby divák priveľmi rozmýšľal. Všetko to však má svoj význam. Záver filmu tak zapôsobí oveľa účinnejšie a oveľa tvrdšie zasiahne diváka v celej svojej obludnosti. Práve preto sa najdôležitejším aspektom Enderovej hry javí dejový zvrat, ktorý je natoľko nečakaný a prekvapivý, až vyráža dych.
Príbeh mladého Endera Wiggina je typickým príkladom toho, ako sa môže z bezduchého sci-fi filmu stať pozoruhodné filmové dielo. Stačilo len pridať hlbšiu myšlienku a film odrazu prestal byť len zlátaninou akčných scén a pekných scenérií. Aj keď sa nejedná o žiadnu filmovú revolúciu, snímka by sa mala zapáčiť nielen zarytým fanúšikom vedecko-fantastického filmu, ale každému, kto naň do kina zavíta.
Informácie o filme
Réžia: Gavin Hood
Scénar: Gavin Hood
Kamera: Donald McAlpine
Hudba: Steve Jablonsky
Obsadenie: Asa Butterfield, Abigail Breslin, Hailee Steinfeld, Harrison Ford, Ben Kingsley, Viola Davis, Moises Arias, Aramis Knight, Nonso Anozie, Andrea Powell, Han Soto
Naše hodnotenie
Našli ste chybu, alebo máte tip na zaujímavý článok? Napíšte nám!